ZOBER LOPTU NIE DROGY

ZOBER LOPTU NIE DROGY

 

Ako ďalej v slovenskom športe? Niekto objavil Ameriku...

dnes | 11:03 BRATISLAVA - Jedna strieborná, tri bronzové, žiadna zlatá. Taká je bilancia slovenského športu na Hrách XXX. olympiády v Londýne. Málo? Článok je zo stredajšieho vydania Denníka Šport.

 

Šéf SZTK MARIÁN KUKUMBERG tvrdí, že štát by mal určiť, čo je preň v športe priorita.

Nuž podľa reakcií asi áno. Šport sa stal, aspoň na chvíľu, témou číslo jeden. Hovorí sa o nedostatku financií, o ich zlom prerozdeľovaní, či netransparentnosti ich využívania. Dokonca vraj nikto v tomto štáte nevie, koľko peňazí do športu ide. Spomína sa i to, že naša mládežnícka základňa je kvalitou i kvantitou slabá. Vraj hrozí, že o štyri roky to bude s našou medailovou bilanciou na olympiáde v Riu ešte horšie. Naozaj?

„Mám pocit, že niektoré médiá a ľudia, ktorí sa v súčasnosti vyjadrujú k téme ,slovenský šport‘, objavili Ameriku,“ hovorí šéf Slovenského združenia telesnej kultúry Marián Kukumberg. „My už niekoľko rokov, a nie je ich málo, diskutujeme o nastavenom systéme v našom športe, ktorý upadá. Nielen z hľadiska samotného systému, ale aj toku financií.“

Staňte sa priateľom stránky Šport.sk na facebooku a získavajte aktuálne informácie zo sveta športu! 

Podľa Kukumberga chýba jednoznačne zadanie od štátu. Ten pokus o reformu športu, ktorú robila skupina okolo bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu, vnímal ako jednu veľkú bublinu. Hovorilo sa iba o prerozdelení peňazí iným spôsobom ako doteraz. Bolo to o inom uhle pohľadu.

* * *
„Každý zväz u nás má pomaly pocit, že práve jeho šport je najdôležitejší. Lenže to štát by mal povedať, čo vlastne chce, čo je pre nás dobré. Teraz máme diskutovať o tom, že máme z Londýna iba štyri medaily? Prečo radšej nehovoríme o tom, koľko ľudí športuje a koľko z nich je detí? Chceme, aby športoval národ, alebo aby sme nosili medaily? Uvedomujeme si vôbec, že nás je len päť miliónov? A koľko z tohto počtu je schopných získavať na vrcholných podujatiach cenné kovy? Viem, že na ,keby‘ sa nehrá. Ale keby nemali Hochschornerovci jeden ťuk, tak by sme to zlato mali. Koľko chýbalo Martikánovi k triumfu? Ja si skôr myslím, že na predchádzajúcich olympiádach sme išli možno až nad rámec možností a schopností slovenského športu. Pretože stav, v akom sa teraz nachádza, to nie je zkadlo posledného roka, ani nie minulého olympijského cyklu, ale posledných dvadsiatich rokov,“ vraví Kukumberg.

* * *
Alfou a omegou sú peniaze. Najskloňovanejšie slovo v debatách. Marián Kukumberg to tak však úplne nevidí. Tvrdí, že veľa ľudí sa k tejto téme vyjadruje na základe mylných, či povrchných informácií. Vo vrcholovom športe majú u nás tí najlepší z hľadiska objemov zabezpečenú dostatočnú prípravu porovnateľnú so svetom. Na mysli máme počet sústredení, výber ich lokalít. V tom sme sa zahraničiu vyrovnali. Lenže napríklad pri zdravotnom zabezpečení či ostatných špecifikách, ktoré potom robia výsledky, veď o medailách rozhodujú stotiny sekúnd, sme úplne inde. Ideme opačným smerom...

Hlasujte o najväčšiu osobnosť SR na OH 2012 >>

Do slovenského športu už roky rokúce investuje štát každoročne v podstate tú istú sumu - v prepočte milardu korún. Bez prihliadania na infláciu. „Peňazí nebude nikdy dosť. Ešte som nikdy nikoho nepočul povedať, že má dosť a viac už nechce... Problém je v tom, že nemáme jednoznačnú dlhodobú politiku tohto štátu v oblasti športu, ktorá by bola nezávislá od jednotlivých vlád. Malo by byť jasne definované, čo chceme urobiť pre občanov, aby športovali.“
Sú financie, ktoré prúdia do športu využívané efektívne? „Som presvedčený, že v rámci daných možností áno,“ tvrdí Kukumberg. „Bol som šokovaný, keď začala kolovať poplašná správa, že nikto nevie kto a koľko dáva na šport. Pritom stačí ísť na internet a tam si každý nájde, koľko prispieva rezort školstva, vnútra či obrany. A nakladanie s týmito dotáciami je kontrolované. Musia byť do posledného centu zúčtované. Niekto tu však chce asi umelo vytvárať senzácie...“

