FUTBAL MIX

Liga majstrov UEFA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 
 
Liga majstrov UEFA
Založená
1955
Kontinent
Európa (UEFA)
Počet Tímov
32 (Skupinová fáza)
Súčasný víťaz (2010-11)
Vlajka Španielska FC Barcelona
Finále 2011
Vlajka Anglicka Londýn
Najúspešnejší klub
Vlajka Španielska Real Madrid
(9 víťazstiev)
Webová Stránka
www.uefachampionsleague.com

Liga majstrov UEFA (orig. UEFA Champions League) je výročná futbalová súťaž usporadúvaná Európskou futbalovou asociáciou (UEFA) pre najlepšie kluby európskych líg. Spolu s juhoamerickým Pohárom osloboditeľov je najslávnejšou klubovou trofejou na svete. Súčasným držiteľom je klub FC Barcelona. Liga majstrov nesmie byť zameňovaná s Pohárom UEFA, druhou najlepšou európskou klubovou súťažou.

 

Predchodcom Ligy majstrov bol Pohár majstrov európskych krajín (PMEK), ktorý sa prvýkrát hral v sezóne 1955/56. V PMEK sa hralo vyraďovacím spôsobom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrali 2 zápasy (každý tím hrá raz doma a raz vonku) a ten s lepším skóre postúpil do ďalšieho kola. Zúčastniť sa mohli víťazi domácich líg a obhajcovia trofejí. Systém bol podobný ako pri juhoamerickom Pohári osloboditeľov.

V sezóne 1992/93 bola súťaž reorganizovaná do dnešnej Ligy majstrov, i v nasledujúcich rokoch prebiehali menšie úpravy. V súčasnosti má Liga majstrov tri predkolá a hlavnú súťaž, ktorá je rozdelená na prvú fázu hranú v štvorčlenných skupinách (hraným spôsobom každý s každým doma a vonku), z každej z týchto skupín postupujú dve najlepšie mužstvá do druhej fázy hranej vyraďovacím systémom dvoch zápasov (doma - vonku), kde postupuje vždy mužstvo s lepším súčtom skóre z oboch zápasov (pri rovnosti rozhoduje vyšší počet strelených gólov na ihrisku súpera, pri rovnosti oboch skóre sa potom predlžuje a prípadne rozhodujú pokutové kopy). Finále sa hrá na jeden zápas na dopredu určenom štadióne.

Finalisti PMEK a Ligy majstrov

Sezóna Víťaz Skóre Finalista Štadión
2011/12
Podrobnosti
      Allianz Arena,
Mníchov Vlajka Nemecka
2010/11
Podrobnosti
FC Barcelona 3:1 Manchester United FC Wembley Stadium,
Londýn Vlajka Anglicka
2009/10
Podrobnosti
Inter Milan 2:0 Bayern Mníchov Santiago Bernabéu,
Madrid Vlajka Španielska
2008/09
Podrobnosti
FC Barcelona 2:0 Manchester United Stadio Olimpico,
Rím, Vlajka Talianska
2007/08
Podrobnosti
Manchester United FC 1:1
po predĺžení
6:5 na penalty
Chelsea FC Štadión Lužniky,
Moskva, Vlajka Ruska
2006/07
Podrobnosti
AC Miláno 2:1 Liverpool FC Olympijský štadión,
Atény, Vlajka Grécka
2005/06
Podrobnosti
FC Barcelona 2:1 Arsenal FC Stade de France,
Saint-Denis, blízko Paríža, Vlajka Francúzska
2004/05 Liverpool FC 3:3
po predĺžení
3:2 na penalty
AC Miláno Atatürk Olimpiyat Stadyumu,
İstanbul, Vlajka Turecka
2003/04 FC Porto 3:0 AS Monaco FC Arena AufSchalke,
Gelsenkirchen, Vlajka Nemecka
2002/03 AC Miláno 0:0
po predĺžení
3:2 na penalty
Juventus FC Old Trafford,
Manchester, Vlajka Anglicka
2001/02 Real Madrid CF 2:1 Bayer 04 Leverkusen Hampden Park,
Glasgow, Vlajka Škótska
2000/01 Bayern Mníchov 1:1
po predĺžení
5:4 na penalty
Valencia CF Stadio Giuseppe Meazza,
Miláno, Vlajka Talianska
1999/2000 Real Madrid CF 3:0 Valencia CF Stade de France,
Saint-Denis, Vlajka Francúzska
1998/99 Manchester United FC 2:1 Bayern Mníchov Camp Nou,
Barcelona, Vlajka Španielska
1997/98 Real Madrid CF 1:0 Juventus FC Amsterdam ArenA,
Amsterdam, Vlajka Holandska
1996/97 Borussia Dortmund 3:1 Juventus FC Olympiastadion,
Mníchov, Vlajka Nemecka
1995/96 Juventus FC 1:1
po predĺžení
4:2 na penalty
AFC Ajax Stadio Olimpico,
Rím, Vlajka Talianska
1994/95 AFC Ajax 1:0 AC Miláno Ernst Happel Stadium,
Viedeň, Vlajka Rakúska
1993/94 AC Miláno 4:0 FC Barcelona Spiros Louis Stadium,
Atény, Vlajka Grécka
1992/93 Olympique de Marseille 1:0 AC Miláno Olympiastadion,
Mníchov, Vlajka Nemecka
Mužstvu Marseille bolo budúci rok zakázáné obhajovať titul po škandále vo francúzskej lige s ovplyvňovaním zápasov.
1991/92 FC Barcelona 1:0
v predĺžení
UC Sampdoria Wembley Stadium,
Londýn, Vlajka Anglicka
1990/91 FK Crvena Zvezda 0:0
po predĺžení
5:3 na penalty
Olympique de Marseille Stadio San Nicola,
Bari, Vlajka Talianska
1989/90 AC Miláno 1:0 SL Benfica Prater Stadium,
Viedeň, Vlajka Rakúska
1988/89 AC Miláno 4:0 FC Steaua Bucureşti Camp Nou,
Barcelona, Vlajka Španielska
1987/88 PSV Eindhoven 0:0
po predĺžení
6:5 na penalty
SL Benfica Neckarstadion,
Stuttgart, Vlajka Nemecka
1986/87 FC Porto 2:1 Bayern Mnichov Prater Stadium,
Viedeň, Vlajka Rakúska
1985/86 FC Steaua Bucureşti 0:0
po predĺžení
2:0 na penalty
FC Barcelona Sánchez Pizjuán,
Sevilla, Vlajka Španielska
1984/85 Juventus FC 1:0 Liverpool FC Heysel Stadium,
Brusel, Vlajka Belgicka
Pri tomto zápase prebehla v publiku tragédia; následkom bolo päťročné vylúčenie všetkých anglických klubov zo všetkých súťaží UEFA.
1983/84 Liverpool FC 1:1
po predĺžení
4:2 na penalty
AS Roma Stadio Olimpico,
Rím, Vlajka Talianska
1982/83 Hamburger SV 1:0 Juventus FC Spiros Louis Stadium,
Atény, Vlajka Grécka
1981/82 Aston Villa FC 1:0 Bayern Mníchov De Kuip,
Rotterdam, Vlajka Holandska
1980/81 Liverpool FC 1:0 Real Madrid CF Parc des Princes,
Paríž, Vlajka Francúzska
1979/80 Nottingham Forest FC 1:0 Hamburger SV Santiago Bernabéu,
Madrid, Vlajka Španielska
1978/79 Nottingham Forest FC 1:0 Malmö FF Olympiastadion,
Mníchov, Vlajka Nemecka
1977/78 Liverpool FC 1:0 Club Brugge KV Wembley Stadium,
Londýn, Vlajka Anglicka
1976/77 Liverpool FC 3:1 VfL Borussia Mönchengladbach Stadio Olimpico,
Rím, Vlajka Talianska
1975/76 Bayern Mnichov 1:0 AS Saint-Etienne Hampden Park,
Glasgow, Vlajka Škótska
1974/75 Bayern Mníchov 2:0 Leeds United AFC Parc des Princes,
Paríž, Vlajka Francúzska
1973/74 Bayern Mníchov 1:1
po predĺžení
Odvetný zápas 4:0
Club Atlético Madrid Heysel Stadium,
Brusel, Vlajka Belgicka
1972/73 AFC Ajax 1:0 Juventus FC Crvena Zvezda Stadium,
Belehrad, Vlajka Srbska
1971/72 AFC Ajax 2:0 Inter Miláno De Kuip,
Rotterdam, Vlajka Holandska
1970/71 AFC Ajax 2:0 Panathinaikos FC Wembley Stadium,
Londýn, Vlajka Anglicka
1969/70 Feyenoord 2:1
v predĺžení
Celtic FC Stadio Giuseppe Meazza,
Miláno, Vlajka Talianska
1968/69 AC Miláno 4:1 AFC Ajax Santiago Bernabéu,
Madrid, Vlajka Španielska
1967/68 Manchester United FC 4:1
v predĺžení
SL Benfica Wembley Stadium,
Londýn, Vlajka Anglicka
1966/67 Celtic FC 2:1 Inter Miláno Estádio Nacional,
Vale do Jamor, blízko Lisabonu, Vlajka Portugalska
1965/66 Real Madrid CF 2:1 FK Partizan Heysel Stadium,
Brusel, Vlajka Belgicka
1964/65 FC Internazionale 1:0 SL Benfica Stadio Giuseppe Meazza,
Miláno, Vlajka Talianska
1963/64 Inter Miláno 3:1 Real Madrid CF Prater Stadium,
Viedeň, Vlajka Rakúska
1962/63 AC Miláno 2:1 SL Benfica Wembley Stadium,
Londýn, Vlajka Anglicka
1961/62 SL Benfica 5:3 Real Madrid CF Olympisch Stadion,
Amsterdam, Vlajka Holandska
1960/61 SL Benfica 3:2 FC Barcelona Wankdorf Stadium,
Bern, Vlajka Švajčiarska
1959/60 Real Madrid CF 7:3 Eintracht Frankfurt Hampden Park,
Glasgow, Vlajka Škótska
1958/59 Real Madrid CF 2:0 Stade de Reims-Champagne Neckarstadion,
Stuttgart, Vlajka Nemecka
1957/58 Real Madrid CF 3:2
v predĺžení
AC Miláno Heysel Stadium,
Brusel, Vlajka Belgicka
1956/57 Real Madrid CF 2:0 AC Fiorentina Santiago Bernabéu,
Madrid, Vlajka Španielska
1955/56 Real Madrid CF 4:3 Stade de Reims-Champagne Parc des Princes,
Paríž, Vlajka Francúzska

Pohár UEFA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 
 
 
Trofej pre víťaza

Pohár UEFA (orig. UEFA Cup) je európska futbalová súťaž organizovaná Európskou futbalovou asociáciou (UEFA). Po Lige majstrov je druhá najprestížnejšia futbalová súťaž v Európe.

Prvý ročník sa konal v roku 1971, v roku 1999 bol zrušený Pohár víťazov pohárov a následne bol integrovaný do Pohára UEFA.

Historicky najúspešnejším klubom v Pohári UEFA je taliansky Juventus FC, ktorý získal pohár trikrát a trikrát sa tiež prebojoval do finále. Súčasným držiteľom titulu je Atlético Madrid, ktoré zdolalo 12. mája 2010 vo finále Fulham.

Európska liga UEFA

Od sezóny 2009/2010 sa zmení názov Pohára UEFA na Európska liga UEFA a hlavná súťaž bude prebiehať v skupinách za účasti 48 mužstiev (dvanásť skupín po štyri tímy). Víťazi skupín, ako aj tímy z druhých miest, sa kvalifikujú do vyraďovacej fázy. V nej vstúpia do hry aj tímy z tretích miest zo skupinovej fázy Ligy majstrov.

Cieľom reforiem bolo priblížiť súťaž Lige majstrov. Nielen formátom či organizáciou, ale aj finančne. Finančné zabezpečenie má výrazne zlepšiť centrálny predaj televíznych a reklamných práv, tak ako to funguje v Lige majstrov.

 

Finalisti Pohára UEFA a Európskej ligy UEFA

Sezóna Víťaz Skóre Finalista Štadión
2011/12
Podrobnosti
      Národný Štadión,
Bukurešť, Vlajka Rumunska
2010/11
Podrobnosti
Vlajka Portugalska FC Porto 1:0 SC Braga Vlajka Portugalska Aviva Stadium,
Dublin, Vlajka Írska
2009/10
Podrobnosti
Vlajka Španielska Atlético Madrid 2:1
po predĺžení
Fulham FC Vlajka Anglicka HSH Nordbank Arena,
Hamburg, Vlajka Nemecka
2008/09
Podrobnosti
Vlajka Ukrajiny FK Šachtar Doneck 2:1
po predĺžení
Werder Brémy Vlajka Nemecka Şükrü Saracoğlu Stadium,
Istanbul, Vlajka Turecka
2007/08
Podrobnosti
Vlajka Ruska Zenit Petrohrad 2:0 Glasgow Rangers Vlajka Škótska City of Manchester Stadium,
Manchester, Vlajka Anglicka
2006/07 Vlajka Španielska Sevilla FC 2:2
po predĺžení
3:1 na penalty
RCD Espanyol Vlajka Španielska Hampden Park,
Glasgow, Vlajka Škótska
2005/06 Vlajka Anglicka Middlesbrough FC 0:4 Sevilla FC Vlajka Španielska Philips Stadion,
Eindhoven, Vlajka Holandska
2004/05 Vlajka Portugalska Sporting CP 1:3 CSKA Moskva Vlajka Ruska Estádio José Alvalade,
Lisabon, Vlajka Portugalska
2003/04 Vlajka Španielska Valencia CF 2:0 Olympique de Marseille Vlajka Francúzska Ullevi,
Göteborg, Vlajka Švédska
2002/03 Vlajka Škótska Celtic FC 2:3
po predĺžení
FC Porto Vlajka Portugalska Estadio Olímpico,
Sevilla, Vlajka Španielska
2001/02 Vlajka Holandska Feyenoord Rotterdam 2:0 Borussia Dortmund Vlajka Nemecka Feijenoord Stadion,
Rotterdam, Vlajka Holandska
2000/01 Vlajka Anglicka Liverpool FC 5:4
po predĺžení
Deportivo Alavés Vlajka Španielska Westfalenstadion,
Dortmund, Vlajka Nemecka
1999/00 Vlajka Turecka Galatasaray SK 0:0
po predĺžení
4:1 na penalty
Arsenal FC Vlajka Anglicka Parkenn,
Kodaň, Vlajka Dánska

 

Prehľad finálových stretnutí druhej najprestížnejšej európskej klubovej pohárovej súťaže vo futbale Európskej ligy UEFA (v rokoch 1958 až 1971 sa táto súťaž hrala pod názvom Pohár Veľtržných miest a v rokoch 1972 až 2009 pod názvom Pohár UEFA) - držitelia prvenstva uvedený veľkým písmom

 

1958: Londýn FA - FC BARCELONA 2:2 a 0:6

1960: Birmingham City - FC BARCELONA 0:0 a 1:4

1961: Birmingham City - AS RÍM 2:2 a 0:2

1962: FC VALENCIA - FC Barcelona 6:2 a 1:1

1963: Dinamo Záhreb - FC VALENCIA 1:2 a 0:2

1964: REAL ZARAGOZA - FC Valencia 2:1

1965: Juventus Turín - FERENCVÁROS BUDAPEŠŤ 0:1

1966: FC BARCELONA - Real Zaragoza 0:1 a 4:2 po predĺžení

1967: DINAMO ZÁHREB - Leeds United 2:0 a 0:0

1968: LEEDS UNITED - Ferencváros Budapešť 1:0 a 0:0

1969: NEWCASTLE UNITED - Újpest Budapešť 3:0 a 3:2

1970: RSC Anderlecht - ARSENAL LONDÝN 3:1 a 0:3

1971: Juventus Turín - LEEDS UNITED 2:2 a 1:1

1972: Wolverhampton Wanderers - TOTTENHAM HOTSPUR 1:2 a 1:1

1973: FC LIVERPOOL - Borussia Mönchengladbach 3:0 a 0:2

1974: Tottenham Hotspur - FEYENOORD ROTTERDAM 2:2 a 0:2

1975: BORUSSIA MÖNCHENGLADBACH - FC Twente Enschede 0:0 a 5:1

1976: FC LIVERPOOL - FC Bruggy 3:2 a 1:1

1977: JUVENTUS TURÍN - Athletic Bilbao 1:0 a 1:2

1978: SEC Bastia - PSV EINDHOVEN 0:0 a 0:3

1979: CZ Belehrad - BORUSSIA MÖNCHENGLADBACH 1:1 a 0:1

1980: Borussia Mönchengladbach - EINTRACHT FRANKFURT 2:3 a 0:1

1981: FC IPSWICH TOWN - AZ Alkmaar 3:0 a 2:4

1982: IFK GÖTEBORG - Hamburger SV 1:0 a 3:0

1983: RSC ANDERLECHT - Benfica Lisabon 1:0 a 1:1

1984: RSC Anderlecht - TOTTENHAM HOTSPUR 1:1 a 1:1 po predĺžení, 3:4 na pok. kopy

1985: Videoton Székesfehérvár - REAL MADRID 0:3 a 1:0

1986: REAL MADRID - 1. FC Kolín 5:1 a 0:2

1987: IFK GÖTEBORG - Dundee United 1:0 a 1:1

1988: Espaňol Barcelona - BAYER LEVERKUSEN 3:0 a 0:3 po predĺžení, 2:3 na pok. kopy

1989: SSC NEAPOL - VfB Stuttgart 2:1 a 3:3

1990: JUVENTUS TURÍN - AC Fiorentina 3:1 a 0:0

1991: INTER MILÁNO - AS Rím 2:0 a 0:1

1992: AC Turín - AJAX AMSTERDAM 2:2 a 0:0

1993: Borussia Dortmund - JUVENTUS TURÍN 1:3 a 0:3

1994: Austria Salzburg - INTER MILÁNO 0:1 a 0:1

1995: AC PARMA - Juventus Turín 1:0 a 1:1

1996: BAYERN MNÍCHOV - Girondins Bordeaux 2:0 a 3:1

1997: FC SCHALKE 04 - Inter Miláno 1:0 a 0:1 po predĺžení, 4:1 na pok. kopy

1998: Lazio Rím - INTER MILÁNO 0:3 (hralo sa v Paríži)

1999: Olympique Marseille - AC PARMA 0:3 (hralo sa v Moskve)

2000: Arsenal Londýn - GALATASARAY ISTANBUL 0:0 po predĺžení, 1:4 na pok. kopy (hralo sa v Kodani)

2001: FC LIVERPOOL - CD Alavés 5:4 po predĺžení (4:4, 3:1) (hralo sa v Dortmunde)

2002: FEYENOORD ROTTERDAM - Borussia Dortmund 3:2 (hralo sa v Rotterdame)

2003: Celtic Glasgow - FC PORTO 2:3 po predĺžení (hralo sa v Seville)

2004: FC VALENCIA - Olympique Marseille 2:0 (hralo sa v Göteborgu)

2005: Sporting Lisabon - CSKA MOSKVA 1:3 (hralo sa v Lisabone)

2006: FC Middlesbrough - FC SEVILLA 0:4 (hralo sa v Eindhovene)

2007: RCD Espanyol Barcelona - FC SEVILLA 2:2 po predĺžení, 1:3 na pok. kopy (hralo sa v Glasgowe)

2008: ZENIT PETROHRAD - Glasgow Rangers 2:0 (hralo sa v Manchestri)

2009: ŠACHŤOR DONECK - Werder Brémy 2:1 po predĺžení (hralo sa v Istanbule)

2010: ATLÉTICO MADRID - FC Fulham 2:1 po predĺžení (hralo sa v Hamburgu)

2011: FC Porto - Sporting Braga ??? (hrá sa v Dubline).

