TRÉNERSKÝ ŠLABIKÁR

Vzdelávanie trénerov VsFZ v prvom polroku 2012

Sekcia vzdelávania TMK

TMK VsFZ oznamuje trénerom a FK pôsobiacim v sútažiach VsFZ a ObFZ, že v rámci vzdelávacieho

programu trénerov organizuje v prvom polroku 2012:

1. Školenie trénerov I. kvalifikacného stupna licencie C pre trénerov ObFZ regiónu východ,

ktorí splnajú podmienky prijatia a potvrdia prihláškou záujem (vyznacit) absolvovat školenie

v Prešove a Košiciach. Termíny:

a. 4. 2. 2012 1. beh – všeobecná cast, FŠ PU v Prešove

b. 10.-12.2.2012 2. beh – špeciálna cast VsFZ v Košiciach

c. 25.2. 2012 3. beh – záverecné skúšky VsFZ v Košiciach

2. Školenie trénerov I. kvalifikacného stupna licencie C pre trénerov splnajúcich podmienky

prijatia, ktorí majú záujem absolvovat školenie priamo na príslušnom ObFZ. Termíny budú

spresnené po naplnení minimálneho poctu 26 uchádzacov z kmenového ObFZ.

3. Školenie II. kvalifikacného stupna licencie UEFA B pre aktívnych trénerov splnajúcich

podmienky prijatia. Termíny budú spresnené po naplnení minimálneho poctu 26

uchádzacov, ktorí úspešne absolvujú prijímacie skúšky.

4. Rekvalifikáciu trénerov III. triedy s platnou licenciou C na II. kvalifikacný stupen – licenciu

UEFA B.

Od 1.1.2014 stráca stará licencia III./C vydaná SFZ platnost. Do tohto termínu

je potrebné absolvovat rekvalifikáciu na licenciu podla „Trénerskej konvencie UEFA“.

Termíny budú spresnené po naplnení minimálneho poctu 26 uchádzacov.

V súlade s § 11 a 12 zákona c. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona

c. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

zákona c. 300/2008 Z. z. a vyhlášky MŠ SR c. 444/2008 Z. z. o akreditacnej komisii pre oblast telesnej

kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky Akreditacná

komisia MŠ SR schválila akreditacný spis na základe ktorého je VsFZ oprávnený vykonávat školenia

trénerov I. a II. kvalifikacného stupna. Súcastou akreditacného spisu je dohoda o spolupráci medzi

VsFZ a Fakultou športu PU v Prešove. Školenie trénerov I. a II. kvalifikacného stupna je jednou z foriem

vzdelávania odborníkov v športe zadefinovaného v Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov

v športe. Sprostredkováva najnovšie poznatky z vied o športe a príslušnej športovej špecializácie.

Jedným z cielov Jednotného vzdelávacieho systému je pripravit špecializovaných odborníkov, ktorí

splnajú profil absolventa – trénera I. a II. kvalifikacného stupna.

Školenie trénerov I. a II. kvalifikacného stupna je externé štúdium, ktoré sa uskutocnuje

blokovou formou spravidla vo víkendových dnoch a samoštúdiom.

Formy výucby sú predovšetkým : teoretické prednášky, praktické cvicenia, hospitacné

a výstupové praxe.

Organizacné zabezpecenie a riadenie školení trénerov je realizované prostredníctvom

vzdelávacieho projektu Trénersko – metodickej komisie Východoslovenského futbalového zväzu

v Košiciach, s priamou zodpovednostou odborného garanta vzdelávacej aktivity:

PaedDr. Juraj Mihalcín, PhD.,

absolvent FTVŠ UK,

držitel I. trénerskej triedy - EURO PRO licencia,

vedúci Katedry edukológie hier, Fakulty športu PU v Prešove,

predseda TMK VsFZ Košice,

ktorý je koordinátorom celého projektu.

Lektorská sekcia je oddelenie tvorené príslušnými trénermi a ucitelmi príslušnej špecializácie

z jednotlivých vedných odborov a administratívnym pracovníkom, ktorý je zamestnancom VsFZ. Na

realizáciu školení sa využívajú športoviská a ucebné priestory Fakulty športu PU v Prešove, VsFZ,

jednotlivých ObFZ a vybraných futbalových klubov VsFZ.

Tréner I. kvalifikacného stupna – licencie C

Profil: frekventant získal úplné stredné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie. Získava najnižšiu

piatu trénerskú kvalifikáciu v systéme vzdelávania odborníkov v športe v rámci krajín EÚ (tréner futbalu

„C“ licencie mimo konvencie UEFA). Absolvent I. stupna je špecializovaný odborník v konkrétnom

športe, ktorý má dostatocné množstvo poznatkov, praktických skúseností a zrucností, ktoré mu

umožnujú viest športovú prípravu na úrovni masového športu so záujemcami všetkých vekových

kategórií.

Prihlášky: tlacivo na

www.futbalvsfz.sk zasielat na TMK príslušného ObFZ. Záujemci o absolvovanie

školenia v Prešove a Košiciach zašlú prihlášku na VsFZ a vyznacia to v prihláške.

Z dôvodu

komunikácie je nevyhnutné uviest do prihlášky e-mailovú adresu.

Podmienka otvorenia školenia: pocet prijatých trénerov – 26

Podmienky prijatia:

1) doklad o úplnom strednom alebo minimálne strednom odbornom vzdelaní

2) završený vek 18 rokov

3) zaradenie na školenie schválené TMK príslušného ObFZ

Harmonogram školenia:

1) 1 den – blok výucby všeobecného základu na FŠ PU v Prešove

2) 3 dni – blok špecializácie futbal (teória a prax)

3) komisionálne skúšky, ktoré obsahujú:

a) písomný test (všeobecná a špeciálna cast),

b) prax (vedenie družstva v tréningovej jednotke),

c) obhajoba záverecnej práce.

Hodinová dotácia:

všeobecný základ 17 hod.

špecializácia teória 23 hod.

prax 10 hod.

spolu: 50 hod.

Poplatky:

školné – od 70 do 90 €.- podla miesta konania

V prípade organizácie školenia mimo VsFZ prenájom priestorov výucby a ihrísk v réžii príslušného

ObFZ.

Tréner II. kvalifikacného stupna – licencie UEFA B

Profil: frekventant získal úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie. Získava štvrtú

najvyššiu trénerskú kvalifikáciu v systéme vzdelávania odborníkov v športe v rámci krajín EÚ (tréner

futbalu UEFA „B“ licencie). Absolvent II. stupna je špecializovaný odborník v konkrétnom športe, ktorý

má zodpovedajúce teoretické poznatky, praktické skúsenosti a zrucnosti, ktoré mu umožnujú viest

športovú prípravu na úrovni výkonnostného športu mládeže a športu pre všetkých vo všetkých vekových

kategóriách.