* * *
Znovu sa však otvára otázka, podľa akých kritérií by sa mali financie v športe prerozdeľovať. Podľa úspešnosti, popularity či členskej základne? „Každý športový funkcionár má svoj uhol pohľadu. Preto treba určiť, čo je záujem štátu. Či sú to napríklad olympijské medaily. Sú športy, v ktorých sme dominantní a potom tie, v ktorých nie sme. Niekto môže povedať, že treba veľké peniaze investovať napríklad do basketbalu. Ale budeme potom vyrovnaným súperom Američanom? Sú však aj príklady, ktoré sú mätúce. Cyklista Peter Sagan urobil fenomenálnu reklamu našej krajine. Je to diamant. Ale ja nemám pocit, že jeho výkony sú výsledkom dlhoročnej systematickej práce v slovenskej cyklistike. Neskutočne však spopularizoval tento šport a som presvedčený, že mnoho ľudí si práve kvôli nemu kúpilo bicykel. Teda športujú. A to je to podstatné, nie to, či máme medaily štyri alebo šesť“ dodal Marián Kukumberg.

KOVÁČ: VEĽA VECÍ SA MUSÍ ZMENIŤ 
„I ja by som bol radšej, keby medailí z Londýna bolo aspoň šesť a jedna z nich zlatá, ale štyri medaily za neúspech v žiadnom prípade nepovažujem. A verím, že aj ľudia si to časom uvedomia a povedia si, že to nie je naozaj málo. Na to, v akom stave náš šport je, z čo sa v ňom varí, určite nie,“ tvrdí Igor Kováč, účastník troch olympiád (1992 - 2000), tretí z majstrovstiev sveta 1997 v behu na 110 metrov prekážok, dnes hlavný tréner vo VŠC Dukla Banská Bystrica. 

Ani on si nemyslí, že len peniaze všetko spasia. „Je to aj v peniazoch, ale nielen v nich. V našom športe chýba systém. A pekne odspodu. Bez podpory mládeže, už na školách, sa nikam nepohneme. Je na ľuďoch, ktorí budú určovať stratégiu, aby na to pamätali. Aj na to, ako majú fungovať kluby, reprezentácia. A že zmena nastať musí, to je viac než isté, súčasná cesta nikam nevedie.“

JÁN FILC si myslí, že veľké varovanie je olympijská absencia Slovenska v kolektívnych športoch

Medaila má zmysel vtedy, keď pritiahne k športu deti
Ján Filc priviedol pred desiatimi rokmi slovenských hokejistov k zisku titulu majstrov sveta. Na reprezentačnej lavičke stál aj pred dvomi rokmi vo Vancouvri, kde jeho zverenci dosiahli najlepší olympijský výsledok v ére samostatnosti - skončili štvrtí. Je aj zakladateľ a riaditeľ Súkromnej strednej odbornej športovej školy v Piešťanoch, bol členom tímu bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu, ktorý pripravoval reformu športu. Samozrejme, že vystúpenie slovenských športovcov na OH sledoval.

Sú podľa vás štyri medaily, pričom ani jedna nie je zlatá, úspech či neúspech?
„Ak meriame úspešnosť našich športovcov len podľa zisku medailí, je to príliš zjednodušené. Už dlhšie sa snažím prezentovať názor, že cieľ športu z hľadiska spoločenského záujmu nie je len zisk medailí v odvetviach, ktoré nie sú až také významné z hľadiska podielu na športovom fenoméne. Úspech športovcov by mal mať za následok vytváranie športových vzorov, ktoré pritiahnu deti k športu. Prílišnú pozornosť venujeme kultu medaily a aj napriek tomu nie sme v ich zisku takí úspešní.“

Akým smerom sa pohol slovenský šport počas posledného olympijského cyklu od Pekingu 2008 do Londýna 2012?
„Ide výrazne dolu vodou, o čom svedčí aj objem peňazí, ktoré idú do športu. Ten vôbec nerešpektuje infláciu. Už dvanásť rokov je to miliarda korún, keď však zoberieme do úvahy spomínanú infláciu, tak šport v súčasnosti narába s objemom peňazí, ktorý je zhruba 40 percent z toho, čo dostával pred dvanástimi rokmi. Vtedy šport prišiel o prirodzený zdroj financovia – výnosy zo stávkových hier a lotérií. Na šport by mal ísť zo štátneho rozpočtu určite minimálne dvojnásobok toho, čo dostáva teraz, no zároveň si treba určiť aj ciele, ktoré vlastne spoločnosť od športu očakáva. Nemyslím si, že je to len zisk olympijskej medaily, ktorej ohlas niekedy do 24 hodín zanikne. Medaila má zmysel vtedy, keď doznieva dlhšie a pritiahne k športu deti.“