 

Pohár víťazov pohárov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 
 

Pohár víťazov pohárov UEFA bola futbalová súťaž, ktorú organizovala UEFA a ktorej sa zúčastňovali kluby jednotlivých krajín, ktoré vyhrali domáci pohár. Prvý ročník sa konal v sezóne 1960/61 a posledný v sezóne 1998/99. Kluby, ktoré vyhrali v svojej lige pohár sa od vtedy zúčastňujú Poháru UEFA. Súťaž mala formát vyraďovacích bojov na dve kolá a finále na jeden zápas na neutrálnej pôde (s výnimkou prvého ročníka).

Zoznam víťazov

Dátum Víťaz Finalista Skóre Štadión
17 a 27. máj 1961 Vlajka Talianska AC Fiorentina Vlajka Škótska Glasgow Rangers 2-0 / 2-1 Vlajka Škótska Glasgow, Ibrox Stadium /

Vlajka Talianska Florencia, Stadio Comunale

10. máj 1962 Vlajka Španielska Atlético de Madrid Vlajka Talianska AC Fiorentina 1-1 p.p. / 3-0 Vlajka Škótska Glasgow, Hampden Park /

Vlajka Nemecka Stuttgart, Neckarstadion

15. máj 1963 Vlajka Anglicka Tottenham Hotspur Vlajka Španielska Atlético de Madrid 5-1 Vlajka Holandska Rotterdam, Feyenoord Stadion
13. máj 1964 Vlajka Portugalska Sporting Portugal Vlajka Maďarska MTK Hungária 3-3 p.p. / 1-0 Vlajka Belgicka Brusel, Stade du Heysel /

Vlajka Belgicka Antwerpy, Bosuilstadion

19. máj 1965 Vlajka Anglicka West Ham Vlajka Nemecka TSV Mníchov 1860 2-0 Vlajka Anglicka Londýn, Wembley Stadium
5. máj 1966 Vlajka Nemecka Borussia Dortmund Vlajka Anglicka Liverpool FC 2-1 p.p. Vlajka Škótska Glasgow, Hampden Park
31. máj 1967 Vlajka Nemecka Bayern Mníchov Vlajka Škótska Glasgow Rangers 1-0 p.p. Vlajka Nemecka Norimberg, Frankenstadion
23. máj 1968 Vlajka Talianska AC Miláno Vlajka Nemecka Hamburger SV 2-0 Vlajka Holandska Rotterdam, De Kuip
21. máj 1969 Vlajka Slovenska Slovan Bratislava Vlajka Španielska FC Barcelona 3-2 Vlajka Švajčiarska Bazilej, St. Jakob Stadium
20. apríl 1970 Vlajka Anglicka Manchester City Vlajka Poľska Górnik Zabrze 2-1 Vlajka Rakúska Viedeň, Ernst Happel Stadion
19 a 21. máj 1971 Vlajka Anglicka Chelsea Vlajka Španielska Real Madrid 1-1 p.p. / 2-1 Vlajka Grécka Piraeus, Stade Karaiskaki
24. máj 1972 Vlajka Škótska Glasgow Rangers Vlajka Ruska Dinamo Moskva 3-2 Vlajka Španielska Barcelona, Camp Nou
16. máj 1973 Vlajka Talianska AC Miláno Vlajka Anglicka Leeds United 1-0 Vlajka Grécka Solún, Stade Kaftantzoglio
8. máj 1974 Vlajka Nemecka FC Magdeburg Vlajka Talianska AC Miláno 2-0 Vlajka Holandska Rotterdam, De Kuip
14. máj 1975 Vlajka Ukrajiny FK Dynamo Kyjev Vlajka Maďarska Ferencváros 3-0 Vlajka Švajčiarska Bazilej, Parc Saint-Jacques
5. máj 1976 Vlajka Belgicka RSC Anderlecht Vlajka Anglicka West Ham 4-2 Vlajka Belgicka Brusel, Stade du Heysel
11. máj 1977 Vlajka Nemecka Hamburger SV Vlajka Belgicka RSC Anderlecht 2-0 Vlajka Holandska Amsterdam, Stade Olympique
3. máj 1978 Vlajka Belgicka RSC Anderlecht Vlajka Rakúska Austria Viedeň 4-0 Vlajka Francúzska Paríž, Parc des Princes
16. máj 1979 Vlajka Španielska FC Barcelona Vlajka Nemecka Fortuna Düsseldorf 4-3 p.p. Vlajka Švajčiarska Bazilej, Parc Saint-Jacques
14. máj 1980 Vlajka Španielska Valencia CF Vlajka Anglicka Arsenal 0-0 p.p. (t.a.b. 5-4) Vlajka Belgicka Brusel, Stade du Heysel
13. máj 1981 Vlajka Gruzínska Dinamo Tbilisi Vlajka Nemecka FC Carl Zeiss Jena 2-1 Vlajka Nemecka Düsseldorf, Rheinstadion
12. máj 1982 Vlajka Španielska FC Barcelona Vlajka Belgicka Standard Liège 2-1 Vlajka Španielska Barcelona, Camp Nou
11. máj 1983 Vlajka Škótska Aberdeen FC Vlajka Španielska Real Madrid 2-1 p.p. Vlajka Švédska Göteborg, Nya Ullevi
16. máj 1984 Vlajka Talianska Juventus Vlajka Portugalska FC Porto 2-1 Vlajka Švajčiarska Bazilej, Parc Saint-Jacques
15. máj 1985 Vlajka Anglicka Everton Vlajka Rakúska Rapid Viedeň 3-1 Vlajka Holandska Rotterdam, De Kuip
2. máj 1986 Vlajka Ukrajiny FK Dynamo Kyjev Vlajka Španielska Atlético de Madrid 3-0 Vlajka Francúzska Lyon, Stade de Gerland
13. máj 1987 Vlajka Holandska Ajax Amsterdam Vlajka Nemecka Lokomotive Leipzig 1-0 Vlajka Grécka Atény
11. máj 1988 Vlajka Belgicka KV Mechelen Vlajka Holandska Ajax Amsterdam 1-0 Vlajka Francúzska Strasbourg, Stade de la Meinau
10. máj 1989 Vlajka Španielska FC Barcelona Vlajka Talianska Sampdoria 2-0 Vlajka Švajčiarska Bern, Stade du Wankdorf
9. máj 1990 Vlajka Talianska Sampdoria Vlajka Belgicka RSC Anderlecht 2-0 p.p. Vlajka Švédska Göteborg, Nya Ullevi
15. máj 1991 Vlajka Anglicka Manchester United Vlajka Španielska FC Barcelona 2-1 Vlajka Holandska Rotterdam, Feyenoord Stadion
6. máj 1992 Vlajka Nemecka Werder Brémy Vlajka Francúzska AS Monaco 2-0 Vlajka Portugalska Lisabon, Estádio da Luz
12. máj 1993 Vlajka Talianska Parma FC Vlajka Belgicka Royal Antwerp FC 3-1 Vlajka Anglicka Londýn, Wembley Stadium
4. máj 1994 Vlajka Anglicka Arsenal Vlajka Talianska Parma FC 1-0 Vlajka Dánska Kodaň, Parken Stadium
10. máj 1995 Vlajka Španielska Real Zaragoza Vlajka Anglicka Arsenal 2-1 Vlajka Francúzska Paríž, Parc des Princes
8. máj 1996 Vlajka Francúzska Paris SG Vlajka Rakúska Rapid Viedeň 1-0 Vlajka Belgicka Brusel, Stade du Roi Baudouin
14. máj 1997 Vlajka Španielska FC Barcelona Vlajka Francúzska Paris SG 1-0 Vlajka Holandska Rotterdam, Feyenoord Stadion
13. máj 1998 Vlajka Anglicka Chelsea Vlajka Nemecka VfB Stuttgart 1-0 Vlajka Švédska Štokholm, Råsunda
19. máj 1999 Vlajka Talianska Lazio Rím Vlajka Španielska RCD Mallorca 2-1 Vlajka Anglicka

 

Doterajší víťazi PVP

1961: AC Florencia

1962: Atlético Madrid

1963: Tottenham Hotspur

1964: Sporting Lisabon

1965: West Ham United

1966: Borussia Dortmund

1967: Bayern Mníchov

1968: AC Miláno

1969: SLOVAN BRATISLAVA

1970: Manchester City

1971: FC Chelsea Londýn

1972: Glasgow Rangers

1973: AC Miláno

1974: 1. FC Magdeburg

1975: Dinamo Kyjev

1976: RSC Anderlecht

1977: Hamburger SV

1978: RSC Anderlecht

1979: FC Barcelona

1980: FC Valencia

1981: Dinamo Tbilisi

1982: FC Barcelona

1983: FC Aberdeen

1984: Juventus Turín

1985: FC Everton

1986: Dinamo Kyjev

1987: Ajax Amsterdam

1988: KV Mechelen

1989: FC Barcelona

1990: Sampdoria Janov

1991: Manchester United

1992: Werder Brémy

1993: AC Parma

1994: Arsenal Londýn

1995: Real Zaragoza

1996: Paríž St. Germain

1997: FC Barcelona

Stredoeuropský pohár

Z Wikipédie, otvorenej encyklopédie
 
 
 
Mitropa cup

Stredoevropský pohár, niekedy tiež nazývaný Mitropa Cup, bol významnou futbalovou súťažou v medzivojnovom období a období krátko po 2. druhej svetovej vojne.


Úvod

Tvorcom súťaže bol Hugo Meislovi, účasť v nej bola obmedzená iba na kluby z Rakúska, Maďarska, Československa, Švajčiarska, Rumunska, Talianska a Juhoslávie. V predvojnovom období v ňom s úspechom hrávali naše najslávnejšie kluby Slavia a Sparta. Slavia, do vojny účastník všetkých jeho ročníkov, vyhrala pohár raz (1938), Sparta dvakrát (1927 a 1935). Z počiatku sa ho zúčastnili iba národné majstri, ale neskôr bol rozšírený tak, aby zahrnul štyri najlepšie mužstvá každého štátu. Súťaž bola prerušená v rokoch 1939 - 1950, a od roku 1955, kedy bol zahájený PMEK, značne stratila zo svojho významu. Od roku 1980 bola účasť obmedzená len na víťaza 2. ligy a udalosti v bývalej Juhoslávii potom viedli k zrušeniu súťaže.

Podrobnosti

V deň ôsmeho výročia samostatného Československa, 28. októbra 1926, sa na ihrisku Slavie v Prahe stretlo národné mužstvo s Talianskom, ktorú porazilo 3:1. Na rovnaký dátum bya zvolaná aj ustanovujúca schôdza Stredoeurópskeho pohára. Tým vyvrcholila rokovania začaté v máji 1925 na pražskom kongrese FIFA, kde sa československá a rakúska strana dohodli na užších vzájomných stykoch. Sekretárovi futbalových asociácií Karel Petrů a Hugo Meislovi sa o Vianociach 1925 uzniesli, že spolu s Maďarskom vytvorí tzv stredoeurópsky futbalový blok. Od neho k bol založenie Stredoeurópskeho pohára len krôčik. Štvrtou krajinou, ktorá prisľúbila, že vyšle v roku 1927 do prvého ročníka súťaže svoje dve klubová mužstva, bola Juhoslávie. Taliani zatiaľ zostávali v pozadí. O dva roky neskôr si s Juhosláviou vymenili role, potom sa ako šiesta krajina pridalo Švajčiarsko. Listina víťazov tejto súťaže sa blýskala významnými menami. Hneď úvodný ročník vyhrala Sparta, zopakovala to v roku 1935. Dvakrát sa medzi svetovými vojnami radovali Austria Viedeň, FC Bologna, Ujpest Budapešť a Ferencváros Budapešť. Slavia dobyla pohár roku 1938, raz patril aj viedenskému Rapidu a First Vienna.

Československo-rakúskej vzťahy ale utŕžila vážnu ranu už v prvom ročníku. Sparta porazila v Prahe Admira Viedeň 5:1. V odvete bol rovnaký stav už po hodine hry, lenže v prospech viedenského tímu. Sparťanům sa zásluhou dvoch gólov Veselého podarilo znížiť na 3:5 a predsa len postúpiť do druhého kola. Viedenskí diváci to nedokázali prehltnúť a pri odchode sa vrhli na sparťanskej futbalistu. Tým sa podarilo opustiť štadión len vďaka zásahu viedenskej polície.

Situácia sa opakovala vo finále. V Prahe Sparta rozdrvila pre zmenu Rapid 6:2. Rakúšanom sa v Viedňou vydaril nástup a pomerne skoro viedli 2:0. Hrali však prehnane tvrdo. Sparťania si to nedali páčiť a obranca Pernera bol vylúčený. Rapid mal veľkú prevahu, Pražania sa však zdatne bránili az protiútoku Silný znížil na 2:1. Opäť to neuniesli Viedenskí fanúšikovia. A tak sa musel Hugo Meislovi, v tú dobu už zväzový kapitán, Sparte ospravedlňovať. Až januárová schôdzka v roku 1928, štvrť roka pred plánovaným medzištátnom zápasom Rakúsko - Československo, viedla k zmiereniu. Svoje druhé víťazstvo v roku 1935 si Sparta opäť musela pretrpieť. Semifinále s Juventusom Turín totiž rozhodla až v treťom zápase na neutrálnom ihrisku v Bazileji. Vo finále síce prehrala na ihrisku Ferencvárose Budapešť 1:2, ale v odvete si výhrou 3:0 pohár predsa len zaistila.

Slávisti sa z najuznávanejší európskej klubovej trofeje tých rokov radovali až v roku 1938. Aj oni ale predtým poznali, ako táto súťaž bolí. V roku 1932 porazili v semifinále Juventus 4:0 potom, keď vylúčený Talian Cesarini nechcel opustiť ihrisko, rozhodca zápas predčasné ukončil, ale potom vyzval oba celky, aby sa na ihrisko vrátili. Malo to neblahou odozvu. Na stanici v Turíne privítala Slavii paľba citrónov, paradajok a vajíčok. Na štadión sa museli prepašovať postranným vchodom. Prostredie, v ktorom sa odveta hrala, bolo diabolské. Za stavu 2:0 pre Juventus zasiahli diváci brankára Plánička kameňom. Zápas sa prerušil, Slávisti odmietli pokračovať, a tak súťažnej komisie Stredoeurópskeho pohára obe mužstvá vylúčila. Tak sa Bologna stala víťazom bez toho, aby musela nastúpiť na finále.

O šesť rokov neskôr Slavia s Bičan v útoku rozstrieľala každého súpera, napríklad Ambrosiano Miláno (dnešný Inter Miláno) zdecimovala 9:0. Vo finále na Strahove, kam sa zmestilo 45 tisíc divákov, však s Ferencvárosem iba remizoval 2:2. Maďari už sa videli tretíkrát víťazom. V odvete sa do súpera pustili. Ale ten sa obdivuhodne bránil, aj keď v jeho bránke už nestál Plánička, zranený na nedávnom majstrovstvá sveta vo Francúzsku. Skvele ho však zastúpil Bokšay, ktorý ani raz nelovil zo siete. Naopak vytlačil šokoval Budapešť nečakaným gólom, ku ktorému potom Šimůnek pridal druhý a Slavia mohla oslavovať.

Zaujímavou a divákov masovo navštevovanou súťaž pretrhla 2. svetová vojna. Po nej síce bola v roku 1955 obnovená, ale s príchodom Pohári majstrov európskych krajín strácala na význame a začiatkom 90. rokov zanikla.

 

 
 
Mapka účastnických krajín

 

Víťazi

1927 – 1940

1955 – 1992

 

  • upravil:-attila-

 

Majstrovstvá sveta vo futbale

 

z Wikipédie, slobodnej encyklopédieMajstrovstvá sveta vo futbale (oficiálny anglický názov: FIFA World Cup) sú najdôležitejšou súťažou v medzinárodnom futbale. Organizuje ju svetová futbalová konfederácia FIFA. Finálový turnaj je najsledovanejšou svetovou športovou udalosťou, výrazne sledovanejšou ako Olympijské hry. Sledovanosť finálového zápasu každé 4 roky vytvára nový svetový rekord v TV sledovanosti udalosti. Sledovanosť pristátia ľudí na mesiaci už bola mnohokrát prekonaná.

 

Majstrovstvá sa konajú každé štyri roky, ale s prípravou na nich sa začína už skôr. Viac ako 160 mužstiev súťaží o miesta na záverečný turnaj majstrovstiev, ktorého sa zúčastní 32 z nich (od roku 1998 zvýšené z 24). Finálový turnaj hostí viac ako štyri týždne dopredu vybratá krajina, ktorej mužstvo automaticky naň postupuje. V minulosti mal zaistený postup aj úradujúci majster sveta, ale kvôli rastúcej popularite futbalu v Ázii a USA, FIFA od tohto pravidla ustúpila.

Viac ako 200 krajín sa už v histórii stretlo v kvalifikácii na majstrovstvá, ale iba 11 sa ich dostalo do finále turnaja a z týchto jedenástich ich len osem získalo titul majstra sveta. Kvôli tejto jedinečnosti je zisk titulu veľkým snom všetkých futbalových krajín.

Šesť zo siedmich krajín, ktoré dokázali zvíťaziť na majstrovstvách, zvíťazili na turnaji vo svojej krajine. Jediným, komu sa to nepodarilo je Brazília, ktorá je ale na druhej strane extrémne úspešná celkovo. To je tiež dôvod prečo je o usporiadanie tejto akcie veľký záujem. Vo väčšine prípadov predvedie hostiteľská krajina na svojom turnaji veľmi dobrý výkon. Naposledy to bolo možné vidieť na juhokórejskej reprezentácii na majstrovstvách v roku 2002.

Svetovým šampionátom - čo sa víťazov týka - vládnu Európa a Južná Amerika. Juhoamerický kontinent získal zásluhou Brazílie, Uruguaja a Argentíny celkom deväť titulov, Európa ich má desäť. Ostatné kontinenty zatiaľ nemajú žiadny titul.

Česko-slovenská reprezentácia sa do histórie šampionátu najvýraznejšie zapísala v rokoch 1934 a 1962, keď sa dostala do finále turnaja, ale v obidvoch prípadoch prehrala.