Prihlášky: tlacivo (na

www.futbalvsfz.sk - štruktúra - TMK - cinnost – školenia) zasielat na TMK VsFZ,

Alejova 2, 042 96 Košice.

Z dôvodu komunikácie je nevyhnutné uviest do prihlášky e-mailovú

adresu.

Podmienka otvorenia školenia: pocet prijatých trénerov – 26

Podmienky prijatia:

1) doklad o úplnom strednom alebo minimálne úplnom strednom odbornom vzdelaní -

maturita

2) završený vek 18 rokov

3) kopia trénerského preukazu I. kvalifikacného stupna a platnej licencie C

4) 2 rocná trénerská prax

5) tréner musí v case školenia viest vlastné družstvo

6) úspešné absolvovanie prijímacích skúšok

Harmonogram školenia:

1) jeden štvordnový blok výucby všeobecného základu na FŠ PU v Prešove

2) tri trojdnové bloky špecializácie futbal (teória a prax)

3) vedenie tréningového denníka vlastného družstva a jeho týždenná administrácia vstupmi na

internetový portálu

www.eurob.trenerfutbalu.sk

4) komisionálne skúšky obsahujú:

a) písomný test (všeobecná cast),

b) ústna skúška (špeciálna cast),

c) prax (vedenie družstva v tréningovej jednotke),

d) obhajoba záverecnej práce.

všeobecný základ 33 hod.

špecializácia teória 48 hod.

prax 69 hod.

spolu: 150 hod.

Poplatky:

školné – 200 €.-

TRŃERSKÝ ŠLABIKÁR

MÝTY ZIMNÉHO PRÍRAVNÉHO OBDOBIA

LACO BORBÉLY - FILOZOFIA FUTBALU

Profesná kompetentnosť „Výnimočného“ futbalového trénera

alebo aký veľký je vplyv trénera na hru mužstva a výsledky ....??

autor: PhDr. Laco BORBÉLY

Finále minuloročnej edície Ligy Majstrov prinieslo okrem tradičných futbalových atribútov navyše ešte jeden, ktorý bol zhodou okolností vlastný obom mužstvám.Na lavičkách sedeli futbalovo sofistikovaný a profesne vysoko kompetentní odborníci s výrazným rukopisom prezentovaným na hre svojich mužstiev. Výrazne to bolo vidieť už aj v semifinálových zápasoch, kde obaja tréneri aj vďaka svojim „trénerským vstupom“ do zápasov dokázali postúpiť. Obidvaja tréneri sú reprezentantmi najvyššej kompetentnosti v trénerskej brandži a majú svoje vlastné osobitosti, ale keďže víťaz berie všetko, pokúsime sa v skratke naskicovať všetko čo Jose Mourinho má....

V čom spočíva čaro Mourinha?

Najvýraznejšie sa to prejavilo v semifinálovom dvojzápase Interu s Barcelonou, v ktorom Mourinho dokázal nastaviť zrkadlo trénerskej profesii ako takej a posunul ju do polohy, ktorá jej prináleží a ktorá súčasne odráža skutočnú pozíciu tejto profesie v štruktúre futbalu. Postavil hladinu profesnej kompetentnosti na úroveň, keď rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje podobu finálneho produktu na ihrisku a je priamo od nej závislý./Samozrejme, že bez patričnej hráčskej kvality to určite nepôjde ,pretože tá je jeho limitujúcim faktorom./ Mourinho naznačil, kde by mala byť pozícia trénera z hľadiska ovplyvňovania hry ,herného prejavu a výsledkov vlastného mužstva a poukázal tým na význam tejto pozície v súčasnom futbale. Keď sa vrátime k semifinálovým duelom Interu s Barcelonou a urobíme si porovnanie na uvažovanej hladine trénerskej kompetentnosti môžeme skonštatovať, že v hre Barcelony absentovala alternatíva pre zmenu spôsobu hry ,keď počas oboch duelov ostala v zajatí svojej vlastnej ofenzívnej schémy, z ktorej sa nedokázala vymaniť .Zreteľné to bolo najmä v časových úsekoch keď opustenie tohto konceptu bolo nevyhnutnosťou vyplývajúcou z priebehu hry ako aj aktuálneho kontextu zápasu. Tréner Barcelony Guardiola vo svojej zaujatosti ofenzívou vlastného mužstva pozabudol pripraviť svojmu mužstvu hernú stratégiu pre situáciu, že sa nedokáže presadiť svojimi tradičnými a typickými hernými prostriedkami. Vôbec nezohĺadnil alternatívu herného nepresadenia sa a hoci je Barcelona jedno z najlepšie útočiacich mužstiev sveta, musí mať strategickú hernú alternatívu aj pre iný model hry! A to už súvisí s úrovňou profesnej kompetentnosti trénera...Barca uverila ilúzii vlastnej ofenzívnej dokonalosti možno aj preto, že ju až do zápasu s Interom nikto nedokázal ofenzívne neutralizovať a ani sa neunúvala vytvoriť ofenzívnu alternatívu okrem tej, ktorú pravidelne ponúkala, a ktorá bola postavená na ofenzívnej superkvalite niekoľkých jedincov/Messi, Xavi Hernandez, Iniesta, Ibrahimovič/, ktorí ju dovtedy dokázali vždy uplatniť tak, aby zabezpečili výsledkovú úspešnosť mužstva....Až prišiel Mourinho so svojím herným konceptom Interu a zneutralizoval ofenzívny megapotenciál...

Mourinhov produkt Inter-futbal

Z Mourinhovho produktu Inter-futbal srší profesionalizmus ,do detailu premyslený štýl pragmatického futbalu, ktorý mnohí menej zdatný pozorovatelia ani nepostrehli, ba boli schopný ho považovať vo svojom nekompetentnom posudzovaní za futbalový suterén a pritom ide o vyššie poschodia futbalovej stratégie a taktiky. Aj keď občas využíva futbalové prefabrikáty/o to kvalitnejšie!!/,hráči sa vo svojom hernom prejave vôbec „nehľadajú“ ,ale sú „nájdený“, lebo len tak dokážu eliminovať aj hernú kvalitu hodnú čírej futbalovej esencie, ktorú dnes reprezentuje hra Barcelony. A práve preto by sme tento futbalový produkt mohli považovať za kolosálnu rapsódiu futbalového pragmatizmu ,taktickej racionality a technickej dostatočnosti prepojenej synergizujúcim team spiritom do herného prejavu mužstva Inter Miláno.