Je podľa vás najväčší problém vo výške peňazí, ktoré idú do športu, alebo v ich prerozdeľovaní?
„V oboch súčasne. Viaceré športové odvetvia sú výrazne poddimenzované. Svet nám uteká..“

Medaily sme získali vo vodnom slalome a v streľbe. Objavujú sa aj hlasy, ktoré sa tieto úspechy snažia znižovať argumentmi, že v týchto športoch je oveľa nižšia konkurencia. Je to správne?
„To práve spôsobuje ten fetiš medaily. Úspechy v jednotlivých odvetviach sa veľmi ťažko porovnávajú. Olympijská medaila má obrovskú cenu a jej zisk je veľký úspech pre športovca v rámci svojho športu. Teoreticky sa môže narodiť športovec, ktorý získa šesť zlatých medailí a športová verejnosť bude štatisticky zahojená. Otázne však je, či bude uspokojený aj spoločenský záujem a či vplyv na mládež bude taký, ako keby sme triumfovali v populárnejších športoch. Mne okrem medailí chýbali aj finálové účasti v sledovaných športoch ako plávanie či gymnastika. A početnejšie v atletike. Dlhodobo nám na olympiádach absentujú kolektívne športy, pritom v nich máme zaregistrovaných 75 percent športovcov. To je veľké varovanie.“

Už dlho sa hovorí o tom, že treba zaviesť fungujúci systém, spraviť reformu športu. Prečo sa tak doteraz nestalo?
„Chýba dobrá vôľa a odpolitizovanie športu. Nebrať ohľad na to, či návrh pripravil niekto z ľavej či pravej časti politického spektra. Ak niekto vytvorí dobrý projekt, treba sa nad politiku povzniesť. Pracovná skupina, v ktorej som bol aj ja, vytvorila pre ministerstvo školstva objektívne kritériá pre systematické prerozdeľovanie financií. Žiaľ, do života sa nedostali aj preto, že ich prvý kritik bol predseda SOV František Chmelár, ktorý zrejme vidí problém v tom, že plán nepočítal s jeho rozhodovacou kompetenciou...“

ANKETA ŠPORTU 
BUDE O ŠTYRI ROKY V RIU EŠTE HORŠIE?

PETER PRIVARA (prezident Slovenského zväzu cyklistiky)
„Štyri medaily z Londýna sú pekné, len škoda, že nie je žiadna zlatá. Vzhľadom na nízke miesto športu v spoločenskom rebríčku je to celkom úspech. Problémy nášho športu sú spojené nádoby viacerých faktorov. Začína sa to už u detí na základných školách. Chýba základňa a kluby. Keby sme teraz vliali do športu viac peňazí, nemám pocit, že by nám o štyri roky vyskočilo dvadsať špičkových športovcov. Práca musí byť systematická a jej ovocie sa dostaví vždy až za dve-tri olympijské obdobia. V Riu to horšie nebude, pretože máme schopných jednotlivcov. Štyri-päť medailí môžeme voziť pravidelne. Verím, že o štyri roky bude na stupňoch aj náš cyklista.“ 

MIROSLAV BENCA (prezident Slovenského streleckého zväzu)
„Londýn bol realita. Nemyslím si, že by vystúpenie našich športovcov bolo horšie ako v Pekingu, pretože vo finálových bojoch sme mali zhruba rovnaké početné zastúpenie. Svet sa však zlepšuje šialeným tempom. U nás nie je dobrá starostlivosť štátu o šport ako celok. Platí to pre celý systém, začína sa to od škôlky a končí až pri reprezentácii. Výsledok o štyri roky v Riu de Janeiro bude podľa mňa približne rovnaký, no špičkoví športovci nám mierne zostarnú.“

MARIÁN KUKUMBERG (šéf SZTK)
„V Londýne získali medaily športovci, ktorí budú mať ambície predstaviť sa aj v Riu. A tam budú chcieť nadviazať na svoje úspechy. Budú síce o štyri roky starší, ale ešte skúsenejší. Cestu do Ria by im mohli zahatať iba zdravotné problémy. Takže už teraz vidím minimálne štyri šance na cenný kov... Máme však aj iné talenty a možno nejaké ešte do olympiády v Riu vyskočia. Nemyslím si preto, že by sme v súvislosti s OH 2016 mali byť pesimistickí. Teda aspoň z pohľadu možného zisku medailí.“