Výsledky

Rok Hostiteľ   Finále   o 3. miesto
Víťaz Skóre Finalista 3. miesto Skóre 4. miesto
1930
Detaily
Uruguaj Uruguaj
Uruguaj
4:2 Argentina
Argentína
USA
USA

Juhoslávia
Juhoslávia

nehralo sa(1)  
1934
Detaily
Taliansko Itálie
Taliansko
2:1
predĺženie
Česko-Slovensko
Česko-Slovensko
Nemecko
Nemecko
3:2 Rakúsko
Rakúsko
1938
Detaily
Francúzsko Taliansko
Taliansko
4:2 Maďarsko
Maďarsko
Brazília
Brazília
4:2 Švédsko
Švédsko
1942 ---- NEUSKUTOČNILI SA(2)
1946 ---- NEUSKUTOČNILI SA
1950
Detaily
Brazília Uruguaj
Uruguaj
nehralo sa(3) Brazília
Brazília
  Švédsko
Švédsko
nehralo sa(3) Španielsko
Španielsko
1954
Detaily
Švajčiarsko Západné Nemecko
Západné Nemecko
3:2 Maďarsko
Maďarsko
Rakúsko
Rakúsko
3:1 Uruguaj
Uruguaj
1958
Detaily
Švédsko Brazília
Brazília
5:2 Švédsko
Švédsko
Francúzsko
Francúzsko
6:3 Západné Nemecko
Západné Nemecko
1962
Detaily
Čile Brazília
Brazília
3:1 Česko-Slovensko
Česko-Slovensko
Čile
Čile
1:0 Juhoslávia
Juhoslávia
1966
Detaily
Anglicko Anglicko
Anglicko
4:2
predĺženie
Západné Nemecko
Západné Nemecko
Portugalsko
Portugalsko
2:1 Sovietsky zväz
Sovietsky zväz
1970
Detaily
Mexiko Brazília
Brazília
4:1 Taliansko
Taliansko
Západné Nemecko
Západné Nemecko
1:0 Uruguaj
Uruguaj
1974
Detaily
Západné Nemecko Západné Nemecko
Západné Nemecko
2:1 Holandsko
Holandsko
Poľsko
Poľsko
1:0 Brazília
Brazília
1978
Detaily
Argentína Argentína
Argentína
3:1
predĺženie
Holandsko
Holandsko
Brazília
Brazília
2:1 Taliansko
Taliansko
1982
Detaily
Španielsko Taliansko
Taliansko
3:1 Západné Nemecko
Západné Nemecko
Poľsko
Poľsko
3:2 Francúzsko
Francúzsko
1986
Detaily
Mexiko Argentína
Argentína
3:2 Západné Nemecko
Západné Nemecko
Francúzsko
Francúzsko
4:2
predĺženie
Belgicko
Belgicko
1990
Detaily
Taliansko Západné Nemecko
Západné Nemecko
1:0 Argentína
Argentína
Taliansko
Taliansko
2:1 Anglicko
Anglicko
1994
Detaily
USA Brazília
Brazília
0:0
(3 - 2) na penalty
Taliansko
Taliansko
Švédsko
Švédsko
4:0 Bulharsko
Bulharsko
1998
Detaily
Francúzsko Francúzsko
Francúzsko
3:0 Brazília
Brazília
Chorvátsko
Chorvátsko
2:1 Holandsko
Holandsko
2002
Detaily
Južná Kórea
& Japonsko
Brazília
Brazília
2:0 Nemecko
Nemecko
Turecko
Turecko
3:2 Južná Kórea
Južná Kórea
2006
Detaily
Nemecko Taliansko
Taliansko
1:1
(5 - 3) na penalty
Francúzsko
Francúzsko
Nemecko
Nemecko
3:1 Portugalsko
Portugalsko
2010
Detaily
Južná Afrika Španielsko
Španielsko
1:0
predĺženie
Holandsko
Holandsko
Nemecko
Nemecko
3:2 Uruguaj
Uruguaj
2014
Detaily
Brazília              
2018
Detaily
Rusko            
2022
Detaily
Katar            
1 V roku 1930 nebol žiadny oficiálny zápas o 3. miesto. Mužstvá Juhoslávie a Spojených štátov prehrali v semifinále.
2 Na kongrese v roku 1939 sa FIFA nerozhodla, či ďalšie majstrovstvá budú v Brazílii alebo v Nemecku a svoje rozhodnutie odložila na ďalší kongres, ktorý sa ale kvôli prebiehajúcej vojne neuskutočnil.

 

ME 1980

 

ME VO FUTBALE

Majstrovstvá Európy vo futbale

z Wikipédie, slobodnej encyklop

Majstrovstvá Európy vo futbale, v poslednej dobe tiež označované skratkou EURO s rokom konania (napr. EURO 2008), je hlavnou futbalovou súťažou národných mužstiev vo federácii UEFA. Hrá sa každé 4 roky od roku 1960.

 

 

Výsledky

Rok Miesto
konania
  Finále   o 3. miesto
Víťazi Skóre 2. miesto 3. miesto Skóre 4. miesto
1960
Detaily
Francúzsko Flag of the Soviet Union.svg
Sovietsky zväz
2 - 1
po predĺžení
Flag of SFR Yugoslavia.svg
Juhoslávia
Flag of the Czech Republic.svg
Česko-Slovensko
2 - 0 Flag of France.svg
Francúzsko
1964
Detaily
Španielsko Flag of Spain.svg
Španielsko
2 - 1 Flag of the Soviet Union.svg
Sovietsky zväz
Flag of Hungary.svg
Maďarsko
3 - 1
po predĺžení
Flag of Denmark.svg
Dánsko
1968
Detaily
Taliansko Flag of Italy.svg
Taliansko
1 - 1
2 - 0 opakovaný zápas
Flag of SFR Yugoslavia.svg
Juhoslávia
Flag of England.svg 2 - 0 Flag of the Soviet Union.svg
Sovietsky zväz
1972
Detaily
Belgicko Flag of Germany.svg
Nemecko
3 - 0 Flag of the Soviet Union.svg
Sovietsky zväz
Flag of Belgium (civil).svg
Belgicko
2 - 1 Flag of Hungary.svg
Maďarsko
1976
Detaily
Juhoslávia Flag of the Czech Republic.svg
Česko-Slovensko
2 - 2
(5 - 3)
na penalty
Flag of Germany.svg
Nemecko
Flag of the Netherlands.svg
Holandsko
3 - 2
po predĺžení
Flag of SFR Yugoslavia.svg
Juhoslávia
1980
Detaily
Taliansko Flag of Germany.svg
Nemecko
2 - 1 Flag of Belgium (civil).svg
Belgicko
Flag of the Czech Republic.svg
Česko-Slovensko
1 - 1
(9 - 8)
na penalty
Flag of Italy.svg
Taliansko
 
Rok Miesto
konania
Víťazi Skóre Finalisti Semifinalisti
1984
Detaily
Francúzsko Flag of France.svg
Francúzsko
2 - 0 Flag of Spain.svg
Španielsko
Flag of Denmark.svg
Dánsko
a Flag of Portugal.svg
Portugalsko
1988
Detaily
Západné Nemecko Flag of the Netherlands.svg
Holandsko
2 - 0 Flag of the Soviet Union.svg
Sovietsky zväz
Flag of Germany.svg
Nemecko
a Flag of Italy.svg
Taliansko
1992
Detaily
Švédsko Flag of Denmark.svg
Dánsko
2 - 0 Flag of Germany.svg
Nemecko
Flag of the Netherlands.svg
Holandsko
a Flag of Sweden.svg
Švédsko
1996
Detaily
Anglicko Flag of Germany.svg
Nemecko
2 - 1
po predĺžení
Flag of the Czech Republic.svg
Česko
Flag of England.svg
Anglicko
a Flag of France.svg
Francúzsko
2000
Detaily
Belgicko &
Holandsko
Flag of France.svg
Francúzsko
2 - 1
po predĺžení
Flag of Italy.svg
Taliansko
Flag of the Netherlands.svg
Holandsko
a Flag of Portugal.svg
Portugalsko

 

2004
Detaily
Portugalsko Flag of Greece.svg
Grécko
1 - 0 Flag of Portugal.svg
Portugalsko
Flag of the Czech Republic.svg
Česko
a Flag of the Netherlands.svg
Holandsko
2008
Detaily
Švajčiarsko &
Rakúsko
Flag of Spain.svg
Španielsko
1 - 0 Flag of Germany.svg
Nemecko
Flag of Turkey.svg
Turecko
a Flag of Russia.svg
Rusko
2012
Detaily
Poľsko &
Ukrajina
           
2016
Detaily
Francúzsko            
Medzinárodný futbal

FIFA | Majstrovstvá sveta | Pohár konfederácie | Poradie mužstiev | Futbalista roka

Ázia: AFCÁzijský pohár
Afrika: CAFAfrický pohár národov
Severná Amerika: CONCACAFZlatý pohár
Južná Amerika: CONMEBOLCopa América
Oceánia: OFCNárodný pohár
Európa: UEFAMajstrovstvá Európy
World Map FIFA.svg
Majstrovstvá Európy vo futbale

Francúzsko 1960 | Španielsko 1964 | Taliansko 1968 | Belgicko 1972 | Juhoslávia 1976 | Taliansko 1980 | Francúzsko 1984 | NSR 1988 | Švédsko 1992 | Anglicko 1996 | Belgicko/Holandsko 2000 | Portugalsko 2004 | Rakúsko/Švajčiarsko 2008 | Poľsko/Ukrajina 2012 | Francúzsko 2016 |

 

Zlatá lopta

 

Lionel Messi obhájil Zlatú loptu 2010

Víťazom Zlatej lopty FIFA pre najlepšieho futbalista roka sa stal Argentínčan Lionel Messi.

ZÜRICH. Z barcelonského tria, ktoré sa zoradilo na pomyselnom stupni víťazov v ankete Zlatá lopta FIFA (po prvý raz spojená s France Footballom), stojí najvyššie Lionel Messi.

Je to druhé víťazstvo tohto 23 ročného útočníka. V hlasovaní získal Messi 22,65 percenta hlasov, druhý Iniesta 17,36 a tretí Xavi 16,48 percenta.

Výsledky vyhlásili včera v Kongresovom dome v Zürichu na galavečere FIFA. V ankete hlasovali tréneri reprezentácií, ich kapitáni a novinári.

„Stále tomu nemôžem uveriť, pretože minulý rok som to trochu čakal, ale teraz nie. O to viac som spokojnejší. Verím, že to oslávim s mojimi spoluhráčmi, ktorí majú na tom veľkú zásluhu,“ povedal Messi.

Kraľoval v lige

V španielskej lige nastrieľal v minulej sezóne 34 gólov, čo bola viac ako tretina barcelonských zásahov. Vyrovnal trinásť rokov starý klubový rekord Brazílčana Ronalda. Získal Zlatú kopačku pre najlepšieho európskeho strelca.

Celkovo strelil vo všetkých súťažiach 47 gólov. Nie je pritom klasický hrotový útočník, ani sebec. Veď v španielskej lige pripravil spoluhráčom jedenásť gólov.

Lepší boli iba špílmacher Xavi (17) a Dani Alves (14). Messimu vôbec nevyšli majstrovstvá sveta. Nedal ani jeden gól. V novej sezóne však znova exceluje.

V 23 zápasoch v drese Barcelony strelil už 27 gólov. Je veľmi efektívny, gól dal zhruba z každej štvrtej strely a stačí mu na to 72 minút.

„Messi je výnimočný v tom, že dokáže viesť loptu vpred bez toho, aby sa na ňu pozrel. Preto môže registrovať súperových obrancov a realizovať úžasné prihrávky. Dokáže to, lebo vidí celú hraciu plochu,“ tvrdil bývalý argentínsky obranca Roberto Perfumo. Messi nevyniká medzi priemernými, prevyšuje aj tých najlepších. Sám dokáže ovplyvniť priebeh zápasu.

„Messi je s náskokom najlepší hráč sveta. Akoby bol z počítačovej hry. Využije každú chybu, čo spravíte,“ povedal o ňom tréner Arsenalu Wenger.

 

 

Španieli ho chceli

S futbalom začal ako päťročný, keď ho do prípravky v rodnom Rosáriu prihlásila stará mama. Keď mal Messi dvanásť rokov rodina sa presťahovala do Barcelony. Kataláncom investícia do malého Argentínčana vyšla, dobre si ho poistili.

Ak by ho chcel niekto vykúpiť, musel by zaplatiť 250 miliónov eur. Ročne zarobí 33 miliónov eur.

V šestnástich ho vábili do španielskej reprezentácie, no vybral si Argentínu. Pred piatimi rokmi ju priviedol k titulu majstra sveta do 20 rokov. Bol vyhlásený za najlepšieho hráča šampionátu. Pred dvoma rokmi získal v Pekingu olympijské zlato.

Už teraz útleho krídelníka mnohí považujú za najlepšieho hráča v dejinách a porovnávajú ho s Pelém a Maradonom.

Medzi ženami dominuje Marta

Cenu pre najlepšiu futbalistku roka 2010 získala piatykrát v rade Brazílčanka Marta, ktorá triumfovala pred Nemkami Fatmire Bajramajovou a Birgit Prinzovou.

"Stojím tu síce už piatykrát v rade, ale stále sú to pre mňa zvláštne emócie. Je to ďalšie ocenenie pre mňa, ale chcem sa s ním rozdeliť s mojimi spoluhráčkami z tímov FC Gold Pride, Brazílie a FC Santos. Ďakujem aj svojej rodine a som šťastná, že som zdravá a môžem žiť takýto život," uviedla Marta.

Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) vyhlásila v spolupráci s hráčskou asociáciou FIFPro v pondelok v Kongresovom paláci v Zürichu aj svetovú Jedenástku roka.

V prestížnej spoločnosti, ktorá vzišla z 55 kandidátov (5 brankárov, 20 obrancov, 15 stredopoliarov a 15 útočníkov resp. krídelníkov), figuruje šesť hráčov zo španielskeho tímu úradujúcich majstrov sveta, pričom poltucet zástupcov má súčasne FC Barcelona.

Po prvý raz v histórii sa vyhlasovala anketa tréner roka a trénerka roka. Medzi ženami zvíťazila Silvia Neidová, ktorá je trénerkou nemeckej reprezentácie. Neidová triumfovala pred krajankou Maren Meinertovou (Nemecko do 20 rokov) a Švédkou Piou Sundhageovou, ktorá vedie ženskú reprezentáciu USA.

 

Najlepším trénerom podľa predpokladov Mourinho

V kategórii mužov zaslúžene triumfoval Portugalčan Jose Mourinho. Momentálne už tréner Realu Madrid v uplynulej sezóne získal s Interom Miláno "treble", z víťazstva sa tešil v Lige majstrov, Serii A aj Talianskom pohári. Mourinho vyhral anketu v konkurencii kouča majstrov sveta Vicente del Bosqueho a Pepe Guardiolu z FC Barcelona.

"Chcem pogratulovať trénerom del Bosquemu a Guardiolovi za vydarenú sezónu a rok a súčasne chcem poďakovať svojim asistentom a spolupracovníkom, bez ktorých by som žiaden úspech nedosiahol," povedal Mourinho, ktorý mimochodom už takmer osem rokov neprehral domáci ligový zápas.

Cenu Ferenca Puskasa za najkrajší gól roka, o ktorom rozhodli v hlasovaní návštevníci oficiálnej webovej stránky FIFA, získal Hamit Altintop.

Turecký ofenzívny futbalista skóroval v kvalifikačnom zápase EURO 2012 na pôde Kazachstanu strelou z voleja z hranice šestnástky po nacvičenom signály z rohového kopu. Turecko vyhralo v stretnutí z 3. septembra 2010 nad Kazachstanom 3:0. Zaujímavosťou je fakt, že cenu v Zürichu odovzdal Altintopovi brankár Kazachstanu Andrej Sidenikov.

Iniestu preferovali médiá

Výsledky hlasovania o Zlatú loptu FIFA určenú pre najlepšieho futbalistu sveta za rok 2010:

1. Lionel Messi (Arg.) 22,65 bodu (9,72 reprezentační tréneri - 8,55 kapitáni - 4,38 médiá), 2. Andrés Iniesta (Šp.) 17,36 (5,39 - 4,44 - 7.53), 3. Xavi Hernandez (Šp.) 16,48 (5,34 - 5,17 - 5,96), 4. Wesley Sneijder (Hol.) 14,48 (3,00 - 3,79 - 7,70), 5. Diego Forlan (Urug.) 7,61 (1,88 - 2,10 - 3,63), 6. Cristiano Ronaldo (Portug.) 3,92 (2,40 - 1,12 - 0,41), 7. Iker Casillas (Šp.) 2,90 (0,49 - 1,44 - 0,96), 8. David Villa (Šp.) 2,25 (0,76 - 0,54 - 0,94), 9. Didier Drogba (Pobr. Slon.) 1,68 (0,60 - 1,03 - 0,05), 10. Xabi Alonso (Šp.) 1,52 (0,52 - 0,79 - 0,22), 11. Carles Puyol (Šp.) 1,43 (0,49 - 0,82 - 0,12),

12. Samuel Eto'o (Kam.) 1,37 (0,25 - 0,76 - 0,36), 13. Mesut Özil (Nem.) 1,21 (0,41 - 0,49 - 0,31), 14. Arjen Robben (Hol.) 1,16 (0,33 - 0,54 - 0,29), 15. Thomas Müller (Nem.) 0,91 (0,65 - 0,14 - 0,12), 16. Bastian Schweinsteiger (Nem.) 0,75 (0,16 - 0,52 - 0,07), 17. Maicon (Braz.) 0,57 (0,27 - 0,30 - 0), 18. Asamoah Gyan (Ghana) 0,46 (0,11 - 0,09 - 0,26), 19. Julio Cesar (Braz.) 0,22 (0,11 - 0,11 - 0), 20. Cesc Fabregas (Šp.) 0,22 (0,03 - 0,19 - 0), 21. Miroslav Klose (Nem.) 0,19 (0,05 - 0,11 - 0,02), 22. Daniel Alves (Braz.) 0,05 (0 - 0,05 - 0), 23. Philipp Lahm (Nem.) 0,05 (0,05 - 0 - 0) neplatné hlasy 0,57 (0,33 - 0,24 - 0,57)

SITA

 

Víťazi ankety Hráč roka podľa FIFA, od roku 2010 Zlatá lopta FIFA - prehľad

2010: 1. Lionel Messi

Hráčka roka: Marta (Braz./FC Santos/FC Gold Pride)

Tréner roka: Jose Mourinho (Port./Inter Miláno/Real Madrid)

Trénerka roka: Silvia Neidová (Nem./Nemecko)

Cena Puskara: Hamit Altintop (Tur./Turecko)

Jedenástka roka FIFA/FIFPro 2010

Brankár: Iker Casillas (Šp./Real Madrid)

Obrancovia: Carlos Puyol (Šp./FC Barcelona), Gerard Pique (Šp./FC Barcelona), Lucio (Braz./Inter Miláno), Maicon (Braz./Inter Miláno)

Stredopoliari: Andres Iniesta (Šp./FC Barcelona), Xavi (Šp./FC Barcelona), Wesley Sneijder (Hol./Inter Miláno)

Útočníci: Cristiano Ronaldo (Port./Real Madrid), Lionel Messi (Arg./FC Barcelona), David Villa (Šp./FC Barcelona/FC Valencia)

Víťazi z minulých rokov

2009: 1. Lionel Messi, 2. Cristiano Ronaldo, 3. Xavi Hernández

2008: 1. Cristiano Ronaldo, 2. Lionel Messi, 3. Fernando Torres

2007: 1. Kaká, 2. Lionel Messi, 3. Cristiano Ronaldo

2006: 1. Fabio Cannavaro, 2. Zinedine Zidane, 3. Ronaldinho

2005: 1. Ronaldinho, 2. Frank Lampard, 3. Samuel Eto´o

2004: 1. Ronaldinho, 2. Thierry Henry, 3. Andrij Ševčenko

2003: 1. Zinedine Zidane, 2. Thierry Henry, 3. Ronaldo

2002: 1. Ronaldo, 2. Oliver Kahn, 3. Zinedine Zidane

2001: 1. Luis Figo, 2. David Beckham, 3. Raúl

2000: 1. Zinedine Zidane, 2. Luis Figo, 3. Rivaldo

 

 
 
 
{C}{C}
 
 
 

Zlatá lopta

Ocenenie Zlatá lopta alebo Ballon d'Or je od roku 1956 udeľované ocenenie časopisom France Football. Cena známa aj ako Európsky futbalista roka je prestížne futbalové ocenenie.