Hoci jeho herný koncept stojí na predominancii defenzívnych prvkov ako je klasický stredový pressing, blokové bránenie v obrannej zóne založené na precíznom zreťazení defenzívnej činnosti brániacich formácií vyúsťujúce do priestorového diskonfortu súpera, individuálna defenzívna prevaha väčšiny hráčov v najelementárnejšej hernej situácii súčasného futbalu t.j. 1:1, „čistá“ defenzíva s minimalizáciou faulov, predsa len defenzívna inatraktivita tu už v šestdesiatych rokoch raz bola a Herreiru aj patrične preslávila. Ale že by ľudia chodili na futbal pozerať ako kvalitne mužstvá bránia? To skôr nie ako áno! Mourinho sa síce po finálovom zápase definitívne reinkarnoval do futbalovej masky svojho milánskeho predchodcu Herreiru, avšak jeho futbalový klon sa musel herne zatraktívniť. K durovému poňatiu hry /pragmatické, na výsledok a bodový efekt orientované, tvrdo racionálne vypočítané/ pridal perfektne vystavané „kontra“ sekvencie založené na cielenej prvej prihrávke, slede 3-4 jedno-dvojdotykových hĺbkových prihrávkach vyžadujúcich od hráčov okrem integrovanej techniky/najvyššia forma dynamickej techniky umožňujúca pri práci s loptou sledovanie spoluhráčov i protihráčov ako aj ofenzívne čítanie hry/ aj rýchlostné parametre herného myslenia,priestorovú inteligenciu a chápanie hry ako takej. K tomu však potreboval presne hráčov typu Schneidera, Eto´a, Pandeva a najmä Milita, ktorí tvorili smrtiaci diamant/kosoštvorcové rozostavenie štyroch ofenzívnych hráčov/,ktorý sa pri niektorých kontrách zmenil na trojuholník /základné rozostavenie v tvare trojuholníka umožňujúce spoluprácu resp. prihrávkové prepojenie/. Ďaľším relevantným znakom ofenzívy je schopnosť úspešnej finalizácie útoku v podčíslení, čo len potvrdzuje mimoriadnu kvalitu týchto ofenzívnych hráčov. Logicky ,že už prvá prihrávka z defenzívneho bloku vždy smeruje do konkrétneho priestoru, hľadajúc niektorého z nich.

Práve defenzívna sila a taktická premyslenosť obrannej hry, schopnosť pružného prepnutia do ofenzívy a priamočiare nasmerovanie hry na ofenzívnych hráčov, ku ktorým sa pridáva ako prečíslujúci element pravý obranca Maicon / nevyhnutná podpora ofenzívy v súčasnom futbale!/ spolu s „kontra“ ofenzívnym potenciálom útočiacich hráčov zapríčiňuje, že sa hra Interu stáva divácky atraktívnou aj napriek svojej defenzivite. Pochopiteľne, že toto herné poňatie reprezentuje trochu odlišnú hernú kultúru, pretože neumožňuje súperovi hrať „najlepšie ako vie“ i keď reprezentuje aktuálne najvyššiu kvalitu vo svojom štýle hry/galaktická ofenzíva Barci či futbalová kompaktnosť Chelsey/.Herná neutralizácia súpera sa uskutočňuje aj prostredníctom herne-taktického konceptu,ktorý je síce algoritmickou schémou, v ktorej sa opakujú isté prvky, ale predsa len jeho zápasová podoba je od súpera k súperovi odlišná,pretože spočívá na jeho „prečítaní“ a dokonalej analýze a vytvorení tzv. trénerských vstupov, ktoré eliminujú prípadné neočakávané variácie objavujúce sa v samotnom priebehu zápasu /napr. Eto´o po vylúčení Mottu v zápase proti Barci ako ľavý stredopoliar kryl priestor pred Zanettim,aby eliminoval ofenzivitu pravého obrancu súpera Alvesa a mužstvo Interu cielene devastovalo tempo zápasu,aby zabránilo súperovi ťažiť z číselnej prevahy a pod./

Atraktivita hry Interu spočíva v synergickom spojení dvoch dokonale zvládnutých spôsobov hry v základných fázach. Ide o blokové bránenie v obrannej fáze a predovšetkým kontrovanie nielen ako špecifická činnosť pre ofenzívu ale aj ako typický spôsob hry po získaní lopty vo vlastnej obrannej zóne využívaný predovšetkým v zápasových konfrontáciách Ligy Majstrov /neplatí to celkom už pre Seriu A /.Logickým dôsledkom vizualizácie tohto spôsobu hry je potom radikálne zníženie percenta držania lopty / 33% proti Bayernu,26% a 32% proti Barcelone/,znížené množstvo nabehaných kilometrov mužstva oproti súperovi a pochopiteľne aj menší počet prihrávok ako súper/v zápase s Barcou len 67 oproti 555 a vo finále 176 oproti 536/,ktoré majú svoje herne-pragmatické dôsledky. Samozrejme, že táto negatívna štatistika je klamlivá a zavádzajúca,lebo nevyjadruje kvalitu samotnej hry, herné správanie v rozhodujúcich priestoroch pre výsledok / pokutové územie/,kde sa odohrávajú a ako prebiehajú rozhodujúce činnosti s loptou a čo je najväčším handicapom všetkých štatistík, že ani len v náznakoch nemajú výpovednú hodnotu o aktivitách jednotlivých hráčov ako aj celého mužstva v čase keď nevlastnia loptu.

Siedmym svetadielom Mourinhovho prístupu je, že dokáže nájsť pre mužstvo to najlepšie herné poňatie tak aby dokonale využil aj skrytý potenciál hráčov /napr. v Reale nepotrebný Sneider znovu našiel svoju kreatívnu identitu a stal sa hlavným stratégom ofenzívy,Bayernom odvrhnutý Lucio si opäť obliekol uniformu generála obrannej formácie, Eto´o prišiel ako zakončovateľ a je obetovaný pre potreby mužstva, pracuje na Milita, ktorý je najlepším strelcom atď. /,výsledkovo zefektívnil hru tímu smerom ku klubovému úspechu /napr.Porto,Chelsea,Inter ......Real???/.

Profesná kompetentnosť po slovensky

A aby sme sa v súvislosti s profesnou kompetentnosťou trénera dostali aj k slovenskej mutácii tohto fenoménu, treba konštatovať, že ak niekto postúpi do skupinovej fázy Ligy Majstrov /a nebyť chybného verdiktu rozhodcu aj zo skupinovej fázy ďalej.../ z „prírodného“ tréningového areálu sadu J.Kráľa a privedie na svetový šampionát národný tím krajiny disponujúcej súčasným výkonnostným marazmom ligovej súťaže,tak to musí byť pre nás tiež výrazom vysokej profesnej kompetentnosti, zrovnatelnej s tou, o ktorej sme tu práve rozjímali...