JÁN FILC (expert na šport)
„Keď sa na to pozriem z pohľadu výsledkov našich juniorov, tak tá prognóza nie je dobrá. Nechcem byť skeptik, ale musíme urobiť výrazné zmeny na všetkých troch úrovniach. Koncepčne sa zamerať na dlhodobé výsledky, v stredne dlhých plánoch myslieť na blížiacu sa olympiádu, no zároveň hneď zajtra urobiť opatrenia, ktoré pomôžu jednotlivcom s potenciálom vytvoriť podmienky, aby sa dostali na rovnakú štartovaciu čiaru ako ich zahraniční konkurenti.“

JOZEF LOHYŇA (bývalý zápasník)
„Štát nevyvíja úsilie, aby bol náš šport reprezentatívny. Nie je systém, peniaze nie vždy smerujú tam, kde by mali. Tréneri mládeže nie sú adekvátne finančne ohodnotení. Šport detí financujú vo veľkej miere rodičia, telesná výchova na školách je na periférii záujmu zodpovedných. Ak budeme naďalej takto „napredovať“, tak budeme na Londýn a počet medailí z neho ešte spomínať ako na veľký úspech. Už v Riu sa pokojne môže stať, že sa z neho naši športovci budú vracať s horšou bilanciou, ako to bolo teraz.“ 

IGOR KOVÁČ (bývalý atlét, hlavný tréner v Dukle)
„Môže, ale aj nemusí. Nechcem byť zlým prorokom, preto predpovedať neúspech nebudem, aj keď je to možno dnes moderné. Pravda, veľa vecí sa musí zmeniť. Niektoré športy, a možno aj atletika, budú mať problém vyslať viacerých športovcov, mladých sa v poslednom čase ukazuje čoraz menej. Pritom som presvedčený, že talenty u nás nielen boli, ale aj sú a budú, len sa im treba venovať. Už na školách.“

 

 

Úrad vlády Slovenskej republiky

Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport

V Ý Z V A

na predkladanie žiadostí o dotáciu na výstavbu viacú

čelového ihriska s umelou trávou v roku 2010

Na základe Výnosu Úradu vlády Slovenskej republiky z 02.03.2009,

 

č. 1029/2009/KVÚV o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky ( ďalej len „výnos“ ) ako aj Smernice Vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky č. 3/2009 zo dňa 18.03.2009

o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky (

 

ďalej len „smernica“ ) týmto zverejňujeme v ý z v u na predkladanie žiadostí o dotáciu na výstavbu viacúčelového ihriska s umelou trávou.

1. Za účelom podpory a rozvoja športu je možné v zmysle výnosu a Metodického usmernenia na predkladanie žiadostí o dotáciu a projektov na podporu a rozvoj športu ( ďalej len „ Metodické usmernenie“ ) uchádzať sa v roku 2010 o poskytnutie dotácie na výstavbu viacúčelového ihriska s umelou trávou.

2. Výstavba viacúčelového ihriska je rozdelená na dve samostatné technologické časti - výstavba podložia t.j. prípravné zemné a podkladové práce a výstavba viacúčelového ihriska. Výstavbu viacúčelového ihriska je potrebné realizovať v zmysle technických podmienok pre realizáciu výstavby viacúčelových ihrísk s umelou trávou (ďalej len „technické podmienky“), ktoré ustanovujú minimálne požiadavky z hľadiska zabezpečenia kvality, bezpečnosti a účelnosti celého projektu. Tieto technické podmienky tvoria prílohu č. 1, tejto výzvy.

3. Oprávneným žiadateľom na predkladanie žiadostí o dotáciu na výstavbu viacúčelového ihriska s umelou trávou sú obec, vyšší územný celok, občianske združenie, nadácia, záujmové združenie právnických osôb, ktoré je právnickou osobou, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, súkromná škola, právnická osoba zriadená osobitným zákonom, medzinárodná organizácia registrovaná na území Slovenskej republiky, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je vyšší územný celok alebo obec.

V prípade, že žiadosť o dotáciu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorej zriaďovateľom je vyšší územný celok alebo obec bude schválená, prijímateľom dotácie v zmysle zmluvy o poskytnutí dotácie bude vyšší územný celok, resp. obec.