Ocenenie sa udeľuje každoročne hráčovi, ktorý je považovaný za najlepšieho za uplynulý rok. Do roku 1995 mohol hráč mať občianstvo len európskeho štátu. V rokoch 1995 až 2006 mohol byť ocenený každý hráč, ktorý hrával za európsky klub, bez ohľadu na jeho národnosť. Od októbra 2007 môže ocenenie získať ktorýkoľvek hráč na svete.

Najlepšieho hráča volia novinári, každý volič výbere piatich najlepších zo zoznamu 50 futbalistov a pridelí im postupne jeden, dva, tri, štyri a päť bodov. Víťazom sa stáva hráč s najvyšším počtom bodov. Hráči, ktorí skončia na druhom a treťom mieste získajú striebornú a bronzovú medailu.

Iba trom hráčom sa v histórii podarilo ocenenie získať trikrát, boli to Johan Cruyff a Marco van Basten z Holandska a Michel Platini z Francúzska. Skoro sa to podarilo v roku 1996 Ronaldovi, ale k zisku prestížneho oceneniu mu chýbal jeden bod. Cruyff a Beckenbauer držia rekord v najdlhšom časovom období v ktorom ostávali hlasy od voličov (12 rokov).

Víťazi

Víťazi označený tučným písmom, tiež udaný klub za ktorý v čase získania ocenenia hrali.

Rok Miesto Hráč Klub Body
Zlatá lopta 2009
1. Vlajka Argentíny Lionel Messi Vlajka Španielska FC Barcelona
473
3. Vlajka Španielska Xavi Vlajka Španielska FC Barcelona
170
Zlatá lopta 2008
2. Vlajka Argentíny Lionel Messi Vlajka Španielska FC Barcelona
281
3. Vlajka Španielska Fernando Torres Vlajka Anglicka Liverpool FC
179
Zlatá lopta 2007
1. Vlajka Brazílie Kaká Vlajka Talianska AC Miláno
444
2. Vlajka Portugalska Cristiano Ronaldo Vlajka Anglicka Manchester United FC
277
3. Vlajka Argentíny Lionel Messi Vlajka Španielska FC Barcelona
255
Zlatá lopta 2006
1. Vlajka Talianska Fabio Cannavaro Vlajka Talianska Juventus FC / Vlajka Španielska Real Madrid
173
2. Vlajka Talianska Gianluigi Buffon Vlajka Talianska Juventus FC
124
3. Vlajka Francúzska Thierry Henry Vlajka Anglicka Arsenal FC
121
Zlatá lopta 2005
1. Vlajka Brazílie Ronaldinho Vlajka Španielska FC Barcelona
225
2. Vlajka Anglicka Frank Lampard Vlajka Anglicka Chelsea FC
148
3. Vlajka Anglicka Steven Gerrard Vlajka Anglicka Liverpool FC
142
Zlatá lopta 2004
1. Vlajka Ukrajiny Andrej Ševčenko Vlajka Talianska AC Miláno
175
2. Vlajka Portugalska Deco Vlajka Portugalska FC Porto / Vlajka Španielska FC Barcelona
139
3. Vlajka Brazílie Ronaldinho Vlajka Španielska FC Barcelona
133
Zlatá lopta 2003
1. Vlajka Česka Pavel Nedvěd Vlajka Talianska Juventus FC
190
2. Vlajka Francúzska Thierry Henry Vlajka Anglicka Arsenal FC
128
3. Vlajka Talianska Paolo Maldini Vlajka Talianska AC Miláno
123
Zlatá lopta 2002
1. Vlajka Brazílie Ronaldo Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno /
Vlajka Španielska Real Madrid
169
2. Vlajka Brazílie Roberto Carlos Vlajka Španielska Real Madrid
145
3. Vlajka Nemecka Oliver Kahn Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
110
Zlatá lopta 2001
1. Vlajka Anglicka Michael Owen Vlajka Anglicka Liverpool FC
176
2. Vlajka Španielska Raúl González Vlajka Španielska Real Madrid
140
3. Vlajka Nemecka Oliver Kahn Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
114
Zlatá lopta 2000
1. Vlajka Portugalska Luís Figo Vlajka Španielska FC Barcelona / Vlajka Španielska Real Madrid
197
2. Vlajka Francúzska Zinedine Zidane Vlajka Talianska Juventus FC
181
3. Vlajka Ukrajiny Andrej Ševčenko Vlajka Talianska AC Miláno
85
Zlatá lopta 1999
1. Vlajka Brazílie Rivaldo Vlajka Španielska FC Barcelona
219
2. Vlajka Anglicka David Beckham Vlajka Anglicka Manchester United FC
154
3. Vlajka Ukrajiny Andrej Ševčenko Vlajka Ukrajiny FC Dinamo Kyiv / Vlajka Talianska AC Miláno
64
Zlatá lopta 1998
1. Vlajka Francúzska Zinedine Zidane Vlajka Talianska Juventus FC
244
2. Vlajka Chorvátska Davor Šuker Vlajka Španielska Real Madrid
68
3. Vlajka Brazílie Ronaldo Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
66
Zlatá lopta 1997
1. Vlajka Brazílie Ronaldo Vlajka Španielska FC Barcelona /
Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
222
2. Vlajka Juhoslávie Predrag Mijatović Vlajka Španielska Real Madrid
68
3. Vlajka Francúzska Zinedine Zidane Vlajka Talianska Juventus FC
63
Zlatá lopta 1996
1. Vlajka Nemecka Matthias Sammer Vlajka Nemecka BV Borussia Dortmund
144
2. Vlajka Brazílie Ronaldo Vlajka Holandska PSV Eindhoven / Vlajka Španielska FC Barcelona
143
3. Vlajka Anglicka Alan Shearer Vlajka Anglicka Blackburn Rovers FC /
Vlajka Anglicka Newcastle United FC
107
Zlatá lopta 1995
1. Vlajka Libérie George Weah Vlajka Francúzska Paris Saint-Germain FC /
Vlajka Talianska AC Miláno
144
2. Vlajka Nemecka Jürgen Klinsmann Vlajka Anglicka Tottenham Hotspur FC /
Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
108
3. Vlajka Fínska Jari Litmanen Vlajka Holandska Ajax Amsterdam
67
Zlatá lopta 1994
1. Vlajka Bulharska Christo Stoičkov Vlajka Španielska FC Barcelona
210
2. Vlajka Talianska Roberto Baggio Vlajka Talianska Juventus FC
136
3. Vlajka Talianska Paolo Maldini Vlajka Talianska AC Miláno
109
Zlatá lopta 1993
1. Vlajka Talianska Roberto Baggio Vlajka Talianska Juventus FC
142
2. Vlajka Holandska Dennis Bergkamp Vlajka Holandska Ajax Amsterdam /
Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
83
3. Vlajka Francúzska Eric Cantona Vlajka Anglicka Manchester United FC
34
Zlatá lopta 1992
1. Vlajka Holandska Marco van Basten Vlajka Talianska AC Miláno
98
2. Vlajka Bulharska Christo Stoičkov Vlajka Španielska FC Barcelona
80
3. Vlajka Holandska Dennis Bergkamp Vlajka Holandska Ajax Amsterdam
53
Zlatá lopta 1991
1. Vlajka Francúzska Jean-Pierre Papin Vlajka Francúzska Olympique de Marseille
141
2.
(tie)
Vlajka Nemecka Lothar Matthäus Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
42
Vlajka Juhoslávie Darko Pančev Vlajka Juhoslávie Crvena zvezda
42
Vlajka Juhoslávie Dejan Savićević Vlajka Juhoslávie Crvena zvezda
42
Zlatá lopta 1990
1. Vlajka Nemecka Lothar Matthäus Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
137
2. Vlajka Talianska Salvatore Schillaci Vlajka Talianska Juventus FC
84
3. Vlajka Nemecka Andreas Brehme Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
68
Zlatá lopta 1989
1. Vlajka Holandska Marco van Basten Vlajka Talianska AC Miláno
119
2. Vlajka Talianska Franco Baresi Vlajka Talianska AC Miláno
80
3. Vlajka Holandska Frank Rijkaard Vlajka Talianska AC Miláno
43
Zlatá lopta 1988
1. Vlajka Holandska Marco van Basten Vlajka Talianska AC Miláno
129
2. Vlajka Holandska Ruud Gullit Vlajka Talianska AC Miláno
88
3. Vlajka Holandska Frank Rijkaard Vlajka Španielska Real Zaragoza / Vlajka Talianska AC Miláno
45
Zlatá lopta 1987
1. Vlajka Holandska Ruud Gullit Vlajka Holandska PSV Eindhoven / Vlajka Talianska AC Miláno
106
2. Vlajka Portugalska Paulo Futre Vlajka Portugalska FC Porto / Vlajka Španielska Atlético Madrid
91
3. Vlajka Španielska Emilio Butragueño Vlajka Španielska Real Madrid
61
Zlatá lopta 1986
1. Vlajka Sovietskeho zväzu Igor Belanov Vlajka Sovietskeho zväzu FC Dinamo Kyjev
84
2. Vlajka Anglicka Gary Lineker Vlajka Anglicka Everton FC / Vlajka Španielska FC Barcelona
62
3. Vlajka Španielska Emilio Butragueño Vlajka Španielska Real Madrid
59
Zlatá lopta 1985
1. Vlajka Francúzska Michel Platini Vlajka Talianska Juventus FC
127
2. Vlajka Dánska Preben Elkjær Larsen Vlajka Talianska Hellas Verona FC
71
3. Vlajka Nemecka Bernd Schuster Vlajka Španielska FC Barcelona
46
Zlatá lopta 1984
1. Vlajka Francúzska Michel Platini Vlajka Talianska Juventus FC
128
2. Vlajka Francúzska Jean Tigana Vlajka Francúzska FC Girondins de Bordeaux
57
3. Vlajka Dánska Preben Elkjær Larsen Vlajka Belgicka KSC Lokeren / Vlajka Talianska Hellas Verona
48
Zlatá lopta 1983
1. Vlajka Francúzska Michel Platini Vlajka Talianska Juventus FC
110
2. Vlajka Škótska Kenny Dalglish Vlajka Anglicka Liverpool FC
26
3. Vlajka Dánska Allan Simonsen Vlajka Anglicka Charlton Athletic FC / Vlajka Dánska Vejle BK
25
Zlatá lopta 1982
1. Vlajka Talianska Paolo Rossi Vlajka Talianska Juventus FC
115
2. Vlajka Francúzska Alain Giresse Vlajka Francúzska FC Girondins de Bordeaux
64
3. Vlajka Poľska Zbigniew Boniek Vlajka Poľska Widzew Łódź / Vlajka Talianska Juventus FC
53
Zlatá lopta 1981
1. Vlajka Nemecka Karl-Heinz Rummenigge Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
106
2. Vlajka Nemecka Paul Breitner Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
64
3. Vlajka Nemecka Bernd Schuster Vlajka Španielska FC Barcelona
39
Zlatá lopta 1980
1. Vlajka Nemecka Karl-Heinz Rummenigge Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
122
2. Vlajka Nemecka Bernd Schuster Vlajka Nemecka 1. FC Köln / Vlajka Španielska FC Barcelona
34
3. Vlajka Francúzska Michel Platini Vlajka Francúzska AS Saint-Étienne
33
Zlatá lopta 1979
1. Vlajka Anglicka Kevin Keegan Vlajka Nemecka Hamburger SV
118
2. Vlajka Nemecka Karl-Heinz Rummenigge Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
52
3. Vlajka Holandska Ruud Krol Vlajka Holandska Ajax Amsterdam
41
Zlatá lopta 1978
1. Vlajka Anglicka Kevin Keegan Vlajka Nemecka Hamburger SV
87
2. Vlajka Rakúska Hans Krankl Vlajka Rakúska SK Rapid Viedeň / Vlajka Španielska FC Barcelona
81
3. Vlajka Holandska Rob Rensenbrink Vlajka Belgicka RSC Anderlecht
50
Zlatá lopta 1977
1. Vlajka Dánska Allan Simonsen Vlajka Nemecka Borussia Mönchengladbach
74
2. Vlajka Anglicka Kevin Keegan Vlajka Anglicka Liverpool FC / Vlajka Nemecka Hamburger SV
71
3. Vlajka Francúzska Michel Platini Vlajka Francúzska AS Nancy-Lorraine
70
Zlatá lopta 1976
1. Vlajka Nemecka Franz Beckenbauer Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
91
2. Vlajka Holandska Rob Rensenbrink Vlajka Belgicka RSC Anderlecht
75
3. Vlajka Česko-Slovenska Ivo Viktor Vlajka Česko-Slovenska Dukla Praha
52
Zlatá lopta 1975
1. Vlajka Sovietskeho zväzu Oleg Blokhin Vlajka Sovietskeho zväzu FC Dinamo Kyiv
122
2. Vlajka Nemecka Franz Beckenbauer Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
42
3. Vlajka Holandska Johan Cruyff Vlajka Španielska FC Barcelona
27
Zlatá lopta 1974
1. Vlajka Holandska Johan Cruyff Vlajka Španielska FC Barcelona
116
2. Vlajka Nemecka Franz Beckenbauer Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
105
3. Vlajka Poľska Kazimierz Deyna Vlajka Poľska Legia Varšava
35
[Zlatá lopta [1973]]
1. Vlajka Holandska Johan Cruyff Vlajka Holandska Ajax Amsterdam / Vlajka Španielska FC Barcelona
96
2. Vlajka Talianska Dino Zoff Vlajka Talianska Juventus FC
47
3. Vlajka Nemecka Gerd Müller Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
44
Zlatá lopta 1972
1. Vlajka Nemecka Franz Beckenbauer Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
81
2. Vlajka Nemecka Gerd Müller Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
79
3. Vlajka Nemecka Günter Netzer Vlajka Nemecka Borussia Mönchengladbach
79
Zlatá lopta 1971
1. Vlajka Holandska Johan Cruyff Vlajka Holandska Ajax Amsterdam
116
2. Vlajka Talianska Sandro Mazzola Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
57
3. Vlajka Severného Írska George Best Vlajka Anglicka Manchester United FC
56
Zlatá lopta 1970
1. Vlajka Nemecka Gerd Müller Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
77
2. Vlajka Anglicka Bobby Moore Vlajka Anglicka West Ham United FC
70
3. Vlajka Talianska Luigi Riva Vlajka Talianska Cagliari Calcio
65
Zlatá lopta 1969
1. Vlajka Talianska Gianni Rivera Vlajka Talianska AC Miláno
83
2. Vlajka Talianska Luigi Riva Vlajka Talianska Cagliari Calcio
79
3. Vlajka Nemecka Gerd Müller Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
38
Zlatá lopta 1968
1. Vlajka Severného Írska George Best Vlajka Anglicka Manchester United FC
61
2. Vlajka Anglicka Bobby Charlton Vlajka Anglicka Manchester United FC
53
3. Vlajka Juhoslávie Dragan Džajić Vlajka Juhoslávie Crvena zvezda
46
Zlatá lopta 1967
1. Vlajka Maďarska Flórián Albert Vlajka Maďarska Ferencváros Budapest
68
2. Vlajka Anglicka Bobby Charlton Vlajka Anglicka Manchester United FC
40
3. Vlajka Škótska Jimmy Johnstone Vlajka Škótska Celtic FC
39
Zlatá lopta 1966
1. Vlajka Anglicka Bobby Charlton Vlajka Anglicka Manchester United FC
81
2. Vlajka Portugalska Eusébio Vlajka Portugalska SL Benfica
80
3. Vlajka Nemecka Franz Beckenbauer Vlajka Nemecka Bayern Mníchov
59
Zlatá lopta 1965
Details
1. Vlajka Portugalska Eusébio Vlajka Portugalska SL Benfica
67
2. Vlajka Talianska Giacinto Facchetti Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
59
3. Vlajka Španielska Luis Suárez Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
45
Zlatá lopta 1964
1. Vlajka Škótska Denis Law Vlajka Anglicka Manchester United FC
61
2. Vlajka Španielska Luis Suárez Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
43
3. Vlajka Španielska Amancio Vlajka Španielska Real Madrid
38
Zlatá lopta 1963
1. Vlajka Sovietskeho zväzu Lev Jašin Vlajka Sovietskeho zväzu FC Dinamo Moskva
73
2. Vlajka Talianska Gianni Rivera Vlajka Talianska AC Miláno
55
3. Vlajka Anglicka Jimmy Greaves Vlajka Anglicka Tottenham Hotspur FC
50
Zlatá lopta 1962
1. Vlajka Česko-Slovenska Josef Masopust Vlajka Česko-Slovenska Dukla Praha
65
2. Vlajka Portugalska Eusébio Vlajka Portugalska SL Benfica
53
3. Vlajka Nemecka Karl-Heinz Schnellinger Vlajka Nemecka 1. FC Köln
33
Zlatá lopta 1961
1. Vlajka Talianska Vlajka Argentíny Omar Sivori Vlajka Talianska Juventus FC
46
2. Vlajka Španielska Luis Suárez Vlajka Španielska FC Barcelona /
Vlajka Talianska FC Internazionale Miláno
40
3. Vlajka Anglicka Johnny Haynes Vlajka Anglicka Fulham FC
22
Zlatá lopta 1960
1. Vlajka Španielska Luis Suárez Vlajka Španielska FC Barcelona
54
2. Vlajka Maďarska Ferenc Puskás Vlajka Španielska Real Madrid
37
3. Vlajka Nemecka Uwe Seeler Vlajka Nemecka Hamburger SV
33
Zlatá lopta 1959
1. Vlajka Španielska Vlajka Argentíny Alfredo Di Stéfano Vlajka Španielska Real Madrid
80
2. Vlajka Francúzska Raymond Kopa Vlajka Španielska Real Madrid / Vlajka Francúzska Stade Reims
42
3. Vlajka Walesu John Charles Vlajka Talianska Juventus FC
24
Zlatá lopta 1958
1. Vlajka Francúzska Raymond Kopa Vlajka Španielska Real Madrid
71
2. Vlajka Nemecka Helmut Rahn Vlajka Nemecka Rot-Weiss Essen
40
3. Vlajka Francúzska Just Fontaine Vlajka Francúzska Stade Reims
23
Zlatá lopta 1957
1. Vlajka Španielska Vlajka Argentíny Alfredo Di Stéfano Vlajka Španielska Real Madrid
72
2. Vlajka Anglicka Billy Wright Vlajka Anglicka Wolverhampton Wanderers FC
19
3. Vlajka Francúzska Raymond Kopa Vlajka Španielska Real Madrid
16
Zlatá lopta 1956
1. Vlajka Anglicka Stanley Matthews Vlajka Anglicka Blackpool FC
47
2. Vlajka Španielska Vlajka Argentíny Alfredo Di Stéfano Vlajka Španielska Real Madrid
44
3. Vlajka Francúzska Raymond Kopa Vlajka Francúzska Stade Reims / Vlajka Španielska Real Madrid

 

HISTÓRIA FUTBALU NA SLOVENSKU

Slovenský futbal je vlastne unikátny kokteil.