A keď sa tu bavíme o fenoméne profesnej kompetentnosti v trénerskom remesle, nezabúdajme, že požiadavka profesnej kompetentnosti je generalizovateľná aj do širších sociálnych kontextov. Ak je mužstvo zložené zo samých slabých hráčov nie je veľká šanca na úspech.Ak si tréner zloží výkonnostne slabé mužstvo, mal by za to niesť zodpovednosť. Zväčša ho aj vyhodia. Má síce kompetencie ale asi nie je kompetentný a preto stráca svoju pozíciu. Tranfer tohto princípu aj do širších spoločenských podmienok má svoje opodstatnenie a je zárukou zdravo fungujúceho systému. Iné je to keď systém nie je zdravý a preto ani nefunguje...?!Potom postačia aj kompetencie nekompetentných...

Analýza útočenia na MS 2010

Laco BORBÉLY

I keď juhoafrický svetový šampionát rozhodne nemožno považovať predominantne za útočný,predsa len ponúkol niekoľko charakteristických prvkov pre ofenzívu.Pochopiteľne,že vzhľadom na limitovanosť priestoru sa naša analýza obmedzí len na náčrt základných systémových konceptov a niektorých typických ofenzívnych elementov uplatňovaných v útočnej fáze hry.

Pre potreby analýzy ofenzívy a lepšie pochopenie jej priebehu je nutné zdôrazniť prevládajúce základné rozostavenie väčšiny mužstiev 4-2-3-1,ktoré sa v závislosti od hernej situácie a ako reakcia na vývoj zápasu môže meniť na herné konfigurácie 4-3-3,4-4-2 resp. 4-1-4-1.Zámerne sa nebudeme hlbšie venovať rozboru herných systémov ,pretože aj tento šampionát ukázal, že nie systém ale kvalita jednotlivého hráča rozhoduje o atraktivite a úspešnosti hry. A práve rôzne herné reakcie hráčov v systéme rozhodujú o hernom prezentovaní herného systému. Navyše konštrukcia všetkých modelov hry ukázala ,že kondícia síce nie je všetko ,ale bez kondície v súčasnom futbale nič nejde.

Základné modely útočenia

V oblasti ofenzívnych herných konceptov sme mohli postrehnúť predovšetkým 2 základné modely útočenia:

1.Multiprihrávková šírková ofenzíva s prekvapivým a zámerným hĺbkovým vyústením do finalizácie útoku (Španielsko)

2.Máloprihrávková hĺbková ofenzíva a využitím kontrových princípov výstavby útočných herných sekvencií (Nemecko).

Ad 1. Španielsky koncept ofenzívy predstavuje mnohoprihrávkový mix prvkov totálneho futbalu a loptovej virtuozity smerujúci k špecifickému tici-taca /španielsky systém množstva krátkych prihrávok/.Tento systém krátkych prihrávok spojený so zapojením veľkého počtu ofenzívnych hráčov (6-7) a súčasným rotovaním jednotlivých ofenzívnych pozícií v hernom systéme je postavený na dokonalej integrovanej technike väčšiny z nich a vyúsťuje prekvapivo a neočakávane do finálnej hĺbkovej prihrávky v gólovej zóne a zakončením útočnej akcie. Bohužial efektívnosť zakončenia sa na tomto šampionáte javila ako najvýraznejšia slabina tohto modelu útočenia ,pretože naznačila krehkú hranicu medzi atraktivitou a hernou sterilitou (viď zápas Švajčiarsko - Španielsko).

Sekvencie prípravných prihrávok na rozhraní SZ a ÚZ ale najmä v ÚZ sú prudké a striktne pozemi (to platí skoro pre všetky spôsoby vedenia útoku) a majú často šírkový charakter ,čo môže napriek veľkej fluencii hry ovplyvniť jej atraktívnosť. Samozrejme, že to neplatí v prípadoch vyústenia herných sekvencií do hĺbky ÚZ a finalizácii útoku. Pokiaľ slúži hra do šírky na prípravu prekvapivého a neočakávaného prelomenia obrannej línie súpera (hra do hĺbky) zachovávajú sa aj aspekty atraktívnosti útočnej hry .Naproti tomu prevaha šírkového vedenia útoku bez hĺbkového vyústenia môže ohroziť hernú atraktivitu ako aj autentičnosť útočenia. Chýbanie hĺbkového vyústenia tohto spôsobu vedenia útoku možno potom označiť ako „nevypointovanú ofenzívu“.

Pozoruhodným znakom tejto španielskej mutácie útočnej hry je, že Španieli vzhľadom na svoju somatotypickú krehkosť „dohrávajú“ súboje v zmysle predstieranej bolestivosti a agravácie,čím ťahajú od rozhodcov žlté karty pre súpera a chránia sa tak voči fyzickému dôrazu v ďaĺších súbojoch a vytvárajú tak väčší priestor pre svoje dynamicko-technické uplatnenie v priebehu hry. Ide o pragmatický a účelový strategicko-taktický prvok umožňujúci efektívnejšie uplatnenie preferovaného spôsobu hry v útočnej fáze.Pri tomto spôsobe útočnej hry je lopta v neustálom pohybe ,ale aj hráči sa svojím pohybom približujú k pohybu lopty a vytvárajú pre ňu postťažiskové alternatívy. Pochopiteľne to všetko v režime pohybovej kompatibility útočiacich spoluhráčov. Samozrejme, že bez perfektnej hernej organizácie a samozrejmej individuálnej kvality hráčov je takáto choreografia útočenia len veľmi ťažko predstaviteĺná...

Ad 2. Nemci vo svojom koncepte útočenia ponúkli vlastnú, pohybovo multinacionálnu „nenemeckú“ modifikáciu zážitkovo akcentovanej autentickej ofenzívy. Tento model útočenia je postavený na bežecky silných typoch a výrazne kontrolovanej ofenzíve 4-6 hráčov (ofenzívny diamant + SS + PKO).Sú schopní hrať útočne i v podčíslení a základné myslenie v útoku smeruje vždy do hĺbky.

Tento model ofenzívnej hry je postavený na vysokom tempe útočenia a často priebeh jednotlivej útočnej akcie z vlastnej OZ až po zakončenie trvá 5-8 sekúnd. Herne-myšlienková a bežecká rýchlosť je relevantným predpokladom k zvládaniu takto vedených akcií ,ktoré sú často vybudované na kontrových princípoch (vysoká fluencia vedenia akcie, priamočiarosť, podčíslenie v útoku, ofenzívne zvládanie situácií 1:1,pohybová kompaktnosť útočiaceho zoskupenia hráčov a pod.).Vysokú variabilitu tomuto modelu ofenzívy dáva schopnosť mužstva útočiť hĺbkovo na veľkom ihrisku a cez celú šírku. Na rozdiel od predchádzajúceho modelu využívali hráči najmä v predfinálnych pozíciách už aj vysoké lopty (smerované predovšetkým na Kloseho).Samozrejmosťou oboch modelov útočenia bolo mimoriadne rýchle prepínanie základných fáz hry, čoho dôsledkom boli defenzívne konzekvencie pre oba z nich, umožňujúce herne ťažiť z neskoršieho preorganizovania hry súpera ako aj ľahšieho prekonávania takejto „nepripravenej“ defenzívy.