4. Podmienkou poskytnutia dotácie na výstavbu viacúčelového ihriska s umelou trávou je splnenie všetkých podmienok stanovených vo výnose, v metodickom usmernení a vybudovanie podložia viacúčelového ihriska na náklady žiadateľa. Vybudovanie podložia viacúčelového ihriska z vlastných prostriedkov žiadateľa sa považuje za splnenie podmienky podľa §3 ods.2 výnosu a čl. IV ods.5 Metodického usmernenia.1

5. Prípravné zemné a podkladové práce musia byť vykonané podľa technických podmienok na výstavbu podložia, ktoré tvoria prílohu č. 2 tejto výzvy. Termín ukončenia prípravných zemných a podkladových práce bude určený po dohode s Úradom vlády Slovenskej republiky , pričom žiadateľ je povinný dohodnutý termín dodržať.

6. Kontrolu vykonania prípravných zemných a podkladových prác vykoná Úrad vlády Slovenskej republiky. Po ukončení výstavby podložia bude medzi žiadateľom a Úradom vlády Slovenskej republiky podpísaný protokol o odovzdaní podložia.

7. Štandardné rozmery viacúčelového ihriska sú 33 x 18 m. Pri realizácii je možné dohodnúť výstavbu aj viacúčelového ihriska s umelou trávou väčších ako štandardných rozmerov. V takýchto prípadoch zvýšené finančné nároky znáša žiadateľ.

8. Predpokladaný termín ukončenia výstavby viacúčelového ihriska je 31. 07. 2010

9. Dotácia z Úradu vlády Slovenskej republiky na výstavbu viacúčelového ihriska s umelou trávou predstavuje 39.832,70 eur.

Prijímateľ dotácie je povinný zriadiť si samostatný účelový účet v pobočke Dexia banky Slovensko, a.s., ktorý bude slúžiť výlučne pre financovanie programu „Viacúčelové ihriská“.

10. Úrad vlády Slovenskej republiky je oprávnený vykonávať kontrolu výstavby viacúčelového ihriska. Po ukončení výstavby viacúčelového ihriska bude spísaný medzi žiadateľom a Úradom vlády Slovenskej republiky písomný protokol o odovzdaní ihriska do užívania. Tento protokol je podkladom na to, aby Dexia banka Slovensko, a.s. uvoľnila finančné prostriedky uvedené v odseku deväť tejto výzvy.

11. Na postup pri podávaní žiadostí o dotáciu, podmienky poskytnutia dotácie na výstavbu viacúčelového ihriska , hodnotenie a výber projektov a na podmienky vyúčtovania dotácie sa primerane použijú ustanovenia výnosu, smernice a Metodického usmernenia, ktoré je zverejnené na web – stránke www.galis.vlada.gov.sk.

12. Na žiadosti, ktoré boli predložené pred vyhlásením a zverejnením tejto výzvy sa prihliadne akoby boli podané v zmysle tejto výzvy a to v prípade, že budú spĺňať všetky formálne a vecné náležitosti upravené vo vyššie citovanom výnose a metodickom usmernení.

 

13. Žiadosti o dotáciu na výstavbu viacúčelového ihriska s umelou trávou v roku 2010 je možné predkladať do 11. januára 2010.

Adresa, na ktorú je potrebné doručiť žiadosti o dotáciu :

Úrad vlády Slovenskej republiky

Sekretariát Splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport

Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava

Pre termín doručenia je rozhodujúci dátum na poštovej podacej pečiatke alebo dátum z podateľne Úradu vlády SR v prípade osobného doručenia. 2

14. Príslušné informácie je možné získať aj na Sekretariáte Splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport, ktorý sídli v budove Úradu vlády Slovenskej republiky,

Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava,č. t. : 02 / 57295 234, - 236, fax : 02 / 52497 530

e - mail : tibor.gasaj@vlada.gov.sk

dominika.slana@vlada.gov.sk

Prílohy : Príloha č.1 technické podmienky pre výstavbu viacúčelového ihriska s umelou trávou

Príloha č.2 technické podmienky pre výstavbu podložia viacúčelového ihriska s umelou trávou

V Bratislave : 11. decembra 2009.

Predkladá : Dušan Galis v. r.

Splnomocnenec vlády SR

pre mládež a šport Schválil Igor Federič v. r.