Formoval sa totiž (do prelomu tretieho tisícročia) v piatich štátnych útvaroch: Rakúsko-Uhorská monarchia, Československo, Slovenský štát, Česko-Slovensko, Slovenská republika. To malo podstatné klady i zápory. Keďže futbal prišiel na kontinent v 19. storočí z Anglicka cez Holandsko - a vzápätí Viedeň, Budapešť a Prahu - aj na územie dnešného Slovenska, mali sme hneď v jeho začiatkoch vynikajúcich učiteľov, ktorí namiešali prvý slastný nápoj lopty pre našich predkov. Pomáhali nám, ale aj ignorovali, podceňovali, ba aj ukracovali slabšieho suseda. Trvalo dlhé roky kým sa slovenský futbal zaradil po ich boku ako rovnocenný partner. Musel sa postaviť celkom na vlastné nohy a v zložitých ekonomických podmienkach prežiť. O futbale na Slovensku sa v počiatkoch neviedli záznamy, nepísali o ňom historici, hoci existoval a rýchlo sa vzmáhal. Prvú brožovanú knižku o slovenskom futbale poznáme z roku 1933 (285 strán) z pera prvého profesionálneho športového redaktora na Slovensku Štefana Jakubca a jeho spoluautora Ľudovíta Mutňanského. Vydali ju pod titulom Futbalový šport a jeho organizácia na Slovensku. Až ďalšia generácia publicistov - najmä Štefan Mašlonka a Jozef Kšiňan - dala dejinám slovenského futbalu vedecký rámec a úctu k faktografii. S problémami však hľadala spoľahlivé korene najpopulárnejšej hry u nás. Je veľmi pravdepodobné, že práve v Bratislave (vtedajšom Prešporku), na petržalskom brehu Dunaja, sa objavila prvá lopta u nás - z Viedne. V meste valčíkov totiž 22. augusta 1894 založili v hostinci Hohe Warte prvý klub - First Vienna Football club - a fascinujúca hra sa rozletela do našich končín. V novinách Pressburger Zeitung zasa v tých časoch napísali, že na Slovensku videli prvý futbal 25. mája 1898 na telocvičných slávnostiach v Prešove, kde hrali ukážkový zápas budapeštianske tímy BTC a Óbudai TE. Faktom je, že na sklonku roka 1898 vznikol v Prešove futbalový odbor (a teda prvý náš klub) v telocvičnej a šermiarskej jednote Eperjesi Torna és Vívó Egyesület. Spolok založil istý Ferenc Pethe a ten aj pozval spomínané budapeštianske mužstvá, aby odohrali na cvičisku pri Toryse prvý zápas na Slovensku. Pethe zorganizoval prvý futbalový zájazd na Slovensku. Ako hráč (pravé krídlo) priviedol svoje mužstvo ETVE do Prešporka za dva dni s prenocovaním v Žiline. Prešporský tím PTE a ETVE zohrali 22. mája 1899 prvý zápas našich celkov. Mužstvo PTE vyhralo 2:1 a hralo sa v Petržalke. Monarchia síce zanikla vyhlásením Československa 28.10.1918, ale nástup nových úradníkov bol pomalší. Faktická moc ostávala v rukách Maďarov, čoho dokladom je vznik prvého slovenského futbalového zväzu - s maďarským názvom, ba i maďarskými zástupcami, ktorí v Prahe rokovali za Slovákov s Čechmi - po nemecky. Slovenský futbalový zväz vznikol 12. októbra 1919 a menoval sa Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége.

ČESKOSLOVENSKO - 1918-1938 (

Silnejúci vplyv a pomoc Čechov vyústili 1. apríla 1919 do vzniku I. československého športového klubu Bratislava. Mesto s novým názvom Bratislava dostalo v kaviarni Panonia do vienka náš historicky najúspešnejší klub. Veľmi vplyvný policajný kapitán Richard Brunner sa stal jeho prvým predsedom. Istý Josef Beneš potom začal zháňať po celom meste hráčov. Vtedy navrhol aj klubový odznak belasých - znak Slovenska v päťcípej modrej hviezde. Bol to chlapík na pohľadanie (Pražák žijúci od roku 1911 v Bratislave). Bol nielen hráčom I. ČsŠK, ale aj jeho trénerom, či zakladateľom odbočky "Svazu čs. Soudcu footballových" 20. marca 1920. Na Slovensku rástli kluby ako huby po daždi a húfne sa hlásili do československého zväzu (ČSSF) so sídlom v Prahe. V Žiline sa zišli 6. marca 1921 zástupcovia klubov z Bratislavy, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Užhorodu, Mukačeva, Prešova, Liptovského Sv. Mikuláša, Nitry, Banskej Bystrice,Turčianskeho sv. Martina a Dolného Kubína, aby poverili funkcionárov z Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc vypracovať organizačný poriadok troch regiónov (žúp) a usporiadať prvú súťaž o pohár, ktorý venovala redakcia novín České slovo. Vyhral ju Užhorod, ale dodatočne pre "isté nesprávnosti všetky výsledky súťaže anulovali". Vrcholil proces vzniku ČSAF (Československej asociácie futbalu) - 26. marca 1922 - s autonómnymi právami menšinových zväzov (nemeckého, maďarského, židovského). Roku 1923 prijala FIFA za definitívneho člena ČSAF.

PRVÉ SÚŤAŽE

Rozbehli sa v troch župách (Západoslovenskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej) a prvým majstrom Slovenska sa roku 1922 stal I. Čs.ŠK Bratislava. Mal právo štartovať na tzv. zväzových majstrovstvách za účasti ďalších piatich majstrov žúp z Čiech a Moravy. Bratislavčania narazili na najlepší mimopražský tím SK Hradec Králové. Na jeho pôde prehrali 2:4, hoci sa ujali vedenia. Pikantériou bolo, že dva posledné góly domácich dal Šrůtek, ktorý hral v súťaži aj za Český Kostelec. Protest Bratislavčanov bol však márny. Vo finále o majstra republiky potom Hradec prehral na Letnej so Spartou 0:7. Hoci bol futbal v plienkach, už sa hlásil k profesionalizmu. Až 17 klubov chcelo mať roku 1924 platených hráčov (ani jeden tím nebol zo Slovenska). Až vyriešením tohto problému sa mohla rozbehnúť naozajstná celoštátna súťaž, ktorú ČSAF schválila 5. apríla 1925 ako amatérsku. Zo Slovenska štartoval majster Slovenska a majster MLSz (maďarských zväzových klubov). I. ČsŠK Bratislava naozaj hral, ale Maďari nestihli včas absolvovať kvalifikáciu, nuž súťaž prebehla bez nich. Aj neskôr bol východ republiky, teda Slovensko, značne diskriminovaný v počte účastníkov - dostal miestenku pre jediný tím. V slovenských župách si držali vedúce postavenie I. ČsŠK Bratislava, ŠK Žilina a Slávia Košice. Roku 1927 získal konečne slovenský tím po prvý raz titul amatérskeho majstra ČSR. Bol to I. ČsŠK Bratislava po finálovom víťazstve 20. novembra 1927 nad majstrom nemeckého zväzu DSV Budweiss (České Budějovice) 4:2. Zostava úspešného mužstva: Hollý - Čulík, Mutňanský - Kaulich, Karácsonyi, Träger - Šoral, Poláček, Čambal, Uher. K tímu patrili aj útočník Čabelka a brankári Pajer a Havránek. Najvýraznejšou postavou bol najstarší Štefan Príboj (1894 - 1957). Benjamínom tímu bol Štefan Čambal (1908), nevšedný talent, neskôr v drese pražskej Slavie prvý slovenský profesionálny futbalista pôsobiaci v Česku. Prvým slovenským profesionálom vôbec bol Ajo Bulla, kanoniér I.ČsŠK, ktorý sa vrátil do Bratislavy z Viedne roku 1928. To už bolo obdobie, keď sa na slovenskej scéne uchytili rivali belasých z Trnavy, či Žiliny. Práve Žilinčania reprezentovali aj ako majstri Slovenska, kde neskôr podľahli doma tretiemu tímu Stredočeskej župy SK Kročehlavy 1:2.

PRVÝ REŠPEKT

Prvý májový deň 1929 dal Európe prvý vážny signál zo Slovenska. I. ČsŠK Bratislava porazil budapešiatnsky Újpest 5:2, keď všetky gólové akcie založil práve Štefan Príboj. Ešte väčšia sláva bola 26 mája 1929, keď prišiel do Petržalky v plnej zostave slávny anglický profesionálny tím Newcastle United, štvornásobný majster krajiny, ktorá dala svetu futbal. Výsledok 8:1 pre slovenské mužstvo omráčil futbalovú Európu. Bol to najslávnejší zápas ranej histórie a odohrala ho zostava: Hollý - Čulík, Zeumenn - Horký, Poláček, Trägerf - Šoral, Bulla, Príboj, Čambal, Uher.

MEDZIVOJNOVÁ BILANCIA

Pred 2. svetovou vojnou sa v čekoslovenských súťažiach najviac presadil I. ČsŠK Bratislava. Majstrom Slovenska ČSAF sa stal do roku 1938 päťkrát (1926, 1927, 1930, 1932, 1935). Dvakrát (1928, 1929) triumfovala Žilina a ŠK Rus Užhorod (1933, 1936), po jednom víťazstve mali maďarský SC Ligeti (1931), FTC Fiľakovo (1937) a KAC Košice (1938). Majstrovstvá ČSR amatérov vyhral I. ČsŠK dvakrát (1927, 1930). Za Slovensko ešte hrali v tejto súťaži bez zisku titulu Ligeti SC, ŠK Žilina, ŠK Rus Užhorod. Od sezóny 1935/36 fungovala celoštátna liga. Zo Slovenska v nej hrali I. ČsŠK Bratislava a ŠK Rus Užhorod. Odohrali tri ročníky a necelých štrnásť kôl štvrtého ročníka do 15. marca 1939. Užhorod štartoval iba v sezóne 1936/37 a obsadil predposledné 11. miesto. Bratislavčania skončili postupne na 7., 4., 5. a 9. priečke. Medzi vojnami sa futbal na Slovensku, ako všade v Európe, rozvíjal veľmi búrlivo a už vtedy sa stal najpopulárnejšou zábavou v mestách i na dedinách pod Tatrami. Vstupom I.ČsŠK do celoštátnej ligy sa celé Slovensko stalo jeho fanúšikom. Z bratislavských kaviarní sa ozýval nový futbalový šláger M. Dalloša Tempo, Bratislava, do toho! - a tieto slová podnietili širokú obec fanúšikov na tradičný povzbudzujúci pokrik žijúci dodnes na futbalových štadiónoch: Do toho! Do toho! V medzivojnovom období zasiahli futbalisti slovenských klubov už i do sveta veľkého futbalu. Prvým Slovákom v reprezentácii ČSR bol 28.októbra 1929 v Prahe pravý krídelník Pavol Šoral proti Juhoslávii (4:3). Celkove boli v tých časoch šiesti reprezentanti zo slovenských klubov: Pavol Šoral, Fedinand Kardoš, Ferdinand Daučík, Leopold Šťastný, Ervín Kováč, Jozef Luknár. Absolútnou hviezdou však bol profesionál v drese českej Slavie Praha, Bratislavčan Štefan Čambal. V rokoch 1932-35 zohral 21 medzištátnych stretnutí, medzi nimi všetky štyri na MS 1934, kde získalo Československo strieborné medaily!

SLOVENSKÝ ŠTÁT  

V podmienkach vojnového konfliktu futbal nemohol kvitnúť nikde v Európe, I. ČsŠK doma kraľoval. Novovzniknutý Slovenský futbalový zväz sa stal členom FIFA od apríla 1939. Slovenská liga (12 tímov, dvojkolovo) odštartovala 20. augusta 1939. Prebiehala do vypuknutia SNP v auguste 1944. Odohrali v nej päť ročníkov a dve kolá zo šiesteho. Hoci všetky tituly putovali do Bratislavy, nebola prevaha hlavného mesta taká veľká. V sezóne 1939/40 vyhral už premenovaný I.ČsŠK - ŠK Bratislava (37 b.) pred AC Považská Bystrica (33 b), v sezóne 1940/41 opäť ŠK (32) pred FC Vrútky (31), v sezóne 1941/42 ŠK (31) pred FC Vrútky (29), v sezóne 1942/43 OAP Bratislava (37) pred ŠK Bratislava (30) a v sezóne 1943/44 ŠK Bratislava (38) pred OAP Bratislava (31). Ligu hrali už všetky tradičné futbalové mestá, pravidelne dobre najmä Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín. Mužstvo OAP Bratislava, majster ligy, nespadlo naraz z neba. V jeseni 1941 vyšla úradná správa, že hráči vo vojenskej prezenčnej službe nesmú hrať za civilné oddiely. Armádna jedenástka bola hneď veľmi silná a postup do ligy z divízie bol otázkou jedinej sezóny. V lige bolo prvé derby ŠK - OAP pred rekordnou návštevou vojnovej slovenskej ligy - 12 000 divákov - a ŠK prehral 0:1. Zrodil sa nový šampión...V období Slovenského štátu nám nepatrila Petržalka, bašta futbalových ihrísk, nuž musel vyrásť aj nový futbalový chrám. Projekt štadióna na Tehelnom poli, ktorý slúži belasým, vypracoval architekt K. Gross. Od 10. decembra 1939 do 27. októbra 1940 vybudovali štadión pre 15 000 divákov a takmer toľko ľudí ho v ten deň zaplnilo v medzinárodnom zápase s Herthou Berlín (2:0). Prvým naozajstným zostavovateľom slovenskej reprezentácie bol roku 1941 známy Štefan Príboj. Boril sa so zlou kondíciou hráčov, ich zlým zdravotným stavom, skrátka všetkými neduhmi priekopníka. Pred ním viedol mužstvo R. Hanák, po ňom Š. Čambal a najdlhšie F. Daučík. V období Slovenského štátu zohrala reprezentácia Slovenska 16 zápasov - 3 vyhrala, 2 remizovala, 11 prehrala, skóre 23:44. Góly: Bolček 5, Arpáš a Luknár po 4, Vysocký 2, Földeš, Bešina, Kuchár, Fábian, Podhradský, Bíró, Danko a Baláži po 1. Výsledky: Slovensko - Nemecko 2:0 (1:0), Bratislava, 27.8.1939, Nemecko - Slovensko 3:1 (0:0), Chemnitz, 3.12.1939, Bulharsko - Slovensko 1:4 (1:1), Sofia, 6.6.1940, Slovensko - Nemecko 0:1 (0:0), Bratislava, 15.9.1940, Slovensko - Chorvátsko 1:1 (0:1), Bratislava, 7.9.1941, Chorvátsko - Slovensko 5:2 (3:0), Záhreb, 28.9.1941, Rumunsko - Slovensko 3:2 (2:1), Bukurešť 14.10.1941, Nemecko - Slovensko 4:0 (3:0), Breslau, 7.12.1941, Slovensko - Chorvátsko 1:2 (1:2), Bratislava, 7.6.1942, Slovensko - Rumunsko 1:0 (1:0), Bratislava, 23.8.1942, Chorvátsko - Slovensko 6:1 (1:0), Záhreb, 6.9.1942, Slovensko - Nemecko 2:5 (0:2), Bratislava, 22.11.1942, Chorvátsko - Slovensko 1:0 (1:0), Záhreb, 10.4.1943, Slovensko - Chorvátsko 1:3 (0:1), Bratislava, 7.6.1943, Rumunsko - Slovensko 2:2 (1:0), Bukurešť, 13.6. 1943, Chorvátsko - Slovensko 7:3 (5:1), Záhreb, 9.4.1944.

ČESKOSLOVENSKO - 1945-1993  

V tomto období získal slovenský futbal hitoricky najväčšie úspechy. Neraz bol nositeľom progresu nielen v rámci republiky, ale aj v kontexte európskeho a svetového futbalu. Z tohto obdobia sú aj najvýraznejšie osobnosti tohto športu.

PRVÝ DOMÁCI TRIUMF

Celoštátnu ligu obnovili po 2. svetovej vojne v sezóne 1946/47 a dlhoročné dominantné postavenie Sparty a Slavie pokračovalo. ŠK Žilina (4. miesto), ŠK Bratislava (6.), Jednota Košice (8.) však signalizovali jasne, že východ republiky dá o sebe vedieť čo nevidieť. Prevrat nastal koncom štyridsiatych rokov. NV Bratislava (predtým ŠK) získal titul majstra Československa v rokoch 1949, 1950, 1951 a ako Slovan 1955. Strojcami novej éry boli Ferdinand Daučík a Leopold Šťastný, ale aj tréner Tom Sneddon z britských ostrovov. Daučík vynikajúco rozvinul moderný herný WM - systém po návrate z Prahy. V tých časoch moderné rozostavenie na ihrisku hralo oveľa väčšiu rolu ako v modernom futbale, kde sa zlievajú obranné a útočné povinnosti, kde je väčšia variabilita. V tých časoch moderna znamenala odskok od konkurencie rýchlo a jednoznačne. V ŠK Bratislava urobili skvelý výber kandidátov nového systému. Postupne sa ustálila jedenástka, ktorá bola najväčšou ozdobou: Reimann - Venglár, Vičan, Hinduliak - Baláži, Karel - Gürtler, Kubala, Forejt, Šubert, Šimanský. Boli to hráči zo Slovenska, Čiech, ale aj zo zahraničia (Kubala, Slovák hrajúci a pôsobiaci v Maďarsku). ŠK sa stal lídrom Slovenska, ale Košice, Žilina a Trnava mu svorne pomáhali a tvorili konkurenciu, neraz víťaznú. Cesty po Európe už neboli zriedkavosťou, záujem o slovenské tímy rástol i v neďalekých baštách Viedeň a Budapesť. Výnimočné však bolo prvé zaoceánske turné Slovana roku 1948 do Mexika i USA. Na ďalekej ceste boli aj hráči, ktorí neskôr posunuli slovenskú trénerskú školu na najvyššiu európsku úroveň - Michal Vičan, Anton Malatinský, Jozef Karel. A nechýbal ani legendárny strelec a miláčik publika Emil Pažický. ŠK na zájazde zaznamenal 6 víťazstiev, dva remízy a jedinú prehru so skóre 27:10. Mexická cesta však mal dohru - zlé výkony v lige. Bratislavčanom napršalo do nosa, funkcionári sa stali arogantní. Prehra 0:3 na Tehelnom poli s Jednotou Košice, neskôr i tresty pre nedisciplinovaných hráčov paralyzovali dobré mužstvo. Žilina, Trnava i Košice preskočili v lige Bratislavu. Tieňom päťdesiatych rokov bolo zlyhanie reprezentácie na MS 1954 vo Švajčiarsku. Po 16 rokoch sme si vybojovali účasť. Dovtedy iba Štefan Čambal (1934) a Ferdinand Daučík (1938) obliekli zo Slovákov reprezentačný dres na MS - aj to preto, že hrali v Česku. Roku 1954 sa stal zodpovedný za prípravu reporezentácie aj Trenčan Karol Borhy a skúšal veľa slovenských hráčov. Do tímu sa napokon dostali: Teodor Reimann, Imrich Stacho, Anton Krásnohorský, Michal Benedikovič, Emil Pažický, Anton Malatinský, Ladislav Kačáni, Kazimír Gajdoš, Jaroslav Košnar. Prehry s majstrom sveta Uruguajom 0:2, Rakúskom 0:5 nás pripravili o postup a ilúzie. Vo Švajčiarsku sme zistili, že je všetko inak, že už ani zázračný WM- systém nie je účinný. Bolo treba hľadať ďalej. Boriť sa s úpadkom na celom Slovensku...