Uvádzané základné modely ofenzívy (Španieli,Nemci) sú síce diametrálne odlišné čo do herného stvárnenia, avšak čo je pre oba spoločné, že rozhoduje individuálna kvalita hráčov umožňujúca efektívne uplatnenie týchto modelov útočnej hry v podmienkach konkrétneho zápasu.

Takto vyšpecifikované modely útočenia sa v čistej podobe neuplatňovali u konkrétnych týmov, avšak viaceré mužstvá uplatňovali niektoré elementy útočenia z jedného resp. druhého modelu a boli akousi špecifickou syntézou uvádzaných modelov. Zámerne sme uviedli práve spomínané dva ,lebo mužstvá Španielska resp .Nemecka boli výraznými predstaviteľmi načrtnutých konceptov útočenia.

Elementy ofenzívy

Okrem už načrtnutých modelov útočenia sa objavili i niektoré špecifické aspekty a znaky hry v ofenzíve, ktoré ako elementy útočenia sme rozdelili na:

1.Tradičné znaky ofenzívy – t.j .také ,ktoré pretrvávajú v modernom futbale už dlhšiu dobu (2-3 roky)

2.Nové elementy útočenia – ktoré sa možno v nie celkom zreteľnej podobe objavovali už i na najvyššej klubovej či reprezentačnej úrovni v poslednom období (napr. posledná sezóna LM, kvalifikačné zápasy a pod.) avšak v plnej miere sme ich zaregistrovali práve na MS

3.Ofenzívne herné detaily – predstavujú nové prvky v útočnej hre len jedného resp. niekoľkých mužstiev, nie sú rozhodujúcimi i keď rovnocennými znakmi ich útočných konceptov. pretože môžu niekedy ovplyvniť ich výsledkovú bilanciu.

Ad 1. Medzi tradičné znaky zaraďujeme využívanie ofenzivity krajných obrancov (Ramos,Lahm,Van Der Wiel,Kolarov,Maicon),zmenu rytmu, rýchlosť prepnutia z obrannej fázy do útočnej, dynamizácia ťažiska (najlepší prostriedok ako sa vyhnúť stredovému pressingu),hĺbkové prieniky cez stred, rýchle prepnutie z obrany do útoku, rýchla cirkulácia lopty v SZ pri hre na 1-2 dotyky ,výmena miest medzi hráčmi susedných vertikál do hĺbky i do šírky ,prenášanie ťažiska hry.

Ad 2. Ťažisko nášho príspevku bude práve na nových elementoch útočnej hry usporiadaných podľa ich významu pre túto fázu hry.

A.Potenciál pre hru „double six“ (dvojitá šestka) - predstavuje spôsob hry defenzívnych štítov (dvojica stredných defenzívnych stredopopliarov),ktorý spočíva nielen vo vrátení do hry konštruktívnym odobratím lopty súperovi, ale okrem 1.prihrávky do ofenzívy ovplyvňovanie konštrukcie útočných schém, vystupovanie o zónu a v rámci rotačných pohybových manévrov útočného bloku mužstva priame zapájanie sa do predfinálnej resp. aj do finálnej fázy útočenia .Pre typologickú skladbu dvojice defenzívnych štítov už nestačí len herný profil pre defenzívnu fázu ale aj pre „konštrukciu“ ofenzívy po získaní lopty a striedavé zapájanie sa do útočnej nadstavby nielen v SZ ale aj v ÚZ. Priama účasť na ofenzíve vyžaduje zmenu pozície týchto hráčov a je podmienená schopnosťou spoluhráčov obsadiť dočasne túto pozíciu a suplovať tak chýbajúceho štítového hráča či už v rámci rotačného manévru viacerých útočiacich hráčov alebo dostúpením z obrannej formácie. Ideálnou dvojicou na tejto pozícii sa na šampionáte ukázala nemecká formácia Schweinsteiger – Khedira, ktorí ponúkli variantu so striedavým zapojením sa do útočenia,naproti tomu španielska dvojica Busquets – Xabi Alonso a holandské duo De Jong – Van Bommel prezentovali špecializované zapájanie sa do ofenzívy jedného z dvojice (Xabi Alonso resp.Van Bommel).Zaujímavosťou je ,že v prípade Schweinsteigera a Pirla(Taliansko) išlo o „prerobených“ playmakerov ,ktorí sa naučili efektívne brániť a práve tento fakt zohral pozitívnu úlohu pri vyprofilovaní ich veľkého herného potenciálu pre zapájanie sa do útočnej hry mužstva.

B.Ofenzívny diamant - predstavuje nový systémový prvok, ktorý vytvára z hľadiska rozostavenia ideálne možnosti pre variabilnú rotáciu útočiacich hráčov, do ktorej môžu byť dokonca zapojení aj niektorí z defenzívnych stredopoliarov .Uplatnenie rotačných ofenzívnych manévrov a permanentné udržiavanie trojuholníkového rozostavenia v rámci neho umožňuje prekvapivé usporiadanie útočiacich hráčov ako aj efektívnejšie vedenie útočnej sekvencie.

C.Finalizácia útoku v podčíslení – vďaka defenzívnym konceptom požadujúcim 8-9 hráčov „za loptou“ a zapájaní sa 5-7 hráčov do bezprostrednej ofenzívy musia dnes mužstvá čoraz častejšie zvládať útočenie v podčíslení nielen v SZ ale často aj pri finalizácii útoku .Obzvlášť často sa pri finalizácii útoku objavujú situácie 2 – 4,3 – 5,3 – 6,4 - 6 a pod .Podstatou zvládania týchto situácií je vytvorenie „dočasnej neobsadenosti“ niektorého z útočiacich hráčov (dosahuje sa odbiehaním, rotáciou pozícií, odskočením od obrancu a pod.) a zámerným posúvaním lopty na takto pozicionovaného hráča. Podrobnejší popis ako aj metodika nácviku takýchto situácií si zrejme vyžiada samostatné spracovanie pre potreby zvládania týchto situácií, ktoré sa v našom futbale budú zrejme objavovať čoraz častejšie.