Vedúci Úradu vlády SR 3

Úrad vlády Slovenskej republiky

Príloha

 

č. 1 k V ý z v e

Technické podmienky pre výstavbu viacú

čelového ihriska s umelou trávou

:

Predmetom je realizácia výstavby viacú čelového ihriska tejto špecifikácie :

A/ plošné kapacity :

1. hracia plocha ihriska minimálne 594 m

B/ základný rozmer :

1. osová dĺžka minimálne 33 m

osová šírka minimálne 18 m

C/ povrch ihriska :

1. umelý trávnik – multifunkčný, vyrobený z polyetylénu alebo polypropylénu

dĺžka vlákna minimálne 20 mm,

vlákno monofilament alebo fibril,

hrúbka vlákna minimálne 75 mikrónov,

hodnota Dtex minimálne 7400,

počet vpichov minimálne 15.000 na 1 m2,

priepustnosť vody minimálne 60 l/min./m2

2. súčasťou dodávky umelého trávnika je potvrdenie o zdravotnej nezávadnosti, resp. certifikát kvality

3. farba zelená, variantne červená alebo modrá

D/ mantinelový systém :

1. výška mantinelov - minimálne 1,0 m

2. hliníková alebo pozinkovaná konštrukcia

3. mantinelová výplň z plastových segmentov minimálnej hrúbky 8 mm; variantne je možné použiť plastové platne vystužené sklolaminátom o minimálnej hrúbke 10 mm

4. ochranné siete z polyetylénu alebo nylonu (NY) - súčasť kratších mantinelov minimálna celková výška 2,870 m

E/

čiarovanie v ihrisku :

1. farebne odlíšené - biela alebo žltá farba, resp. modrá farba vo vzťahu k vybraným športom

F/ vstup na ihrisko :

1. 2 ks - bezbariérový systém

G/ vybavenosť ihriska :

1. bránky pre mini futbal štandardný rozmer ( 3 x 2 m) alebo

rozmer ( 4 x 2 ) - podľa požiadavky obce - so sieťou vo farebnom prevedení, osadené v strede kratších mantinelov

2. prenosné volejbalové stĺpiky vrátane siete a príslušenstva

V Bratislave, 11. decembra 2009.

4

Úrad vlády Slovenskej republiky

Príloha

 

č. 2 k V ý z v e

Technické podmienky pre výstavbu podložia viacúčelového ihrísk s umelou trávou .

Podložie v zmysel uvedených technických podmienok je povinný žiadateľ zabezpečiť na vlastné náklady.

Predmetom je vykonanie prípravných zemných a podkladových prác viacúčelového ihriska tejto špecifikácie :

A/ plošné kapacity :

1. hracia plocha ihriska minimálne 594 m

B/ základný rozmer :

1. osová dĺžka minimálne 33 m

osová šírka minimálne 18 m

C/ podklad ihriska : kamenná drť + drenáž

1. základná pláň - so zabudovanými drenážnymi rúrami s priemerom

minimálne 60 mm s roztečou maximálne 5,60 m, uloženou v obsype

z kamennej drte (4 - 8 mm) v nezamŕzajúcej hĺbke

2. kamenná drť 32 - 64 mm, alt. štrk 0 - 70 mm - v hrúbke minimálne 20 cm

3. kamenná drť 8 - 16 mm, alt. štrk 0 - 32 mm - v hrúbke minimálne 8 cm

4. kamenná drť 0 - 4 mm, alt. štrk 0 - 4 mm - v hrúbke minimálne 3 cm

5. Frakcie štrku 0 - 70 mm, 0 - 32 mm, 0 - 4 mm musia svojou krivkou zrnitosti spĺňať požiadavky na priesak vody z trávnika do drenážneho systému a ak sú ílovité, tak na tento účel nevyhovujú.

6. Podkladové vrstvy pod umelý trávnik je nutné zhutňovať po vrstvách a posledná vrstva musí byť v ideálnej rovine zhutnená vo výške zhodnej s vrchom základov a kotviacich platní.

7. Zberné drenážne rúry o priemere minimálne 80 mm uložiť do nezamŕzajúcej hĺbky.

 

V Bratislave, 11. decembra 2009.

5

 - Znie to takmer neuveriteľne. Podnikateľ Vladislav Šurina (49) nie je stavbár a nikdy nehral futbal.

Podnikateľ Vladislav Šurina a za ním jeho pýcha.

 

 
 
 
 
Napriek tomu vybudoval pre futbalistov na slovensko-českom pohraničí v oblasti Beskýd modernú halu s umelým trávnikom na škandinávsky spôsob. „Do Nórska som chodil na ryby a videl som, ako tam využívajú kryté haly. Tak som si povedal, prečo takú nepostaviť aj u nás,“ hovorí absolvent Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline.Halu postavili na ploche 5000 metrov štvorcových za necelé dva roky.
Halu postavili na ploche 5000 metrov štvorcových za necelé dva roky.