STRIEBRO Z MS V ČILE

Tomuto triumfu predchádzali menšie úspechy - bronz na majstrovstách Európy (Pohár národov) 1960 a striebro na olympijskom turnaji v Tokiu 1960 (kapitánom tímu bol slovanista Anton Urban). V ceste za bronzom v Pohári národov sa s reprezentáciou rozlúčil legendárny trnavský brankár "Capan" Imrich Stacho a priamo v bojoch o medaily vo Francúzsku hrali zo Slovenska brankár Viliam Schrojf (po príchode z tímu Tankista Praha do Bratislavy sa natrvalo zžil s našim hlavným mestom), Ján Popluhár, Titus Buberník, Anton Moravčík, Andrej Kvašňák, Milan Dolinský, Pavol Molnár, Ladislav Pavlovič. Po prehre 0:3 so ZSSR a víťazstve 2:0 nad Francúzskom (góly Bubník, Pavlovič) sme sa tešili z bronzu. Vo finále vyhral ZSSR nad Juhosláviou 2:1.Vo finále olypijského turnaja v Tokiu sme podľahli Maďarom 1:2 a nastúpil tento tím: Schmucker - A. Urban, J. Vojta, Weiss, Pičman - Lichtnégl, Geleta - Brumovský, I. Mráz, V. Masný, Valošek (tučne vysádzaní sú Slováci). Svetový šampikonát v Čile 1962 priniesol na Slovensko okrem strieborných medailí ďalšie dva cenné futbalové drahokamy - najlepším brankárom majstrovstiev sa stal Viliam Schrojf a na poste stredného obrancu zažiaril Ján Popluhár. Rodák z Bernolákova neďaleko Bratislavy sa napokon stal na prelome tisícročí pre Slovákov Futbalistom storočia! Mimoriadne skromný športovec, skvelý hlavičkár, muž s nevšedným taktickým myslením a hernou istotou si pod prezývkou "Bimbo" získal najväčšie sympatie divákov i expertov. V Čile sa začala naša púť za striebrom stretnutím so Španielskom. Tréner Rudolf Vytlačil zaradil do zostavy Slovákov: Schrojf, Popluhár, Kvašňák (ten však napokon z Košíc natrvalo zakotvil v Prahe, kde našiel svoj nový domov) Štibrányi, Scherer, Adamec. Popluhár nedal dýchať fenomenálnemu Puskásovi, tvrdo pracovalo celé mužstvo, aby sa hrdinom stal autor jediného gólu - Štibrányi. Jelínek mu v 80. minúte krásne prihral do voľného priestoru, šťúply Trnavčan vyštartoval ešte z vlastnej polovice a sólo zakončil oblúčikom ponad vybiehajúceho brankára do siete -Československo-Španielsko 1:0! V rovnakej zostave sme potom remizovali 0:0 s obhajcami titulu, Brazílčanmi. V treťom dueli v skupine sme podľahli Mexiku 1:3, ale postup bol vo vrecku. Stratég Vytlačil pozmenil na štvrťfinálový zápas s Maďarskom zloženie útoku. Štibrányiho nahradil konštruktívnejším Pospíchalom, bojovného, najmladšieho hráča tímu, Adamca zasa lišiackejším Kadrabom. Jediný víťazný gól (Československo - Maďarsko 1:0) dal v 14. minúte Scherer. Vynikajúco sme bránili, dominoval Popluhár a najlepší výkon na majstrovstvách podal brankár Schrojf. Na semifinále s Juhosláviou vybehlo rovnaké mužstvo ako proti Maďarom. Po akcii Kvašnák - Kadraba sme sa ujali vedenia. V 70. minúte Juhoslovania vyrovnali. Ale naši pridali ešte dva góly: v 80. minúte Vrútočan a hráč ČH Bratislava Scherer a ten istý kanoniér v 85. minúte z jedenástky - Československo - Juhoslávia 3:1! Na finále sme nastúpili v Santiagu na Estadio Nacional 17. júna 1962. Žiaľ, v Čile bol ešte posledný šampionát bez priamych prenosov televízie, nuž fanúškovia doma si nemohli plne vychutnať tú slávu. Hrali sme v zostave: Schrojf (už ako držiteľ ceny pre najlepšieho brankára MS) - Tichý, Pluskal, Popluhár, Novák - Kvašňák, Masopust - Pospíchal, Scherer, Kadraba, Jelínek. Hoci sme sa ujali vedenia gólom Masopusta, Brazílčania napokon vyhrali 3:1 gólmi Amarilda, Zita a Vavu a obhájili titul. Príspevok slovenských hráčov k striebru bol veľký. Navyše rok po šampionáte sa dostalo mimoriadneho vyznamenania Jánovi Popluhárovi. Angličania oslavovali storočnicu futbalu a na zápas so Zvyškom sveta 23. októbra 1963 v Londýne pozvali aj trojicu vicemajstrov sveta - Pluskala, Masopusta a 28-ročného Popluhára.

ZLATÁ DEKÁDA

Nie je to celkom presné časové vymedzenie. Ale možno povedať, že v rokoch 1969-1982 žal slovenský futbal najväčšie úspechy. Mal svetové parametre v hráčoch, tréneroch, výsledkoch tímov i podiele na reprezentácii Československa. Popri veľkých udalostiach reprezentácie sa o slovo hlásili kluby. Už dávno sa nehral prvotriedny futbal iba v Bratislave. Hlavné mesto na čas zaslúžene predstihli Nitra, Prešov, Trnava... V dobrej mládežníckej základni, neskôr pod rukami plejády vynikajúcich trénerov (A. Malatinský, M. Vičan, L. Šťastný, K. Borhy, Š. Jačiansky, Jozef Karel, Jozef Marko, Milan Moravec a ďalší) rástli skvelí slovenskí futbalisti ako huby po daždi. Zlatou korunou tohto snaženia bolo víťazstvo Slovana v PVP 1969, semininále Spartaka Trnava v EPM v tom istom roku, podstatný podiel na zisku majstra Európy pre Československo 1976 a bronz z rovnakého šampionátu 1980. Tri slovenské tímy vyhrali aj najstaršiu európsku súťaž - Stredoeurópsky pohár - Trnava (1967), Inter Bratislava (1969), Prešov (1981). Do výpočtu úspechov patrí aj pôsobenie funkcionára Milana Michalíka - prvého Slováka na poste predsedu Československého futbalového zväzu (1969-70). Tajomstvo slovenského úspechu tkvelo vo výbornej práci s mladými a v generácii hĺbavých trénerov uplatňujúcich najmodernejšie poznatky v dobrom funkcionárskom zázemí.

SLOVAN VYHRAL PVP

Slovenský futbal prežíval nevídaný rozmach. V sezóne 1968/69 hralo v 14-člennej lige až osem slovenských tímov a na dohľad boli dva klubové úspechy, ktoré vysoko vyčnievajú. Bratislavský Slovan sa stal prvým československým mužstvo - a jediným - ktoré vyhralo významnú medzinárodnú súťaž - Pohár víťazov pohárov. Pod vedením trénera Michala Vičana sa belasí vyšplhali na svoj Olymp. Postupne vyradili NK Bor (3:0, 0:2), FC Porto (0:1, 4:0), vo štvrťfinále AC Turín (1:0, 2:1), v semifinále AFK Dunfermline (1:1, 1:0) a napokon vo finále 21. mája 1969 na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji aj FC Barcelona 3:2. Do histórie vošli najmä tie tri finálové góly Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča, najlepšieho strelca Slovana na ceste za cennou trofejou. Zostava víťaza PVP: Vencel - Fillo, Hrivnák, Horváth, Ján Zlocha - Cvetler,Jozef Čapkovič, Hrdlička - Ladislav Móder (Bizoň), Jokl, Ján Čapkovič.

TRNAVA DO TEHO!

Tak znie trnavské povzbudzovanie v slovenskom Ríme a od roku 1968 doslova hrmelo. Vtedy sa Spartak stal po prvý raz majstrom republiky (celkove päťkrát) a zverenci trénera Antona Malatinského vstúpili do najkrajšej éry "bílých andelov". Trnava stála na prahu finále najcennejšej súťaže - Európskeho pohára majstrov. Cesta viedla cez Steauu Bukurešť (1:3, 4:1), Reipas Lahti (7:1, 9:1), vo štvrťfinále AEK Atény (2:1, 1:1). V semifinále EPM sa ocitla Trnava ako historicky najmenšie mesto. Hostila slávny Ajax Amstrerdam na čele s legendárnym Cruyffom. V Holandsku podľahol Spartak 0:3, doma vyhral 2:0 gólmi Kunu, drvil súpera, ale, žiaľ, bez štipky športového šťastia. To už ho viedol tréner Ján Hucko. Zostava semifinalistu EPM: Geryk (Kozinka) - Dobiáš, Majerník, Jarábek, Hagara - Hrušecký, Kuna - Martinkovič, Farkaš, Adamec, Kabát.

SME MAJSTRI EURÓPY

Po striebre na MS v Čile formovali československú reprezentáciu viacerí tréneri. Na majstrovstvá sveta ju však doviedli iba Slováci Jozef Marko (1970), Jozef Vengloš (1982, 1990). Na európskej pôde sa v tých rokoch zrodila hviezda Jozefa Vengloša - najlepšieho slovenského trénera storočia. V roku 1976 pôsobil ako asistent Václava Ježka, ale pripravil majstrovsky ako tréner Slovana základ mužstva, ktoré získalo titul majstra Európy. Po šestnástich rokoch sa dostalo Československo medzi štyri najlepšie mužstvá Európy na záverečný turnaj do Juhoslávie (Juhoslávia, Holandsko, NSR, Československo). Dva nezabudnuteľné zápasy nás vyniesli na piedestál: Československo - Holandsko 3:1 (1:0, 1:1) po predĺžení. V dvojhodinovom lejaku v Záhrebe prišla senzácia. Ondruš dal vedúci gól a neskôr vyrovnal "vlastencom". Spásonosné vykúpenie priniesli góly Nehodu a F. Veselého v predĺžení. Finále 20. 6. 1976: Československo - NSR 2:2 (2:1, 2:2 a 5:3 na pokutové kopy). Zostava majstrov Európy: Viktor - Pivarník, Ondruš, Jozef Čapkovič, Gögh - Dobiaš (F. Veselý), J. Móder, Panenka - Masný, Švehlík(Jurkemik), Nehoda. (Tučne vysádzaní sú slovenskí hráči). Gólmi Švehlíka a Dobiaša sme viedli 2:0, Nemci vyrovnali v hodine dvanástej, predĺženie nič nevyriešilo a kopali sa jedenástky. Z našich postupne premenili Masný, Nehoda, Ondruš, Jurkemik. Nemec Hoeness sériu prerušil prekopnutím brány a Panenka dával definitívu - 5:3. Kapitán tímu A. Ondruš prevzal pohár pre majstra Európy! Ešte dva razy sme sa potom tešili roku 1980: z víťazstva na OH v Moskve (vo finále Československo - NDR 1:0) a najmä pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša z bronzových medailí na ME v Taliansku. V skupine sme prehrali s NSR 0:1, porazili Grécko 3:1 a remizovali s Holandskom 1:1. Hrali sme z druhého miesta o bronz s domácim Talianskom. Po remíze 1:1 (gól dal Jurkemik) nasledovali jedenástky. Masný, Nehoda, Ondruš, Jurkemik, Panenka, Gögh, Gajdůšek, Kozák a Barmoš nechybili, Collovatiho strelu kryl Netolička (9:8) a bronz patril nám! Kapitán mužstva A. Ondruš mal znova úspešnú partiu. Zostava: Netolička - Barmoš, Ondruš, Vojáček, Gögh - Kozák, Jurkemik, Panenka - Masný, Nehoda, Vízek (Gajdůšek).

EŠTE RAZ TALIANSKO

Po zlatej ére slovenského futbalu prišli len paberky. S výnimkou majstrovstiev sveta 1990, kde sme postupom do štvrťfinále vystrieľali na dlhý čas posledné náboje. Na MS 1970, či 1982 sme sa predtým nedočkali ani jedného víťazstva. V Mexiku (1970) sme podľahli v skupine Brazílii 1:4,Rumunsku 1:2, Anglicku 0:1. Na MS v Španielsku (1982) nás nepustila ďalej zo skupiny remíza s Kuvajtom 1:1, prehra s Anglickom 0:2 a remíza s Francúzskom 1:1. V Taliansku (1990) sme začali vo Florencii víťazstvom nad USA 5:1 Od Čile 1962 sme na MS zaznamenali prvú výhru (celkove deviatu), s USA sme hrali vôbec po prvý raz v histórii. V zostave figurovali Slováci Kocian, Ľ. Moravčík, J. Chovanec. Striedali M. Luhový, V. Weiss. Dva góly dal Skuhravý, po jednom Bílek, z 11 m, Hašek a M. Luhový. V ďalšom zápase sme zdolali Rakúsko gólom Bílka z 11 m. Zo Slovákov hrali v základe Kocian, Moravčík, J. Chovanec, striedali Bielik a Weiss. V treťom súboji skupiny sme prehrali s Talianskom 0:2. Zo Slovákov hrali Kinier, Moravčík, J. Chovanec, Weiss, striedali Bielik a Griga. V osemfinále sme zdolali Kostariku 4:1 gólmi Skuhravého (3) a Kubíka. Zo Slovákov nastúpili Kocian, Ľ. Moravčík, J. Chovanec. Poslednou zastávkou na šampionáte bol štvrťfinálový súboj s neskorším majstrom sveta - NSR. V Miláne sme podľahli 0:1, keď o všetkom rozhodol v 24. min. Matthäus z jedenástky. V základe nastúpili Kocian, J. Chovanec, Ľ. Moravčík (v 72. min. vylúčený za odhodenie kopačky), striedal Griga. Naplnili sme dôstojné účinkovanie pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša. Nastal dlhý čas čakania na úspešnú reprízu.

ROZLÚČKA

Československá reprezentácia zohrala dokopy 499 medzištátnych stretnutí. Zo Slovákov obliekol najčastejšie jej dres Marián Masný (75 ráz ako L. Novák). Predstihol ich iba Zd. Nehoda (90). V popredí sa umiestili aj piaty Karol Dobiaš (65), ôsmy Ján Popluhár (62), desiaty Anton Ondruš (58), dvanásty Ladislav Jurkemik (57). Viac ako päťdesiat reprezentačných štartov majú ešte K Gögh, Ján Kozák, Jozef Barmoš a Jozef Chovanec. Medzi kanoniérmi vedie Čech Antonín Puč (34). Štvrtý v poradí je Adolf Scherer (22), siedmy Marián Masný (18), o deviatu priečku sa delí Jozef Adamec (14). Andrej Kvašňák dal 13 gólov, Karol Jokl 11 a Anton Moravčík 10. V spoločnej histórii viedli reprezentáciu títo slovenskí tréneri: Jozef Vengloš (1977- 1982, 1988-1990), Jozef Marko (1965 - 1970), Ladislav Kačáni (1971 - 1972), Karol Borhy (1953 - 1954), Štefan Čambal (1949), Ferdinand Daučík (1948). Posledný zápas Československa zavŕšil nevydarenú kvalifikáciu na MS 1994. Tréner Václav Ježek velil spoločnému tímu 17. novembra 1993 v Belgicku (0:0). Zo Slovákov nastúpili v základe Peter Dubovský, Ľubomír Moravčík, striedal J. Timko. Peter Dubovský prišiel do reprezentácie už ako hráč Realu Madrid. Jeho prestup zo Slovana bol prvým pôsobením hráča z Československa v najlepšom klube sveta a ocenením jeho nevšedného talentu. Nemožno pri tejto rozlúčkovej príležitosti zabudnúť ešte na tri mená: Karol Galba, Vojtech Christov a Ľuboš Micheľ - rozhodcovia svetového formátu. Pôsobenie Micheľa sa už viaže s novšou históriou.

http://files.futbalshviezdickou.webnode.sk/200000117-9e5679f506/%C4%8CSSR%20-%20Majstri%20Eur%C3%B3py%20z%20roku%201976.JPG

Majstri Európy 1976

Daily Mail 1976: Československo poslúžilo milovníkom futbalu

Ručičky na hodinách sa blížili k polnoci. Vo finále ME 20. júna 1976 hrali futbalisti Československa proti Nemecku 2:2, hoci v 26. min viedli po góloch Švehlíka a Dobiaša 2:0.

Dnes je presne 30 rokov od zisku tohto historického zlata.

Húževnatý súper s hviezdami Beckenbauerom, Vogtsom, Bonhofom, Hönessom vyrovnal v posledných sekundách. Predĺženie nič nevyriešilo. Prvý raz v histórii o titule rozhodoval penaltový rozstrel.

Z našich premenili Masný, Nehoda, Ondruš, Jurkemik, z Nemcov zahodil Höness. Huncút z Vršovíc, hráč pražských Bohemians Antonín Panenka, sa chystal premeniť. Len on vedel ako. Rozbehol sa, počkal si, kam sa zvalí Maier, a pomalým oblúčikom ho prehodil. Panenka rozpažil od radosti ruky, našim chvíľu nedošlo, čo Tonda vyparatil Nemcom. Maier to nechápe dodnes. Ten moment majstrovi sveta 1974 nesmú pripomenúť ani náznakom.

"Počul som, že má v garáži moju fotografiu, hádže do nej šípkami," hovorí s úsmevom strelec gólu najobabranejšiemu brankárovi v histórii.

Československo vyhralo 5. ME z úlohy outsidera. Anglicko prehralo 0:3, odvtedy už ani raz. Vyhralo ťažkú skupinu pred Anglickom a Portugalskom. V semifinále zdolalo ZSSR 2:0 v Bratislave, v odvete hralo v Kyjeve 2:2.

V semifinále v Záhrebe sme vyhrali nad Holandskom s Cruyffom, Neeskensom, Repom, Rensenbrinkom. V roku 1974 prehralo vtedy najlepšie mužstvo sveta vo finále. 16. júna 1976 už v semifinále. Naši viedli gólom Ondruša, ktorý aj vyrovnal - do vlastnej siete. V predĺžení skórovali Nehoda a F. Veselý.

Britský Daily Mail napísal: "Tím Československa odmietol kapitulovať pred nemeckým strojom. Urobil veľkú službu milovníkom futbalu."

V ideálnej zostave bolo päť našich

VIKTOR - DOBIAŠ, ONDRUŠ, Beckenbauer (Nem.), Krol (Hol.) - Oblak (Juh.), Bonhof (Nem.), Popivoda (Juh.) - MASNÝ, D. Müller (Nem.), NEHODA.

Kto hral za ČSSR

Viktor (D. Praha), Vencel - Pivarník, Jozef Čapkovič, Ondruš, Gögh (všetci Slovan), Dobiáš (Trnava), Jurkemik (Inter), Pollák, J. Móder (obaja VSS Košice), Panenka (Bohemians), Masný, Švehlík (obaja Slovan), F. Veselý (Slavia), Nehoda (Dukla), Galis (VSS Košice), Bičovský (Bohemians), Štambacher (Dukla), D. Herda (Slavia).

Čo robia majstri Európy 1976?

