Predstavujem - brankár, kapitán Tomáš VAŠKO
Vek, stav, výška , váha: 30 rokov, ženatý, 190 cm, 94 kg
Prezývka: VACHO
Ako si sa dostal k futbalu a kto ťa k nemu priviedol: K futbalu som sa dostal veľmi, ale veľmi skoro...Už ako malý chlapec som sledoval svojich dvoch starších bratov (Igor, Rudolf), ako doma neustále riešia tréningy, zápasy, rukavice...Preto moja účasť v treťom ročníku základnej školy, ked sa konal výber hráčov do futbalovej triedy, bola úplne prirodzená...
Od koľkých rokov hrávaš futbal, nelákal ťa v mladšom veku aj nejaký iný šport: Futbal hrám asi odkedy viem chodiť, ale do futbalovú triedu ako som už spomínal, som začal navštevovať ako deväťročný. No a v mladšom veku ma veru žiaden iný šport nelákal ...
Aká bola tvoja futbalová kariéra: Drvivú väčšinu svojej aktívnej činnosti som pôsobil v Tatrane Prešov, kde som prešiel od prípravky až po „A“ mužstvo.Tam som veľa príležitostí nedostával a v „B“ mužstve ma už nemalo veľmi čo prekvapiť, preto som najprv hosťoval a potom na odišiel na prestup do MFK Stará Ľubovňa, kde sme postupne postúpili až do druhej najvyššej slovenskej súťaže. Po odchode investora a skoro celého kádru som sa rozhodol skúsiť to v klube FC Vítkovice - Ostrava, kde sa mi podarilo uspieť a zotrvať tam v druhej a neskôr v tretej českej lige v období dva a pol roka...Predposlednou zastávkou bol pre mňa klub MFK Vranov nad Topľou. Tam som neabsolvoval ani celý súťažný ročník, pretože som sa vážne zranil. No a poslednou zastávkou boli a zatiaľ ešte stále sú Šarišské Michaľany.
Čo si si zo svojej futbalovej praxe do súčasnosti priniesol: Naučil som sa vyhrávať,ale aj prehrávať, čo nikdy nie je na škodu ani v živote.
Ktorý tréner mal na teba najväčší vplyv: Nevymenujem možno všetkých. Niektorí mi dali viac, niektorí menej...Určite ale spomeniem trénera Jána Karaffu, ktorý ma viedol v žiackych kategóriách, v doraste Neskôr Stanislav Baran a pri mužoch určite spomeniem trénera Vlastimila Paličku a trénera Ľubomíra Vlka z pôsobenia vo Vítkoviciach. No a z brankárskych trénerov najdôležitejšiu rolu u mňa zohral tréner Miroslav Kováč, ktorý ma trénoval dlhé roky a v Čechách tréner Patrik Krabec...
Obliekaš dres s číslom 1, prečo práve toto číslo: 1... Neprikladám veľmi dôraz na to, kto aké číslo má...Jednotku majú brankári od nepamäti a tak to asi má byť. Ale keby som si mal dať na dres mobilné číslo, asi by som s tým nemal nejaký problém, Veď číslo je asi to posledné čo si na hráčovi všimneme.
Ako si zapadol do nášho tímu: Myslím si, že nie som konfliktný typ a za dlhé tie roky čo hrám futbal, som v kabíne nemal žiadny problém so spoluhráčom. Mám rád srandu a v našej kabíne vždy niekto niečo vymyslí. Som ale trochu impulzívnejší a stane sa mi, že niekedy nezareagujem s chladnou hlavou. Vždy mi ale ide predovšetkým o úspech tímu.
Ktorý post Ti najviac sedí: Dobrá otázka... Samozrejme goalkeeper, ale na tréningu pri hre nemám problém ujsť z brány a motať sa v útoku.
Na čom s Vami najviac popracovali tréneri, priniesli aj nejaké novinky: Tréner Puhák ma trénoval ešte v Starej Ľubovni, takže jeho metódy som viacmenej poznal. Videl, že sa trápime v koncovke, takže dosť tréningov bolo postavených na streľbe.
Koho by si vybral za najlepšieho hráča tímu: Máme ich viacerých kvalitných hráčov s futbalovými základmi. Ale vyberiem Miša Baku, Jara Adama, Ľuba Kočíka a páči sa mi hra Domina Haničáka... Ale ako hovorím nejaké extra rozdiely medzi nami nie sú.