 

Rodáka z Kysuckého Lieskovca niektorí považovali za podnikateľského kaskadéra. Už predtým sa však dokázal presadiť aj v brandži, ktorá nesúvisela s jeho odbornosťou. Imanie získal po revolúcii, keď sa začal zaoberať výrobou kŕmnych zmesí, rastlinnou a živočíšnou výrobou v spoločnosti Poľnonákup SPIŠ. „Kým som bol na Spiši, manželka sa zatiaľ veno vala prevádzkovaniu penziónu Kriváň v obci Korňa ne ďaleko známejšej Turzovky. Kúpou Kriváňa a pozemkov okolo neho sa vytvoril priestor, ktorý som chcel využiť. Najprv som uvažoval nad ihriskom s prírodným trávnikom, nakoniec som si však povedal, že toto sú nórske podmienky a rozhodol

som sa vybudovať halu na škandinávsky spôsob,“ objasnil svoj zámer Šurina.

 

Hala má asi 500 miest aj pre návštevníkov.Hala má asi 500 miest aj pre návštevníkov.

Postupne odbúral všetky komplikácie súvisiace s profilom terénu, riešením stavby z hľadiska statiky a účelového využitia i zateplenia obrovského priestoru. „Isté obdobie som bol investorom, stavbyvedúcim i upratova čom v jednej osobe,“ tvrdí muž, ktorý so svojou firmou Aktiv Park, a. s., dokázal takmer nemožné. V obci s asi 2 000 obyvateľmi postavil za necelé dva roky viacúčelovú halu s rozmermi, akými sa môže pochváliť máloktoré európske mesto

. Hracia plocha
dĺžku 90 metrov a šírku 47 metrov. Hala disponuje piatimi šatňami a sociálnymi zariadeniami, spoločenskou miestnosťou i kanceláriami.

 

Hala má asi 500 miest aj pre návštevníkov.Hala má asi 500 miest aj pre návštevníkov.

Bufet je prepojený s herňou bowlingu. „Verím, že sa tento projekt uchytí a hala sa využije najmä pre mládež, hoci nepredpokladám rýchlu návratnosť investícií,“ myslí si V. Šurina, ktorý počíta aj s tým, že možnosť

na využitie športoviska s ubytovaním v hoteli Kriváň bude zaujímavá nielen pre Slovákov, ale aj pre Čechov a Poliakov. Na koľko ho vyšla takáto investícia? „Odpoviem takto. Z prostriedkov, za ktoré sa rekonštruoval zimný šta dión v Bratislave, by sme do kázali vybudovať takúto ha lu v každom okrese,“ usmie- va sa kysucký podnikateľ.
 

Nový štadión spraví zo Spišskej Belej futbalové mesto

Dátum: 15 Január 2012, Nedeľa/ Počet komentárov: 0

SPIŠSKÁ BELÁ
Zatiaľ čo v iných mestách sa o nových futbalových stánkoch stále iba hovorí, v Spišskej Belej reči premenili na skutočnosť a za osem mesiacov na „zelenej lúke“ vybudovali nový futbalový štadión s umelým trávnikom, s tribúnou pre 720 sediacich divákov, umelým osvetlením a kompletným zázemím.

„V roku 2005 sme rozhodli, že staré futbalové ihrisko zrušíme a na jeho mieste rozšírime susedný cintorín, pretože to bolo nevyhnutné a nemali sme inú možnosť. Už v tom čase som kompetentných okolo futbalu presviedčal, že to rozhodnutie bude dočasné a že sa futbal do Strážok presťahuje len načas, kým mesto nevybuduje nový štadión,“ rozhovoril sa primátor Spišskej Belej Štefan Bieľaka doplnil: „Ak by sa cintorín rozšíril iným smerom, dovolím si tvrdiť, že staré ihrisko by ostalo v takom stave, v akom bolo, nezodpovedalo by normám, zázemím ani vybavením. Bola by to dodnes iba obyčajná dedinská hracia plocha.“

V Spišskej Belej sa výstavbe nového štadióna začali venovať v roku 2006, dva nasledujúce roky riešili majetkové vysporiadanie pozemkov, už v roku 2008 boli hotové projekty, no celý projekt stál pre nedostatok financií. „Hľadali sme zdroje mimo nášho rozpočtu, no nenašli sme ich. Preto sme dospeli k rozhodnutiu, že mesto bude musieť použiť vlastné a úverové zdroje, s tým, že iné investície zrealizuje z európskych fondov a iných externých zdrojov. To sa nám podarilo a tým pádom sme si mohli začať budovať štadión čiastočne z vlastných peňazí, ale hlavne z úverov. Pri našom úverovom zaťažení sme si to mohli dovoliť,“ skonštatoval primátor. Stavať sa napokon začalo v apríli minulého roka, v decembri bol štadión hotový. Momentálne sa pripravuje jeho kolaudácia, oficiálne otvorenie sa uskutoční po doladení všetkých detailov najskôr v marci.