  • Ivo Viktor. Má letnú školu brankárov.
  • Ján Pivarník. Tréner v arabských krajinách.
  • Anton Ondruš. Manažér, žije vo Švajčiarsku.
  • Jozef Čapkovič. Riaditeľ Úradu bezpečnosti práce v Bratislave.
  • Ladislav Jurkemik. Tréner Interu.
  • Jaroslav Pollák. "Bobby" bol viceprezident 1. FC a športový riaditeľ Sparty. Žije v Košiciach, stráni sa verejnosti.
  • Karol Dobiaš. Tréner a vyhľadávač talentov Sparty i Bohemiansu.
  • Jozef Móder. Šéftréner mládežníckeho futbalu v MFK Košice.
  • Antonín Panenka. Prezident Nadácie internacionálov a čestný prezident Bohemiansu 1905.
  • František Veselý. V 37 rokoch hral v Rakúsku, potom rozvážal chlebíčky. Ako dôchodca hrá za Klub internacionálov.
  • Koloman Gögh. Zahynul 11. 12. 1995 v Rakúsku pri autonehode, mal 47 rokov.
  • Marián Masný. Trénoval v rakúskej 6. lige v Sankt Andre. Žije v ústraní v Bratislave.
  • Zdeněk Nehoda. Manažér.
  • Ján Švehlík. Športový riaditeľ Slovana.
  • V kádri boli Alexander Vencel (tréner gólmanov v Slovane), Pavol Biroš (právnik v Prešove), František Štambacher (vedie fitnes centrum), Dušan Galis (tréner reprezentácie), Dušan Herda (pracuje vo firme), Přemysl Bičovský (trénuje Blšany).
  • Tréneri: Václav Ježek (1. 10. 1923 - 27. 8. 1995). Asistent: Jozef Vengloš (nar. 18. 2. 1936), predseda trénersko-metodickej komisie SFZ, člen technickej komisie FIFA a UEFA.

Veľa Slovákov v tíme Československa znamenalo problém

Roky 1967 - 1977, zlatá desaťročnica slovenského futbalu. Trnava získala päť titulov, Slovan tri. Všetko mohlo vyvrcholiť už na majstrovstvách sveta 1970, kam odcestovalo až 17 slovenských futbalistov. Tento tím považovali mnohí za lepší ako výber majstrov Európy 1976 z Belehradu. Ibaže do vysokohorského Mexika odchádzala ČSSR bez poriadnej prípravy.

BRATISLAVA. Ligová tabuľka mala často obrátenú podobu, prvá polovica slovenskú, dolná českú. V roku 1969 bol československý futbal najúspešnejší v klubovej Európe. Žiadna krajina nemala v semifinále dvoch najznámejších kontinentálnych súťaží, Pohára majstrov európskych krajín (dnes Liga majstrov) a Pohára víťazov pohárov (už nejestvuje) dva tímy, iba Československo. Trnave ušlo finále Ligy majstrov o fúzy. V Amsterdame prehrala s Ajaxom 0:3, doma zvíťazila 2:0, šancí mala na šesť gólov. Slovan vyhral v Bazileji veľký pohár nad FC Barcelona 3:2. Výsledok a meno súpera hovorí za všetky komentáre.

Štyri dni po triumfe Bratislavčanov prehralo Československo v Maďarsku 0:2, pražská odveta sa skončila 3:3. Zdalo sa, že sme out. Dánsko však zdolalo našich susedov 3:2, posunulo našich hráčov do baráže.

V Marseille 3. decembra 1969 zahrala ČSSR jeden z najlepších zápasov histórie. Góly dali Kvašňák, slávista F. Veselý zvýšil, Adamec a Jokl. V príprave na boje o Mexiko dosiahli naši futbalisti jeden svetový výsledok. V Bratislave (23. 6. 1968) zdolali pred 60-tisíc divákmi Brazíliu 3:2. Všetky góly dal Adamec. Hetrik proti slávnym Juhoameričanom zaznamenali v histórii pred Trnavčanom iba Poliak Wilimowski (dokonca 4 góly) na MS 1938, po ňom už len Talian Rossi na MS 1982.

Komplikácie v Prahe

Slovenská futbalová prevaha bola pre funkcionárov vážnym problémom. Vypukla „normalizácia", po stalinistických rokoch druhé najnenormálnejšie obdobie našich dejín. ČSSR bola federáciou, aj v športe sa nosilo viac-menej paritné zastúpenie. Ligu práve v sezóne MS nezmyselne rozšírili na 16 mužstiev. Čo bolo však horšie, trvali na jej odohraní do šampionátu. V Československu sa hralo ako v Anglicku, systémom streda - sobota.

hraci_480.jpg

Pre zväčšenie kliknite na obrázok

Skladanie optimálnej zostavy bol ďalší problém. „V pražskom zápase proti Maďarom prišiel za mnou tréner Jozef Marko, skvelý chlap. Vraj Šaňo, nemôžem ťa postaviť. Do bránky musí ísť Viktor, to by ma odvolali už pred zápasom. V základe mal osem Slovákov, ja by som bol deviaty. Slovan viedol ligu, Dukla bola deviata," spomínal Alexander Vencel starší, bývalý skvelý brankár.

Ostatní už boli v Mexiku

Skupinu majstrovstiev sveta hralo Československo v Guadalajare, 1600 metrov nad morom.

Ligu vyhrala Trnava po ostrých pretekoch so Slovanom. Čs. súťaž sa končila, keď ostatné mužstvá už mierili do strednej Ameriky. „Napríklad Brazília bola od druhého mája v kolumbijskej Bogote, v trojtisícovej nadmorskej výške," rozprával Vencel.

„My sme prišli desať dní pred šampionátom. V bežnom pohybe nám to neprekážalo, ale už na prvom tréningu sa stalo, že niektorí hráči vracali. Boli aj 40stupňové horúčavy. Aj to nám robilo problémy, nezvykli sme si. Ukázalo sa to na konci všetkých prvých polčasov, čo sme hrali - s Brazíliou 1:1, s Rumunskom sme vyhrávali 1:0, s Anglickom 0:0. Veľmi dobre sa pamätám na momenty v obrovskej klimatizovanej kabíne, keď rozhodca zazvonil na koniec prestávky. Nikto na to nereagoval - keď druhý raz zazvonil, ešte sme nereagovali, až pri treťom zvonení sme sa zdvihli. V druhých polčasoch sme jednoducho nevládali. Neboli to kŕče, ale taká bezmocnosť. Nič sme nestíhali."

Senzačný Petráš

Tréner Jozef Marko, žiaľ, tiež už nie je medzi nami, spomínal: „Futbalovo sme neboli horší možno ani ako Brazília. Len sme nemali dostatočnú aklimatizáciu a kondične sme zlyhali. To bolo rozhodujúce, boli sme jediné mužstvo zo všetkých, ktoré v tých podmienkach neodohralo ani jeden zápas. Prišli sme neskoro, platilo týždňové moratórium, už sa nesmelo s nikým hrať, ani s klubom." Na MS 1970 hrala veľká generácia slovenských futbalistov. Vencel si dokonca myslí, že bolo kvalitnejšie ako belehradské, ktoré získalo na ME 1976 zlato. Nemá príčinu preháňať, chytal v oboch výberoch.

 

V Mexiku však nad všetkými vynikol Ladislav Petráš. Krajina si ho zamilovala už dva roky pred futbalovými majstrovstvami sveta. Na olympiáde. Veštkyňa mu vtedy prorokovala, že sa do Mexika čoskoro vráti a ľudia mu budú vyvolávať na slávu. Prehra na konštatovaní nič nezmenila.

Petrášov výkon proti Brazílii patrí do kategórie nezabudnuteľných. Náš útočník kľučkoval cez obrancov, ako chcel. Bránil ho futbalista Hercules Brito, ktorého meno naháňalo strach. Aj tak hral. Juhoameričania pochopili, že futbal nie je iba o kráse a parádičkách. Útočník bratislavského Interu mal šancu. Strela po kaskáde kľučiek iba tesne minula bránku Brazílčana Félixa. Druhú, v 17. minúte, už premenil. Blondiak si kľakol. Pozrel sa k nebu, šepkal si Otčenáš. Československo viedlo na majstrovstvách sveta nad veľkým favoritom 1:0. Potom prehralo 1:4, s Anglickom 0:1, s Rumunskom 1:2, úvodný gól zápasu dal hlavičkou Petráš.

Šampionát vyhrala po senzačných výkonoch Brazília. Práve jej výber 1970 figuruje vo všetkých vážnych anketách ako najlepšie mužstvo všetkých čias (2. Maďarsko 1954, 3. Holandsko 1974). Pelé v spomienkach píše: „Iba raz sme to mali nahnuté, veľmi dlho proti Československu."

Juhoameričania vo finále zdolali Taliansko 4:1, v boji o 3. miesto porazila NSR Uruguaj 1:0.

Aféra Adidas - Puma

Mexické vystúpenie malo nechutnú dohru, žiaľ, tiež s podtónom česko-slovenskej nevraživosti. „Hneď na letisku sa vyrútil na Joža Adamca český novinár. Ten ho postrčil, v Československom športe napísali, že mu dal Jožo facku, čo nebola pravda," spomínal Alexander Vencel.

Vzápätí prepukla kauza Adidas - Puma, v nej lietal celý tím. „Nafúkol sa malý problém. Nevedeli sme sa dohodnúť, v akých kopačkách budeme hrať. Adidas či Puma? Obe firmy vtedy prišli s návrhom: kto nastúpi v ich, dostane okolo 150 dolárov za zápas. Mužstvo sa rozdelilo na dve časti. Slovanisti hrali v adidaskách, Trnavčania v pumách. Chlapci zo Slavie sa pridali k Pume, Dukláci k Adidasu," opisuje bývalý slovenský brankár.

„Kauza vyvrcholila pred zápasom v Nice s Francúzskom, tri mesiace po MS. Marka už odvolali. Tlačili na nás, že nemôžeme hrať v „mexických" kopačkách. Nevedeli však povedať, v akých máme nastúpiť. Tak to vyriešil ako malé deti. Kázali nám kopačky prefarbiť na čierno - bez označenia. Bolo veľmi teplo a farba začala zliezať. O dve minúty bolo každému jasné, kto je adidas a kto puma. Keď som to z bránky videl, tak som si farbu ošúchal. Všetci sme dostali ročný zákaz reprezentácie, na čo Československo doplatilo. Na kvalifikáciu ME 1972 nastúpila tretia garnitúra hráčov. Prehrali s Írskom, Fínskom. Keď videli, že je zle, tak nás omilostili, ale už sa to nedalo zachrániť."

Nabudúce: MS 1982 - s peším futbalom sme neuspeli ani proti Kuvajtu.

 

 

HISTÓRIA FUTBALU

-attila-


 

 

 

 

BELEHRAD ME VO FUTBALE 1976 - JEDENÁSTKY

RÍM 1980 ME VO FUTBALE 1980 -JEDENÁSTKY

 

Pokutový kop

Pokutový kop alebo penalta je vlastne priamy voľný kop zahrávaný zo značky pokutového kopu vzdialeného 11 metrov od bránkovej čiary. Je to odmena pre mužstvo, ktoré bolo faulované v súperovom pokutovom území. V súčasnosti sa veľmi veľa súťaží rozhoduje v penaltách, preto patria k povinnej výbave každého hráča, vrátane brankárov. Tí tiež zahrávajú penalty. Je to najvýhodnejšia štandardná situácia, príležitosť, ktorá sa nesmie zahodiť.

Dôležité veci pri zahrávaní pokutového kopu

Predtým ako zahráš penaltu, rozhodni sa či použiješ silnú alebo umiestnenú strelu. Ak máš prudkú strelu, použi silu. Ak si presný nahrávač, umiestni loptu od brankára. Najlepšia oblasť pre umiestnenie je vyznačená na obrázku:

 

 

 

 

 

 

Žltá zóna - najlepšia oblasť pre umiestnenie penalty.

Fialová zóna - zóna mimo dosahu brankára, ale je vysoko riziková pre umiestnenie, loptu môžeš poslať vysoko alebo mimo bránu.

Bezfarebná zóna - ak máš prudkú strelu a rozhodneš sa použiť silu je to najlepšia zóna.

Červená zóna - pri penaltách je dobré, vyhnúť sa tejto zóne, lebo brankár má veľkú šancu zneškodniť penaltu.

Rady Ruuda Van Nistelrooya - penaltového špecialistu, momentálne hráča HSV Hamburg:

,,V prvom rade si musíte uvedomiť, že keď rozhodca fúkne do píšťalky a ukáže na značku (penaltový bod), to je ten moment, od ktorého to začína. Položíte si loptu na značku pokutového bodu. Spravíte určitý počet krokov vzad (Ruud obyčajne spraví 5-6 krokov) v určitom uhle. Posledný moment predtým ako kopnem do lopty, pozriem hore, aby som videl kde je brankár. Vtedy sa rozhodnem, do ktorého rohu brány penaltu umiestnim. Ak brankár zostane stáť v strede, môžeš strelu umiestniť do oboch strán. Ak si brankár vyberie niektorú stranu, musím loptu umiestniť do opačnej strany.

Dokonalá penalta je vtedy, keď všetko čo som spomínal dodržíš. Veľmi dôležitým bodom je, že sa musíš rozhodnúť kde penaltu kopneš včas, ale reaguješ čo najneskôr, aby brankár do poslednej chvíle nevedel kam kopneš penaltu. A nezabudni, že penaltu treba trénovať. Sú to stovky, tisíce opakovaní."

Ako trénovať pokutové kopy

Pri tréningu pokutových kopov rozvíjame: rozhodnosť, sebavedomie, presnosť (umiestnenie) streľby, silu strely, pokoj a rozvahu pod tlakom.

Pomôcky: futbalová lopta, futbalová brána, spoluhráč (najlepšie brankár)

Technika kopu: Ak sa pri penalte rozhodneš pre umiestnenú strelu, použi vnútornú stranu chodidla. Pomôže ti to umiestniť loptu po zemi a presnejšie. Ak sa rozhodneš pre silu, musíš loptu napáliť prudko priehlavkom - po celej dĺžke šnurovačky.

Cvičenie: Nácvik penált trénujeme na veľkú futbalovú bránu so spoluhráčom. Pred každou penaltou si predstav, že výsledok zápasu záleží na tvojom kope. To ti môže pomôcť vyrovnať sa s tlakom, ktorý môže prísť v zápase. Používaj silné aj umiestnené strely na obe strany. Potom popremýšľaj, aký typ strely a na ktorú stranu ti ide najlepšie, aby si ho mohol použiť v zápase. Nezabudni, že kľúčom k úspešnej penalte je sebavedomie. Ak na penaltu nastupuješ s pocitom, že ju zahodíš, pravdepodobne sa tak stane.



Viac tu: http://www.futbalshviezdickou.sk/tipy-a-triky/pokutovy-kop/

upravil:-attila-

FUTBAL SPOLOČENSKÝ FENOMÉN

 

EÚROPSKY FUTBAL POD DROBNOHĽADOM

Pozrime sa na futbal z rôznych strán

Futbal, najpopulárnejšia hra na svete, sa za posledných dvadsať rokov významne zmenila. Dnes je to svet, v ktorom sa točia miliardy eur. Záujem fanúšikov sa častokrát zužuje na najlepších hráčov, čo podnecuje mládež na celom svete vydať sa v šľapajach najväčších futbalových hviezd.

Aj z tohto dôvodu sme si položili viacero otázok. Aké je pozadie futbalu? V súvislosti s touto hrou sa spomína aj násilie medzi fanúšikmi, korupcia či dokonca obchodovanie s ľuďmi. Je možné považovať futbal ešte stále za šport? Ako vplýva na futbal Európska únia? A o čo presne ide poslancom Európskeho parlamentu, ktorí na marcovej plenárnej schôdzi v Bruseli schválili správu o budúcnosti profesionálneho futbalu a správu o zvýšení bezpečnosti počas futbalových stretnutí?
 
Odpovede na tieto otázky nájdete v našom špecializovanom článku o futbale. V posledných dvoch sekciách si navyše môžete prečítať rozhovor prezidentom klubu Real Madrid Calderónom, bývalým hráčom Breitnerom a tiež interview s prezidentom UEFA Michele Platinim.
 

Európsky futbal: šport alebo peniaze?

 
Záber z futbalového zápasu

JARÁBEK mladší o FUTBALE - FUTBAL NIE JE IBA O PENIAZOCH

 

Futbal vzbudzuje mnoho emócií

 

V profesionálnom futbale sa hrá nielen o góly, ale aj o veľké peniaze. Podľa viacerých hráčov, trénerov, majiteľov klubov či futbalových zväzov sila peňazí a absencia jasných pravidiel futbal v Európe ohrozujú. Europoslanci sa touto problematikou začínajú zaoberať ešte skôr, než padnú konkrétne návrhy z dielne Komisie.
 
Súčasný futbal už nie je len šport. Spája sa tiež so zábavou, módou, biznisom ale aj vášňou a emóciami. Ako správni lokálpatrioti fanúšikovia podporujú družstvo svojho mesta, hoci práve to ich sa môže skladať zo zahraničných hráčov. Niekedy sa futbal spája aj s násilím a rasizmom. Stále viac sa však v ňom točia hlavne peniaze.

Stále viac peňazí

V polovici januára sa o futbale písalo nielen v súvislosti s jednotlivými zápasmi. Novým predsedom Európskej futbalovej únie (UEFA) sa stal Michel Platini. Tento bývalý vynikajúci futbalista sa vyslovil za "viac futbalu ako financií".

Vplyv peňazí na najrozšírenejšiu hru na svete dobre ilustruje fakt, že v európskom futbale sa ročne otočí zhruba 10 miliárd eur. So zväčšujúcim sa balíkom peňazí sa vo futbale čoraz častejšie stretávame tiež s korupciou a netransparentnosťou. Zväčšujú sa rozdiely medzi najbohatšími klubmi a ostanými tímami a mladí hráči nedostávajú dostatočný priestor.

Futbal a Európska únia?

Na verejnom vypočutí, ktoré sa konalo minulý rok, sa viacerí účastníci vyjadrili za reguláciu tohto športu na európskej úrovni. Faktom je, že Európska únia nemá v oblasti športu takmer žiadne právomoci. Európska legislatíva ošetruje len vedľajšie aspekty futbalu, ktoré súvisia s audiovizuálnymi právami či voľným pohybom hráčov. Koncom januára rokovali poslanci vo Výbore pre kultúru a Výbore pre občianske slobody hneď o dvoch správach, ktoré s futbalom súvisia.

Futbal vo výboroch

Predkladateľ správy vo Výbore pre kultúru, belgický poslanec zo skupiny ľudovcov a európskych demokratov Ivo Belet, uviedol: "Futbal v Európa čelí viacerým výzvam, ktoré nemôžu vyriešiť len riadiace futbalové orgány." Hlavným poslaním jeho správy nie je zmeniť futbalové pravidlá, ale upraviť predpisy, ktoré ovplyvňujú jeho hospodársky, právny a spoločenský aspekt. Výbor pre občianske slobody zas hlasoval o správe talianskeho poslanca z Konfederatívnej skupiny zjednotenej ľavice Giusta Cataniu. Text sa zaoberá bezpečnosťou v súvislosti s futbalovými zápasmi.

Minulý rok bola publikovaná štúdia o európskom futbale, ktorá načrtáva viacero problémov s ktorými sa európsky futbal borí. Obsahuje tiež viacero odporúčaní, ktoré by mala zohľadniť aj Európska komisia vo svojom dokumente o športe.

Spoločenský fenomén

Záujem o situáciu vo futbale však prejavujú aj poslanci. V Európskom parlamente napríklad pôsobí neformálna "Skupina priateľov futbalu". Jej predseda, britský poslanec za ľudovcov a európskych demokratov a tiež aktívny futbalový rozhodca Christopher Heaton-Harris uviedol: "Je absolútne dôležité, aby sme sa my politici nezamerali len na futbal na najvyššej úrovni. Futbal je sociálny a kultúrny fenomén a tvorí obrovskú súčasť mnohých miestnych spoločenstiev v Európe. Musíme zabezpečiť ochranu koreňov futbalu a tiež zaistiť, aby sa pyramídový model európskeho športu nezničil len kvôli tomu, že niektorí politici chcú kontrolovať veľké kluby."
 