Ako by si zhodnotil jeseň z pohľadu Tvojej výkonnosti: Z pohľadu výsledkov mužstva ale aj mojej výkonnosti bola asi najviac rozpačitá počas celého môjho pôsobenia v Michaľanoch. Mali sme výborné zápasy, kedy sme dali kopec gólov a potom sme mali stretnutia, v ktorých sme nedokázali prekonať obranu súpera ani raz. Aj napriek tomu, že na našu polovicu sa dostal súper, len veľmi výnimočne. Mne nevyšiel hlavne zápas s Belovežou a s Malým Šarišom. Bol som síce po vážnom zranení, s veľkým tréningových deficitom, ale aj tak som inkasoval dva góly, ktoré by som asi inokedy nedostal. Ale čo už. Pozerám dopredu a verím, že po poslednom zápase budeme na čele tabuľky.
Ktorý zo súperov , hráč súpera, ťa najviac potrápil: Nás žiadny hráč ani súper nepotrápil. Problém v zápasoch, kde sme stratili body bol v nás. Buď sme nedali gól, alebo sme vymysleli niečo my vzadu.
Aký si spokojný s jesennou bilanciou tímu: Nemyslel som si že stratíme toľko bodov a hlavne nie doma. Ale stalo sa, teraz musíme dať hlavy hore a poriadne sa pripraviť na jarnú časť a zvládnuť všetky zápasy.
S kým si v tíme najlepšie rozumieš: Ja chcem vychádzať so všetkými v kabíne, aj keď to asi niekedy nie je možné, lebo koľko ľudí toľko chutí. A najlepšie? Asi s tými čo som už v minulosti niekde hrával. Jaro Adam, Mišo Baka, Mišo Dubec...
Ktorý zápas v tvojej futbalovej kariére ti najviac utkvel v pamäti, kuriózna príhoda, veselá, smutná: V pamäti mi utkvel prvý môj zápas za prešovské „A mužstvo doma proti Čani“, ďalej prípravný zápas na Letnej so Spartou takisto za prešovské „Á“čko... No a ešte ak môžem tak pridám prvý druholigový zápas za Starú Ľubovňu proti Rimavskej Sobote, vtedy sme ju v domácom prostredí porazili 1:0...
Ako veselú príhodu som si spomenul keď sme ešte ako dorastenci Prešova hrali zápas s Interom a pred zápasom nám nejaký preexponovaný protihráč prišiel povedať, aby sme si dali dole kolíkové kopačky, pretože im zničíme ihrisko... Vyhrali sme tam 2:1 a ihrisko zničili ako nikdy... Možno ho tam ten chlapec doteraz vykladá.
No a najsmutnejšie bolo moje vážne zranenie, keď som si potrhal asi všetky väzy v kolene ktoré existujú a liečil sa z toho skoro rok....
Ktorý z tvojich gólov považuješ za najkrajší, najkurióznejší, najdôležitejší: Ja predsa góly nedávam a tie „tony gólov“ čo som dostal, z nich je ťažko vybrať..
V čom je Záhradné lepšie ako my, alebo horšie, čo nám chýbalo k tomu aby sme boli prvý: Nie je lepšie ako my. Potvrdili sme to aj vo vzájomnom zápase. Oni si ale udržali stabilnú výkonnosť počas celej jesene a nemali toľko výpadkov ako my. A často ich podržal aj brankár (pozn.brat Igor).
Mal si vo futbale vážnejšie zranenie, ked si si už myslel, že s futbalom končíš: Mal som istú dobu veľké bolesti chrbta. Mal som asi 24 rokov a chytal v Ľubovni. Vtedy som si prvýkrát uvedomil, že futbal hrať večne nebudem. Samozrejme po zranení kolena mi lekári odporúčali rozviesť sa s futbalom, ale to som vedel že mali len slabú chvíľku.
Kto je tvojim futbalovým vzorom, komu si sa chcel v tvojich futbalových začiatkoch najviac podobať: Mojím vzorom bol vždy Oliver Kahn... Ale bol som fanúšikom ešte jedného hráča a ním bol Zinedine Zidane... Podobať som sa ale najviac chcel práve na OLIVERA...
Keby si mohol označiť jeden moment z jesene, ako tvoj najväčší osobnú úspech ktorý by to bol: Zvládnuté dva zápasy v nie práve futbalovom prostredí Maľcova a Chminian. A to som sa ešte vyjadril veľmi slušne... A posledná séria bez inkasovaného gólu...
Ktorý brankári Ťa na jeseň v VI.lige upútali,
Zaujal ma brankár Beloveže (pozn.Sobek), ktorý dobre chytal už druhý zápas proti nám a Chovan z Malého Šariša ma nezaujal, lebo jeho kvality dobre poznám..
Koho považuješ za najlepšieho futbalistu sveta súčasnosti, minulosti: Teraz je to podľa mňa Franck Ribéry... V minulosti Zinedine Zidane...