D.Hra na obsadeného spoluhráča – predstavuje zdanlivo nový prvok v medzihre i finalizácii útoku. Je reakciou na aktívnu blokovú obranu, pri ktorej hráči najvyššej výkonnostnej kategórie už dokážu bez problémov hrať technicky dokonale i v situáciách „obsadenosti“, keď sú pod bezprostredným fyzickým tlakom súpera a v priestoroch s najvyšším herným odporom brániacich hráčov .Napríklad pri uplatňovaní španielskeho modelu útočenia sa táto schopnosť považuje za nevyhnutnosť, bez ktorej je systém tici-taca nepoužiteľný.

E.Odblokovanie brániacich hráčov pri rohu – predstavuje útočnú štandardnú situáciu, pri ktorej sa vopred určená dvojica útočiacich hráčov zameria na odblokovanie brániacich hráčov pre potreby otvorenia určeného priestoru pre spoluhráča vytypovaného na priame zakončenie (napr. vo finále išli Pique a Busquets v 1.vlne aby odblokovali obrancov a do diery za ich chrbtami vbiehal Puyol ,ktorý volne hlavičkoval a skóroval nikým neobsadený v priestore kde nemôže byť sám a neobsadený!).

Ad.3 Medzi ofenzívne herné detaily zaraďujeme :

A.Hra v ofenzívnych medzipriestoroch

B.V medzihre sa riadiť pravidlom veľa prihrávok – málo dotykov !

C.Ofenzívna návnada pre obrancov v línii predstavuje pohybový manéver SÚ (Torres),ktorý sa zámerne postaví mimo hry za líniou obrany mimo postťažiskový priestor a v čase posunu celej obrannej línie smerom hore ofenzívny stredopoliar (Fabregas) nabieha z 2.línie na dlhú krížnu prihrávku „do ofsajdu“ ,v ktorom nie je.Torres predstavuje v tomto prípade ofenzívnu návnadu pre obrancov v línii tým, že sa zámerne umiestňuje do pozície „mimo hry“.

D.Strelci v krídelných priestoroch (Mueller,Villa) sa objavili v dosť nezvyklých priestoroch, z ktorých sa dokázali excelentne presadiť najmä vďaka posunutiu sa do centrálnych priestorov v čase kulminácie ofenzívy. Logickým dôsledkom bolo odkrytie krídelných priestorov ,do ktorých sa posúvali ofenzívne ladení krajní obrancovia (Lahm resp.Capdevila) pri podpore útoku.

Okrem už uvedených aspektov útočenia na svetovom šampionáte by detailná týmová expertná analýza priamo v dejisku turnaja určite priniesla ďaľšie aj podrobnejšie poznatky ,avšak limity dané sprostredkovaným sledovaním zápasov prostredníctvom televíznych prenosov majú svoje zreteľné kontúry, ktorých sme si plne vedomí.

Záverečná obrana

Povedz mi ako budeš útočiť a ja ti poviem ako ťa ubránim alebo mi povedz ako bráníš a ja ti poviem ako budem útočiť !

I keď sme sa v tejto časti podrobnejšie zaoberali útočnou fázou hry ,nezabúdajme, že popisované charakteristiky ofenzívy boli jednak dôsledkom určitého spôsobu bránenia ako aj príčinou toho, že sa uplatňovali konkrétne formy defenzívy tak ako sme to mali možnosť sledovať u jednotlivých mužstiev .Ukázalo sa ,že dvojjedinosť hry spočíva v komplementarite a interakcii základných herných fáz a prináša aj ich vzájomné ovplyvnenie.Tak ako útočenie nemôže byť bez bránenia ,tak bránenie nemá zmysel bez útoku. Ak tréneri pochopia ich vzájomné ovplyvňovanie ako aj osobitosť každej z nich ,pochopia vlastne podstatu vytvárania deja zápasu a získajú väčšiu schopnosť ovplyvniť herný kontext. Aj preto sa pokúsime v nadväznosti na prezentované v najbližšom príspevku priblížiť podstatu defenzívy a obranných systémov ako aj nuansy špeciálnych obranných konceptov (kompaktné blokové bránenie) a defenzívnych prostriedkov (latinopressing).

Zvuky vuvuzeli, let Jabulani

a zamatová revolúcia slovenského futbalu

Laco Borbély

Sme práve v letnom období keď sa chystajú viaceré festivaly ,ktoré chcú opantať tisícky ľudí, davy fanúšikov...

Jeden takýto sa práve skončil na južnom cípe Afriky. Festival svetového futbalu pre miliardy veriacich tejto hry ľudí, ktorá má už aj svoju vlastnú históriu a stále guľatú loptu...

V moderných futbalových chrámoch postavených dúfajme, že nie len na jednu príležitosť, sa uskutočnilo 64 futbalových omší pre hráčov a fanúšikov rôzneho vierovyznania. Dočasne ich spájalo spoločné náboženstvo – futbal. Navyše špecifický etnický nádych dodalo i správanie sa fanúšikov, ktorí vďaka vuvuzelám opustili tradičné formy fandenia a na dobu počas šampionátu sa asimilovali s africkou akustikou. Zdá sa ,že hrozby kriminálneho ani teroristického charakteru sa nenaplnili,lebo aj tieto extrémne asociálne zoskupenia zrejme podľahli davovému čaru futbalovej hry. Technický riaditeľ FIFA Walter Gagg mi tesne pred šampionátom v tejto súvislosti povedal, že v JAR hrozí také isté nebezpečenstvo ako v iných krajinách.Ak sa vyhneš miestam, ktoré sú aj v Európe či Amerike nebezpečné, nič ti nehrozí. Zrejme mal pravdu a priebeh šampionátu to len potvrdil. Takže najväčšou hrozbou pre hráčov a najmä brankárov ostala kontroverzná lopta Jabulani, ktorá má svojráznu aerodynamiku, netradičnú letovú dráhu pri vyšších rýchlostiach, v nadmorských výškach štadiónov nedokázala držať smer a jej najstabilnejšou charakteristikou ostala konzervatívna gulatosť. Jedna hrozba futbalu sa však ukázala v plnej nahote a neprišla zvonka ale priamo zo srdca samotnej hry. Spôsobil ju nedokonalý ľudský faktor pri rozhodovaní o veciach ,ktoré v treťom tisícročí už nepatria na vrcholovú scénu, devastujú hru a nihilizujú spravodlivosť. Nemožno akceptovať ,že v čase keď vieme vyhodnocovať akčné mapy jednotlivých hráčov, kvantifikovať metráž pohybu a zachytávať hlavné prúdy hry, aby lopta pol metra za bránkovou čiarou nebola uznaná za gól .Určite nie 5 rozhodcov ,lebo to je stále len 5 ľudských faktorov,ktoré by nakoniec mohli aj zavadzať v hre, ale kamerový systém so 100% verifikáciou reality na vybraných vrcholových podujatiach. To nie je o zachovaní tradičných hodnôt hry ,ale o popieraní reality a ohrozovaní základných etických princípov a spravodlivosti hry!

