Bývalý predseda OŠFK Šarišské Michaľany Karol Marcinko predniesol niekoľko postrehov k už skončenej jesennej časti ročníka 2013/14. Vyjadril sa k domácim zápasom mužstva dospelých.
"Neviem, či som ten najpovolanejší hovorca za fanúšikovský tábor, ale keď si ma už vyzval k hodnoteniu jesennej časti, tak sa pokúsim o zopár postrehov. Nebude to nič také obsiahle ako Tvoje trilógie bilancujúce vystúpenia žiakov, či dorastu, skôr sa pokúsim ako sa to vraví, vložiť býka do kocky cukru.
Predovšetkým si myslím, že potenciál tohto mužstva nebol využitý na sto precent. Či už to je chyba hráčov, trénerov, alebo vedenia, to nedokážem posúdiť, lebo nemám k dispozícii relevantné údaje, ktoré sú pri stanovovaní záverov k tejto problematike potrebné a bez nich to je len hádanie z vešteckej gule. Ak by som sa ale na toho veštca mal zahrať, tak potom percentuálny podiel na NEÚSPEŠNEJ JESENI je 50-30-20 ( bez záruky ).
Za neúspešnú ju aj napriek druhému miestu musím pokladať, veď dvakrát doma prehrať a raz remizovať, s mužstvami ktoré nemajú ambíciu vyhrať túto súťaž, je neprípustné a dehonestuje bodový zisk nazbieraný u súperov.
Iste, nie sme profesionáli a ani hráči nie sú futbalové roboty a právo na prehru majú, ale ak mužstvo doma prehrá, tak potom musím vidieť, že urobilo všetko aby taká situácia nenastala.To som ale nevidel. Opakujem, ak dva zápasy prehráme, jeden remizujeme a jeden pobiede vyhráme z penalty (aj keď oprávnenej proti Veľkému Šarišu), tak potom nemôžem byť spokojný - veď sa jedná takmer o 50% zápasov domácich zápasov.
Vonku som nebol ani raz, takže nehodnotím.
Kto bojuje môže prehrať, ale kto nebojuje už vopred prehral !!!. Koľko žltých kariet sme dostali v zápasoch doma v ktorých sme neuspeli, vyplývajúcich z enormného nasadenia a úsilia zvrátiť nepriaznivý stav? Mám na mysli šmýkačky, tvrdosť na hrane pravidiel, fyzické vyčerpanie až na hranici kŕčov a podobné atribúty mužstva, ktoré túži po úspechu - odpovedz si sám.
A teraz k inej téme. Pre mňa nie je podstatné, koľkí hráči v našej základnej zostave, alebo vôbec na súpiske sú zo Šarišských Michaľan. Ak by tam nebol ani jeden, bola by to síce rarita,ale vôbec by ma to nemrzelo. Pre mňa je podstatné ako futbalista za Šarišské Michaľany hrá. Ale niekedy sa hovorí a dačo pravdy na tom je, že legionár po slabom výkone zbalí švestky a ide domov, no domáci po rovnakom výkone, ostáva v rodnej obci a tam sa stretáva s fanúškami, ktorí mu to dávajú patrične najavo - to čo bol za výkon, ako si to hral ? a podobne...
Karol Marcinko vľavo
-attila-