Čo všetko by si chcel ešte vo futbale dosiahnuť, máš nejaký nesplnený futbalový sen: Dosiahnuť? Ešte párkrát postúpiť s tímom Šarišských Michaľan a udržať si zdravíčko. A nesplnený sen? Samozrejme hrať pred plnými tribúnami na nejakom obrovskom štadióne. Bolo by úplne jedno kde a s kým...
Čo by si vo svojej výkonnosti chcel zlepšiť: Hlavne sa viac zúčastňovať tréningových jednotiek a schudnúť...
Máš nejaký rituál spojený zo štartom do zápasu: Samozrejme že mám. Neprikladám tomu až taký veľký dôraz, ale podvedome už robím veci pred zápasom rovnako. Taká rutina. Začínam si dávať chrániče najprv na ľavú nohu až potom pravú...To isté robím aj s kopačkami... Pred a po zápase stále pobozkám dres, pred vstupom na ihrisko sa prežehnám... Trápne nie? Ale robím to... Stále...
Za ktorý klub by si rád ešte v budúcnosti zahral: Som lokálpatriot, takže za Tatran Prešov...
S kým si v tíme najlepšie rozumieš, koho by si rád v tíme privítal: Nemám problém s nikým. Najlepšie? Asi Jaro Adam a s našimi stĺpmi vzadu...Dubcom a Baksim...Ktokoľvek to bude s Michaľanami brať vážne, má dvere otvorené...
Poznáš recept nato ako byť vo futbale najviac úspešný: Od futbalu dostaneš len toľko, koľko mu sám dáš... A mať dobrého manažéra,
Ktorá svetová futbalová liga ti najviac imponuje: Jednoznačne nemecká...
Rozmýšľal si nad tým čo budeš robiť ked skončíš s futbalom, láka ťa trénerská dráha: Ja už pracujem, ale pri futbale ostanem pokiaľ budem pri plnom vedomí... A trénerstvo? Nie je to vylúčené, aj keď by som si tým asi výrazne skrátil život...
Aký štýl hudby preferuješ, ovládaš hudobný nástroj: český folk- na prvom mieste je Nohavica a v tesnom závese Klus...
Sem tam si zahrám na gitare, také chabé pokusy...
Ako najradšej tráviš svoj voľný čas: Samozrejme s rodinou, teraz sa stále strašne teším na syna Tomáška, ktorý rastie ako z vody...
Máš manželku, ako sa volá, navštevovala naše zápasy: Priateľka a teraz vlastne manželka Martuška nesmie chýbať na žiadnom domácom zápase a dokonca ani keď hráme vonku... Spoločnosť jej robí môj otec a svokor a posledné mesiace samozrejme aj malý špunt...
Na akom jedle si najviac pochutíš: Skôr to boli rezance s makom, teraz to ale musí byť mäso... Milujem guláš s bravčovým mäsom...
Ktoré športy obľubuješ okrem futbalu aktívne a pasívne: Rád zájdem do posilky ale nie len kvôli dvíhaniu železa, ale zajazdím si na stacionárnom bicykli... ak je čas a možnosť zrelaxujem aj pri plávaní...
Pričom dokážeš najlepšie vypnúť po namáhavom tréningu a zápase: Ležaním a pozeraním televízie.
Onedlho začne zimná príprava čo najmenej a najviac obľubuješ v tréningoch: Už som ich pár zažil. Viem, že je to nutné zlo a už ma asi nič neprekvapí. Najmenej sa teším na svalovku po tréningu a najviac na deň kedy mi to už bude jedno.
Aký vianočný darček by si želal: Malému Tomimu idú zúbky, tak aby sa vytrápil čo najmenej a s tým tak trochu súvisí aj náš spánok. Tak si želám, aby sme boli celá rodinka zdravá a vyspatá.
V ktorom zápase si sa najviac narobil, ako sa ti hrá za takou obranou: Máme výbornú obranu, ktorá dostala najmenej gólov, takže je v podstate radosť za ňou chytať. No musím byť stále v strehu, lebo nie je toho veľa, ale to čo je treba chytiť. Najviac sa toho v našej šestnástke asi zomlelo v Maľcove. Tam neviem či sme druhý polčas neboli na súperovej polovici len raz pri strelení gólu... Inak hlavne na konci zápasu nás obsadili ako naši východní susedia...
Čo by si v tíme aj klube ako kapitán zlepšil: Ani ako kapitán tu nie som od toho aby som v klube niečo menil. Verím len, že ľuďom ktorí pracujú pre Michaľanský futbal a fandia mu, ten entuziazmus vydrží čo najdlhšie. My ako hráči sa len budeme snažiť nesklamať ich. A nakoniec mi ostáva len veriť, že si naši fanúšikovia nájdu cestu na štadión, tak ako tomu bolo v minulosti. Napríklad ako v zápase s Pušovcami, ked bol plný dom.
foto: archív Tomáša Vaška
-attila-