Slovenská rapsódia v modrom

Na rozdiel od posledných dvadsať rokov môžeme hodnotiť africký šampionát už aj cez optiku zúčastneného a vďaka výkonom slovenského národného týmu veľmi dôstojne.Určite nie sme ďaleko od reality ak označíme výkonnostný prielom slovenského futbalu do futbalovej Európy a sveta za jeho „zamatovú revolúciu“,pretože až teraz sme sa nielen geopoliticky ale aj z hľadiska športovej výkonnosti priradili k futbalovo vyspelým krajinám,zatiaľ však len na úrovni reprezentačného tímu.Keď si predstavíme,že do elitnej šestnástky sveta sa dostala futbalová reprezentácia,ktorá nemá doma ani vlastný futbalový štadión a v tomto parametri napĺňa kritériá futbalového „homelessu“,je to určite pozoruhodné a prinajmenšom hodné zamyslenia...

V zápasoch kde sa rozhodovalo o futbalovom bytí (Taliansko,Holandsko) dokázalo toto mužstvo potvrdiť svoje výkonnostné smerovanie a efektívnou hrou eliminovať bývalých majstrov sveta v zápase, ktorý možno bez váhania zaradiť medzi 10 najlepších zápasov šampionátu. A to nielen z hľadiska výsledku, ale aj spôsobu akým to mužstvo dosiahlo a samotnej futbalovej kvality zápasu. Rozhodli o tom trafená zostava, výborný zápasový herne-taktický koncept, optimálna forma všetkých hráčov v danom čase, efektívny kaučing a všetko naokolo čo k tomu patrí. Možno, že aj bojové napätie medzi trénerom a novinármi prinieslo svoj pozitívny „Mourinhovský“ efekt, ktorý dokázal extrémne zmobilizovať tím i keď si vôbec nemyslím, že to bol zámer...

V každom prípade už historicky prvá účasť na šampionáte priniesla etablovanie na svetovej futbalovej scéne, pričom „zamatová revolučnosť“ spočíva predovšetkým v tom,že skutočnú výkonnostnú integráciu do svetového futbalu sme si vydobili iba v júni 2010 a to práve vystúpeniami na šampionáte v zápasoch s Talianskom ale aj Holandskom, i keď teraz nemá zmysel polemizovať, či sme v osemfinálovom zápase mohli dosiahnuť viac alebo nie. Dve chyby v obrane a dve v útoku nás bohužiaľ logicky predurčili na výsledkový neúspech s finalistom šampionátu. I keď ja považujem aj tento výsledok ako aj spôsob hernej konfrontácie za mimoriadne dôstojný...

Nezabúdajme však, že dosiahnutým výsledkom(osemfinále) a spôsobom hry(Taliansko,Holandsko) postavilo toto mužstvo vysoko latku výkonnosti pre slovenský futbal a ťažkú úlohu pre najbližšiu budúcnosť – udržať sa tam, kde sme sa po zásluhe svojimi výkonmi na šampionáte nanominovali t.j. v elitnej futbalovej spoločnosti. To však už nemôžu zvládnuť hráči a realizačný tím sami. Bez podpory prevádzkového manažmentu futbalu na všetkých úrovniach ostane tento famózny výsledok len padajúcou perlou na pôdu futbalovej ničoty...?!

Čo sa práve nosí vo futbale?

Akákoľvek komparácia by mala vždy začať referenčnými hodnotami. Čo hodnotiť a s čím to porovnávať.

Odkedy sledujem Ligu Majstrov prestal som si myslieť ,že najlepší futbal sa hrá na MS.A opäť sa mi to v plnej miere potvrdilo .Aj keď mnohí sú určite iného názoru, tento šampionát ma iba utvrdil v tom, že na klubovej úrovni ( napr. Liga Majstrov,Copa Libertadores) a v konfrontácii najlepších klubov sveta predsa len možno nájsť niečo,čo sa nedá žiadať po niekoľko týždňovej príprave ani od reprezentačných výberov (úroveň súčinnosti formácií, sila herných automatizmov, tímová synergia a pod.).Je zrejmé ,že tímová synergia zo zápasov LM či CL je niečo čo sa skladá a tvorí dlhodobo vo veľkých kluboch a vo veľkých a bohatých kluboch strednedobo. Ale je veľmi ťažké vytvoriť futbalový tím pre jeden turnaj, na ktorom len tí najlepší odohrajú 7 zápasov. Práve preto možno očakávať ,že vrcholná klubová scéna ponúka vo väčšej miere skutočné trendy a tendencie vývoja hry. Ale vráťme sa k šampionátu. Z hľadiska herných systémov sa ukázala výrazná preferencia základného rozostavenia 4-2-3-1 s možnosťou jeho zmeny v priebehu zápasu na 4-1-4-1 resp. 4-3-3. Dominuje teda obranný 4-reťazec, pred ktorým operujú stredopoliari vo dvoch vrstvách. Členenie stredovej formácie na defenzívnych špecialistov (dvojica štítových obranných stredopoliarov) a ofenzívnych stredopoliarov má svoje hlboké taktické opodstatnenie. V rozostavení stredovej formácie prevláda u úspešnej väčšiny zdvojenie funkcie defenzívneho štítu tzv .„double six“(dve šestky,hráč s č.6 je označovaný v herných systémoch za brániaceho stredopoliara ,p.a.) čo znamená, že táto dvojica defenzívnych stredopoliarov zaisťuje zvyšnú trojicu ofenzívnych stredopoliarov ako aj hrotového útočníka. Ukážkovú prácu tejto hráčskej pozície ukázala na šampionáte najmä dvojica Schweinsteiger-Khedira(Nemecko) ale aj Busquets-Xabi Alonso (Španielsko) a Van Bommel-DeJong (Holandsko).Ofenzívnu časť rozostavenia tvorí trojica ofenzívnych stredopoliarov a klasický hrotový útočník,ktorý spolu vytvárajú tzv.“ofenzívny diamant“ s tým,že krajní ofenzívni stredopoliari plnia úlohy krídelných útočníkov a stredný ofenzívny stredopoliar má zväčša úlohu playmakera alebo podhrotového útočníka.Základné fungovanie tohto systému v jednotlivých herných fázach prebieha nasledovne. V útočnej fáze sa pripája k ofenzívnym hráčom aspoň jeden krajný obranca a samozrejme aj štítoví hráči striedavo podporujú z druhej línie ofenzívu mužstva. Často je teda zapojených do výstavby a finalizácie útočnej sekvencie 5-6 a niekedy i viac hráčov mužstva. Naopak do aktívnej defenzívy v základnom rozostavení sa po strate lopty zapájajú okrem hrotového útočníka všetci ostatní hráči. Takže veľmi často sa stáva, že finalizácia útočnej akcie sa realizuje vo výraznom ofenzívnom podčíslení (2-4,2-5,3-5,3-6,4-6 a pod.).Opäť sa potvrdil význam rýchleho prepínania z obrany do útoku ale aj naopak ,ako aj význam kontra útokov cez celé ihrisko v nacvičených schémach a formáciách (napr. Nemecko).