Celková investícia sa vyšplhala na sumu 1,5 milióna eur. Samotný umelý trávnik stál vyše 200-tisíc eur, využívať sa dá po celý rok na tréningy i súťažné zápasy a má známku najvyššej kvality. „Neviem, či taký trávnik ešte niekde inde na Slovensku je. Určite viem, že presne ten istý typ využívajú futbalisti CSKA Moskva. Naozaj sme na trávniku nešetrili, chceli sme ho mať skutočne kvalitný. Jeho anglický dodávateľ nám však dal bonusovú cenu, pretože sa chce uchytiť v strednej Európe,“ pokračoval Š. Bieľak. Futbalový štadión je však iba prvou etapou pôvodného projektu športového areálu, ktorý ráta aj s výstavbou športovej haly, ktorá bude na zázemie štadióna napojená. Vzhľadom na finančné možnosti zatiaľ pristúpili iba k stavbe štadióna. „Druhá etapa bude už finančne menej náročná. Ak na ňu nájdeme v budúcich rokoch peniaze, vybudujeme štandardne veľkú halu s hracou plochou 50 x 30 m, s tribúnou pre asi 700 divákov, ktorá bude slúžiť aj na kultúrne a spoločenské akcie.“

Na nový štadión, ktorý je situovaný na voľných pozemkoch smerom k Beľanským kúpeľom, sa už boli pozrieť aj predstavitelia oblastného, regionálneho i Slovenského futbalového zväzu, ktorí ocenili aktivitu mesta, že aj v takýchto ťažkých podmienkach a časoch dokázalo vybudovať nový športový stánok. „Zámer budovať nové zázemie pre futbal vznikol najmä z dôvodu podpory mládeže nielen v našom meste, ale aj v širšom regióne. Je to zároveň veľká výzva pre ďalšie mestá v okolí, aby zvážili možnosť budovania umelých trávnikov, ktoré by u nás pod Tatrami, v náročných klimatických podmienkach, mali byť samozrejmosťou. Aj keď viem, že to nie pre samosprávy v tomto čase jednoduché a ich priority sú smerované do iných oblastí,“ pripomenul spišskobeľanský primátor.

Ihrisko s umelou trávou nebude využívať iba miestny futbalový klub, mesto ho bude prenajímať aj iným záujemcom. Už počas tohto zimného prípravného obdobia na ňom budú trénovať a hrať zápasy viaceré futbalové tímy spod Tatier. „Tento projekt má byť aj podporou futbalu v celom regióne. Prenájom štadióna nám zároveň prinesie určité financie na prevádzku celého areálu. Už teraz je záujem enormný a zaznamenali sme aj ponuky od hotelierov v Tatrách, ktorí majú plánované ubytovanie slovenských, poľských, ruských či ukrajinských klubov na zimné sústredenie,“ dodal Bieľak. (bšl)

Foto: Jozef KUNA

Futbalový štadión v Spišskej Belej
Nový futbalový areál tvorí hracia plocha s umelým trávnikom, umelým osvetlením, s tribúnou, šatňami a s potrebným zázemím. Celá ihrisko je dookola ohradené ochrannou sieťou do výške 8 m, nechýba svetelná tabuľa. Hracia plocha je hlavným zápasovým (nielen tréningovým) ihriskom, vďaka typu trávnika a granulátu umožňuje jeho celoročné využitie.
Kapacita tribúny: 720 miest na sedenie
Počet šatní: 6 (každá so sprchou a WC)
Rozmery hracej plochy: 105 x 68 m
Rozery trávnika: 111 m (po 3 m za zadnými čiarami) x 72 m (po 2 m za bočnými čiarami)
Druh trávnika: umelý (syntetický) trávnik vysokej kvality anglického výrobcu značky Tiger Turf FC 60 (Soccer Champion), ktorý je certifikovaný ako FIFA++. Tento trávnik je tvorený zo špeciálnych monofilných vlákien dvoch druhov – vlákna v tvare „S“ a vlákna v tvare „C“, ktoré zabezpečujú jeho väčšiu odolnosť, stálosť (pružnosť vlákna) a lepšie držanie granulátu v trávniku.
Výška vlákna trávnika: 60 mm
Výplň trávnika: špeciálny (kvalitný) gumový granulát EPDM – sivej a čiernej farby (miešaný).
Osvetlenie hracej plochy: v priemere 200 – 250 luxov (20 svietidiel x 2 000 W)
Parkovanie pre osobné autá: pred futbalovým štadiónom
Zdroj: www.msk.spisskabela.sk

Vyhľadávanie

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode

webmaster: Attila Mikloško - http://osfksarisskemichalany.webnode.sk/