Čo sa týka defenzívy ,tá poznamenala predovšetkým skupinové zápasy najmä kvôli bodovému pragmatizmu ,ktorý inicioval typ koncentrovanej blokovej zónovej obrany a najmä juhoamerické mužstvá ju obohatili o nástup do pressingu vo vysokom tempe. Táto forma pressingu znásobuje tlak na loptu,výrazne skracuje čas na hernú reakciu napádaného súpera čím znižuje kvalitu bezprostredného riešenia situácie.Táto podoba tzv.“latinopressingu“ je síce defenzívne velmi účinná ale aj mimoriadne fyzicky náročná, použitelná len v časovo limitovanom úseku hry, pretože môže mať pre hráčov v zápase fatálne dôsledky v oblasti fyziologickej odozvy organizmu na záťaž. Zaujímavosťou tohto pressingu bolo to, že juhoamerické mužstvá pri nasadzovaní tejto formy pressingu napádali okrem hráča s loptou i hráča ,ktorý má dostať loptu...Keby sme chceli charakterizovať skupinovú fázu zápasov mohli by sme povedať že dominovalo nudné defenzívne klišé a herné umenie neukázali ani tí, pre ktorých to bola povinnosť. Naproti tomu najzaujímavejšími časovými úsekmi zápasov boli tie vo vyraďovacej fáze, keď hrali mužstvá pod tlakom výsledku o „holý život“ a museli sa vyzliecť futbalovo donaha s minimálnym taktickým ošatením...

Prečo vyhoreli ?

Zaujímavým prekvapením šampionátu boli zlyhania futbalových gigantov (Anglicko,Taliansko,Francúzsko) ale aj predčasné vyradenie favoritov (Brazília,Argentína.)Čo bolo príčinou ich zlyhania? Správnu odpoveď nečakajte, lebo by to bolo ako by ste chceli dopredu vedieť 6 výherných čísiel najbližšieho ťahu Športky...Detailný rozbor ako aj podrobné analýzy si určite urobia príslušné národné zväzy. Isté však je, že dnes už nestačí „pusikovať“ hráčov pred aj po zápase a žmolenie ruženca len ťažko vykompenzuje deficity kaučingu ako aj absenciu efektívneho herne-taktického konceptu .Navyše profesia trénera je úplne niečo iné ako profesia hráča. Jedno i druhé si môžu vzájomne pomáhať ,ale v žiadnom prípade nie sa suplovať!

Futbalový giganti vyhoreli lebo boli „vyhorený“? Polemizovať o „burnt-out“ syndróme je v tomto prípade príliš krátka perina ,aby sa ňou prikryli hviezdne kádre ,ktoré nežiarili,alebo úspešní tréneri(Capello,Lippi) ,ktorí sa netrafili...Prečo však neboli vyhorení Španieli(plno hráčov z Barcelony i Realu) a podobne Holanďania(Bayern,Arsenal,Inter).Jediné čo nepripúšťam, že nechceli. Skôr sa prikláňam k zlyhaniu v mentálnej zložke a celkovej negatívnej psychosomatizácii športového výkonu. Nechajme túto tému otvorenú...V každom prípade je to vo hviezdach!(asi by sme sa ich v týchto mužstvách ani nedopočítali...)

Konfrontácie kontinentov

Okrem toho, že o prestíž bojovali reprezentácie krajín všetkých kontinentov, prebiehala aj latentná rivalizácia týchto najväčších územných celkov .Kým skupinová fáza jednoznačne poukázala na prekvapujúcu dominanciu juhoamerických tímov a naznačila možnosť historického sklamania európskych mužstiev, vyraďovacie zápasy ukázali ,že najväčšia futbalová sila je predsa len v Európe a Juhoameričania „neprekvapili.“ Jedine Urugvay vystúpil zo svojho tieňa. Najlepší z nich podľa všetkého naďalej budú chodiť hrávať do Európy...Ázia tiež neprekročila svoj tieň a zachovala si svoje skromné pozície spočívajúce v parciálnom úspechu s osemfinálovýn maximom. Afrika nenaplnila svoje vlastné predšampionátové ambície, ktoré boli predsa len až príliš vysoké. I keď trójskym koňom afrického futbalu sú európske kluby, ktoré im pomáhajú dať do správneho futbalového kontextu ich prirodzené pohybové prednosti tak aby dosiahli herne-taktické opodstatnenie, ešte to nestačí. K vyrovnaniu s Európou aj tak ale nemôže dôjsť tak skoro, treba ešte počítať s 2-3 cyklusmi svetových šampionátov, aby sme mohli reálne uvažovať o „futbalovom priblížení“ .

Odpustime im za hravosť

Do finále sa úplne zaslúžene „dohrali“ mančafty, ktoré sú silné predovšetkým keď sú pri lopte,keď môžu kontrolovať hru, určovať tempo i herné dianie, ktorých herný prejav je už viac „loptovým umením“ ako tvrdou defenzívnou pohybovou schémou „ za loptou“. Prezentovali herné estetično,ktoré súčasný futbal ponúka, ale len pre najlepších vo zvláštnej synergii lopta-hráči-zážitok. Vďaka týmto charakteristikám ich vlastná herná asertivita často postaví do situácie, že aj to „všetko s loptou“ je podriadené výsledkovému vývoju v zápase a často je len veľmi krehká hranica medzi loptovou brilantnosťou a hernou nudou,čím vzniká dojem,že loptu držia len preto ,aby ju práve nemal súper.Keď dospeje vývoj zápasu u týchto „na lopte silných“ mužstiev do tejto fázy loptovej obsesie,stačí zmeniť smerovanie hry zo šírky na hĺbku(smerovanie na bránku súpera) a atraktivita hry sa okamžite prinavráti.Za túto blízkosť „herného umenia“ a „obsesívnej hravosti“ nech im je odpustené,lebo to je ešte stále dosť ďaleko od „zabitia“ hry ako je tomu u predominantne defenzívnych konceptoch,ktoré nedokážu nasadiť dostatočne efektívnu ofenzívu pre zachovanie divácky atraktívnej vizualizácie hry.I keď je futbal vygenerovaný finalistami MS už viac herné umenie ,hrá sa zväčša o body,trofeje a víťazstvá. Je teda akceptabilnejšie schovať súperovi loptu ako zabiť hru ?!!..