Je možné vyhnúť sa násiliu vo futbale?

 
 
Štvrťfinále Ligy majstrov medzi Interom Miláno a AC Miláno © BELGA/EPA/Daniel Dal Zennaro

Násilnosti vedú k prerušeniu zápasu

Futbal je nádherná hra. Až pričasto sa však spája s rasizmom a výtržníctvom. Po smrti talianskeho policajta, ku ktorej došlo po sicílskom derby 2. februára, zívali niekoľko dní talianske štadióny prázdnotou. Zápasy boli dočasne pozastavené. Zhodou okolností sa o problematike bezpečnosti na futbalových štadiónoch v rovnaký čas diskutovalo vo Výbore EP pre občianske slobody. Ako bojovať proti násiliu na štadiónoch a vrátiť do futbalu športového ducha?
 
Hoci sú Taliani držiteľmi posledného titulu majstrov sveta, pálčivé problémy súčasného futbalu sa im nevyhýbajú. Po korupčnom škandále z minulého leta zasiahla Apeninský polostrov vážna tragédia. Po sicílskom derby medzi mestami Catania a Palermo 2. februára výtržníci napadli policajtov, pričom jedného z nich zabili. Následné rozhodnutie pozastaviť zápasy podporil aj fakt, že bezpečnostné štandardy spĺňa len šesť z 31 štadiónov, na ktorých sa hrá prvá a druhá talianska liga.

Tragédia v Belgicku

Zďaleka však nejde o prvý takýto prípad. Násilie sa s futbalom spája od 19. storočia, kedy je tento šport organizovaný na profesionálnej úrovni. Nebezpečný potenciál vandalizmu sa v Európe prejavil napríklad počas finále predchodcu dnešnej Ligy majstrov na bruselskom štadióne Heysel v roku 1985. V zrážkach medzi fanúšikmi Juventusu Turín a Liverpoolu vtedy zahynulo 39 divákov. Liverpool bol následne na päť rokov vylúčený z európskych futbalových súťaží a v boji proti násilnostiam sa začali prijímať prvé seriózne opatrenia.

Informácie sa musia zbierať vopred

Bruselská tragédia viedla k prijatiu viacerých dokumentov. V roku 1996 Parlament schválil správu nemeckej poslankyne zo skupiny zelených Claudie Roth, ktorá presadzuje zákaz podávania alkoholických nápojov počas zápasov, prísne oddelenie sektorov fanúšikov, väčšiu kontrolu predaja lístkov a bezpečnejšie štadióny.

Vlády EÚ vytvorili v roku 2002 sieť "národných futbalových informačných stredísk". Cieľom tohto opatrenia bolo zvýšiť policajnú spoluprácu predovšetkým pred dôležitými medzinárodnými zápasmi. Každé z týchto centier má hodnotiť riziká, ku ktorým môže dôjsť v prípade, že ich klub alebo národný tím hrá v zahraničí. Táto spolupráca sa osvedčila najmä pred Majstrovstvami Európy v roku 2004, ktoré sa uskutočnili v Portugalsku.

Odstráňme rasizmus z futbalu

Násilie a rasizmus sú často spojená nádoby. Minulý rok v marci sa pod písomné vyhlásenie proti rasizmu podpísalo 424 europoslancov. Text požadoval, aby kluby a národné futbalové zväzy čelili prísnym športovým sankciám v prípade, že sa ich fanúšikovia správajú rasisticky.

Výbor pre občianske slobody začiatkom februára rokoval o správe talianskeho poslanca z konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice Giusta Cataniu. Text podporuje zber informácii o potenciálnych výtržníkoch, navrhuje však zabrániť tomu, aby boli tieto osobné údaje použité v inej súvislosti než v spojení s futbalom.
 
 

Zničia peniaze podstatu futbalu?

 
 
Futbalová lopta s mapou sveta

Futbal je dnes zdrojom výnosných obchodov

Futbal to nie je len hra. Je to tiež výnosný biznis. Vplyv peňazí však môže mať na celosvetovo najpopulárnejšiu hru neblahé následky. Už dnes je rozdiel medzi niekoľkými bohatými klubmi a tými ostatnými priepastný. Niektoré tímy navyše skôr pripomínajú obrovskú firmu, ktorá zarába finančné prostriedky a otáča ich na burze.
 
Pomery vo futbale sa viditeľne menia. Dnes už nie je nič výnimočné, ak celý klub vlastní jeden milionár. Ten do klubu investuje mnoho finančných prostriedkov, ktoré sa míňajú na mzdy či na obmenu hráčskeho kádra. Najbohatšie kluby sveta si tak môžu dovoliť kúpiť tých najlepších hráčov.

Vyrovnané tímy znamenajú napínavý futbal

Hrozí dnes situácia, že menšie kluby sa k výraznejším úspechom ani neprebojujú a futbal sa obmedzí na hru "najbohatších"? Belgický poslanec zo skupiny ľudovcov a európskych demokratov Ivo Belet naznačuje, že by k tomu mohlo dôjsť. V správe, ktorú v marci predstavil na plenárnom zasadnutí v Bruseli, konštatuje, že "profesionálne futbalové kluby nemôžu byť prevádzkované za tých istých trhových podmienok ako ostatné hospodárske sektory," pretože "futbalový klub potrebuje životaschopných, porovnateľne silných konkurentov, aby bola súťaž napínavá".

Hráči majú právo na voľný pohyb v EÚ

Šport ako taký spravujú v Únii jednotlivé členské štáty. Hospodársky aspekt futbalu však spadá pod pravidlá Európskej únie. Hráči sú totiž v skutočnosti zamestnancami a vzťahujú sa tak na nich rovnaké práva ako na ostatných pracovníkov v EÚ. Európsky súdny dvor už v minulosti prijal rozhodnutie, ktoré významnou mierou ovplyvnilo dianie vo futbalovej Európe. V roku 1995, v prípade Bosman rozhodol, že pokutovanie hráča za prestup je nezákonné. Na základe voľného pohybu pracovníkov v EÚ ďalej odmietol stanovovanie kvót na počet legionárov z EÚ, ktorí môžu pôsobiť v jednom tíme. V dôsledku toho sa rozšíril trh s prestupmi a cena hráčov postupne rástla. Výsledkom je, že tých najlepších si dnes môžu dovoliť len najbohatšie kluby.

Koniec národným tímom?

V súčasnosti je na belgickom súde ďalší významný spor. Belgický klub Sporting Charleroi požaduje od FIFA (riadiaca organizácia futbalu vo svete) finančné odškodnenie vo výške 600 000 eur. Klub totiž uvoľnil hráča na medzištátny zápas za svoju krajinu, ten sa však naspäť vrátil so zranením. Belgický sudca medzitým požiadal Európsky súdny dvor o stanovisko. Ak sudca rozhodne, že kluby majú nárok na odškodnenie, môže to výrazne znížiť atraktivitu medzinárodných zápasov.

UEFA sama veľa nezmôže

Futbal dnes čelí aj inej hrozbe. Na nelegálnom stávkovaní participujú celé organizované skupiny. Hoci riadiaci orgán európskeho futbalu UEFA proti týmto praktikám bojuje, jej úsilie často nestačí. "Ako športový orgán nemáme právomoc bojovať s problémami akými je organizovaný zločin, či nelegálne stávkovanie. Tieto problémy si vyžadujú úzku spoluprácu medzi politickými a športovými orgánmi," uviedol riaditeľ kancelárie UEFA v EÚ Jonathan Hill.

Riešenie na úrovni EÚ? Radšej nie

Vzniká tu otázka, či by sa tieto problémy nemohli riešiť na úrovni EÚ. Schválená správa z dielne poslanca Beleta je však proti. Text navrhuje zriadiť nezávislý orgán, ktorý by dozeral na finančnou činnosťou jednotlivých klubov. Cieľom správy je tak úsilie, aby futbal neokradli "podvodné aktivity a pokútni investori, ktorých zaujíma len finančný zisk," dodáva Belet.
 
 

Futbal je tiež zdrojom obchodovania s mladými hráčmi

Nohy dvoch hráčov

Obchodovanie s mladými hráčmi je realitou

Futbalisti Eto'o alebo Drogba sú vzorom pre mnohých tínedžerov v Afrike a Latinskej Amerike. Nejde však len o futbal. Úspešné pôsobenie vo futbalových kluboch vytrhlo týchto dvoch hráčov z chudoby, ktorá im hrozila v ich rodnej krajine. Mnoho mladých chlapcov sa vydáva do Európy splniť si rovnaký sen. Častokrát sa však očakávania nenaplnia a mladí hráči končia bez zmluvy a bez víz na ulici.
 
Pod pojmom futbal si mnoho ľudí predstaví plné štadióny, peniaze, slávu a úspech. Futbal má však aj odvrátenú tvár. Jednou z nich je napríklad obchodovanie s chlapcami z Afriky a Latinskej Ameriky.

Obchodovanie s mladistvými je skutočnosťou

Oficiálne pravidlá FIFA neumožňujú prestup mladistvých do Európy. Výnimkou sú len prípady, keď sa spoločne s hráčom presťahujú na starý kontinent aj jeho rodičia. V praxi sa však toto pravidlo obchádza. Agenti totiž môžu na papieri zamlčať vek hráča a z mladistvého sa razom stane dospelý. Mladý Afričan či Juhoameričan sa môže následne začleniť do nového klubu. Ak sa však hráč rýchlo neujme, hrozia mu problémy.

Po čase mu totiž vypršia víza a keďže aj samotný presun do Európy stojí nemalé peniaze, mladí hráči sa usilujú zostať v Európe za každú cenu. Ako na verejnom vypočutí o futbale 28. februára v Parlamente uviedol bývalý kamerunský futbalista Jean-Claude Mbvoumin, "africkí hráči sú z ekonomického hľadiska najlacnejší". Ponúkajú totiž "najlepší pomer medzi cenou a kvalitou".

Bono: Škandalózne praktiky

Situácia je alarmujúca aj podľa výkonného predsedu UEFA Lars-Christer Olssona. Ten navrhuje spresnenie pravidiel a silnejšiu reguláciu agentov hráčov. Na marcovom plenárnom zasadnutí poslanci schválili správu belgického poslanca zo skupiny ľudovcov a európskych demokratov Iva Beleta. Na príprave textu o profesionálnom futbale v Európe sa podieľal aj francúzsky socialista Guy Bono, ktorý sa na celú problematiku díva takto: "Môžeme hovoriť o naozajstných tajných imigračných kanáloch, ktorých cieľom je zaplniť výcvikové tábory, odkiaľ si veľké kluby vyberú svojich budúcich hráčov. Tieto praktiky sú škandalózne a tento problém, ktorý sa dotýka všetkých členských štátov, musí Európa nielen verejne odsúdiť, ale proti nemu aj zasiahnuť."

Pomôžu informačné centrá?

Nástrojov na riešenie tohto problému je viacero. Jean-Claude Mbvoumin navrhuje vybudovať v Afrike informačné centrá, ktoré by mladých futbalistov informovali aj o úskaliach, ktoré ich môžu v Európe čakať. Minuloročná štúdia o športe v Európe by zas sprísnila dohľad nad vydávaním víz. V tejto súvislosti sa spomína aj nové pravidlo UEFA, ktoré núti kluby "vychovávať" svojich vlastných hráčov. V každom tíme musia pôsobiť minimálne štyria hráči, ktorí boli v klube registrovaní najmenej tri roky medzi ich 15. a 21. rokom života. Hoci Beletova správa toto pravidlo podporuje, text požaduje dodatočné opatrenia, ktoré zabránia obchodovaniu s mladými futbalistami.
 
Samostatne alebo spoločne?

Predaj práv na vysielanie futbalových zápasov môže mať dvojakú formu. Buď vysielacie práva na svoje stretnutia predáva každý klub sám, alebo ich namiesto klubov predáva asociácia, v ktorej sú kluby združené. Veľké a slávne kluby s obrovskou základňou fanúšikov prirodzene preferujú prvý spôsob. V novembri 2006 predal napríklad Real Madrid audiovizuálne práva na svoje stretnutia až do sezóny 2012/2013. Kontrakt prinesie španielskemu veľkoklubu viac než 1,1 miliardy eur.

Menšie kluby sa však dostávajú do sťaženej pozície a individuálny predaj tak môže narúšať solidaritu súťaže. Anglická Premier League preto uprednostnila druhý model a svoje práva predala do viac ako dvesto krajín spoločne. Za sezónu tak získa takmer 1,4 miliardy eur.

Podľa správy poslanca Beleta "prax individuálneho predaja vysielacích práv v niektorých ligách je v rozpore so zásadou solidarity a hrozí, že zničí konkurenčnú rovnováhu". Predaj prostredníctvom asociácie zas môže obmedziť konkurenčné prostredie. K problému sa vyjadrila aj Európska komisia, ktorá uprednostňuje spoločný predaj vysielacích práv, v prípade, že ide o ligové prenosy alebo Ligu majstrov. Spoločný predaj totiž upriamuje pozornosť divákov na celú súťaž a nielen na jeden klub.

Práva pre televíziu, mobily a internet samostatne

Aby konkurencia na trhu s vysielacími právami neutrpela, Komisia už niekoľko rokov požaduje, aby boli vysielacie práva pri predaji rozdelené do viacerých kategórií. Týmto spôsobom sa má zabrániť, aby jeden vysielateľ získal práva na vysielanie futbalu v televízii, na internete a aj prostredníctvom mobilnej siete.

Okrem návrhu poslanca Beleta Parlament tiež schválil správu talianskeho poslanca z Konfederatívnej skupiny európskej zjednotenej ľavice Giustu Cataniu, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť počas futbalových zápasov. Viac informácií nájdete na nižšie uvedených odkazoch.
 
Ďalšie informácie :

Interview s prezidentom Realu Madrid Claderónom a bývalým hráčom Breitnerom

 
 
Koláž: trofeje Real Madrid, predseda EP Pöttering, Paul Breitner (vľavo dole) a Ramón Calderón (vpravo dole) © A.MARTINEZ/REALMADRID.COM & EP

Rozhovor s Breitnerom a Calderónom

Vo štvrtok 7. júna sa v Parlamente otvorila výstava, ktorá poukazuje na európsky rozmer futbalového klubu Real Madrid. Pri tejto príležitosti sme oslovili prezidenta slávneho veľkoklubu Ramóna Claderóna a bývalého hráča tímu Paula Breitnera. Zaujímal nás ich názor na obchodovanie s mladými hráčmi či násilím na štadiónoch.
 
Ramón Claderón
 
Nikto nepochybuje o európskom rozmere klubu Real Madrid. Prečo ste si však ako miesto pre túto výstavu vybrali práve Európsky parlament?
 
"Toto je miesto, ktoré zastupuje 500 miliónov Európanov a kde sa prijímajú dôležité rozhodnutia. Tu sa robí politika EÚ. Z tohto dôvodu som mal pocit, že je vhodné prísť sem a stretnúť sa s eurokomisárom pre šport Jánom Figeľom a s predsedom Parlamentu Pötteringom. Uvažoval som tiež, že by bolo dobré založiť Združenie priateľov Realu Madrid, čo je veľmi pekná myšlienka, ako aj otvoriť výstavu, ktorá by umožnila návštevníkom lepšie spoznať klub, ktorý vyhral viac titulov, ako ktorýkoľvek iný tím."
 
Komisár Figeľ uviedol, že futbal pomáha zjednocovať Európu. Čo môže urobiť Parlament, aby túto funkciu futbalu podporil?
 
"Parlament sa vždy usiluje nájsť také riešenie, aby zjednocovalo ľudí a dosiahla sa harmónia. Hoci je pravda, že EP nemá žiadne právomoci v oblasti športu, má kompetencie v oblasti športového marketingu. Myslím si však, že všetci spolu môžeme ukázať, že futbal musí spájať a nie rozdeľovať. V Reale Madrid sme presvedčení, že ak sa športové hodnoty pretavia do každodenného života, spoločnosť smeruje k lepšiemu. Obetovať ducha, úsilie, mať rešpekt pred súperom, solidaritu, vedieť vyhrávať, ale aj prijímať prehry...to všetko sú športové hodnoty, ktoré sa dajú aplikovať v bežnom živote a ktoré podporujú demokratický a slobodný rozvoj národov."
 
Real Madrid patrí do skupiny G-14 zloženej z najslávnejších futbalových klubov v Európe. Parlament prednedávnom schválil správu o budúcnosti profesionálneho futbalu, ktorá upozorňuje na nevýhodné postavenie malých klubov voči veľkým. Nemyslíte si, že pôsobenie skupiny G-14 tento rozdiel ešte prehlbuje?
 
"Real Madrid nesúhlasí s viacerými vecami, ktoré sa dejú v skupine G-14. My totiž nie sme obchodná spoločnosť, ale neziskové športové združenie. Naším cieľom teda nie sú špekulácie alebo zisk. V skutočnosti má Real Madrid nadáciu, ktorá prispieva telesne postihnutým ľuďom, chorým obyvateľom a imigrantom 6 miliónov eur ročne. Veríme, že je nevyhnutné, aby futbal podporoval tých, ktorí čelia ťažkostiam."
 
Jedným z problémov futbalu sú aj výbuchy násilia na štadiónoch. Ak by ste boli europoslancom, aké protiopatrenia by ste navrhli?
 
"Myslím si, že to nie je len problém futbalu, ale skôr problém spoločnosti. Keď divák príde na futbalový zápas, môže to byť práve ten človek, ktorý pred chvíľou napadol svoju manželku, alebo sa pobil s iným zákazníkom v bare. Nejde preto o typický futbalový problém. Keď sa však na štadióne zhromaždí 80 000 ľudí, násilie môže doslova vybuchnúť. Je preto dôležité, aby o tomto probléme verejnosť vedela a diskutovala o ňom bez zbytočných emócií."
 
Paul Breitner
 
Parlament už viackrát poukázal na fakt, že prestup hráčov do európskych klubov z územia mimo EÚ, sa často mení na obchodovanie s ľuďmi. Ako tomu zabrániť?
 
"Odkedy som začal hrať profesionálny futbal, teda za posledných 30 či 40 rokov, sa tento problém nezmenil. Jediným rozdielom je, že dnes kluby uzatvárajú zmluvy s hráčmi v oveľa mladšom veku, teda 11,12 či 13 rokov. Myslím si, že to nie je o zodpovednosti klubov, ale o zodpovednosti rodiny a rodičov."
 
Únia sa riadi heslom "zjednotení v rozmanitosti". Snívali ste niekedy o tom, že raz budete hrať v klube, ktorý by reprezentoval celú "zjednotenú" Európu?
 
"Niekoľko rokov som hral za Real Madrid. Europoslanci v Parlamente diskutujú o integrácii a snažia sa riešiť problémy s ňou spojené. My v Reale sme to zažívali už pred 40 rokmi, keď prišli prví zahraniční hráči. Žili sme v rozmanitej Európe rôznych národností, avšak zjednotení v jednom klube. Existencia jedného európskeho klubu je však len snom, nie je to možné..."
 

Interview s prezidentom UEFA Platinim

 
 
Prezident UEFA Michel Platini

Prezident UEFA Michel Platini

V utorok 5. júna sa prezident UEFA Michele Platini zúčastnil spoločne s niekoľkými europoslancami výstavy o futbale v Európe. Svoje názory na futbal a výzvy, ktoré pred týmto športom stoja, nám tak poskytol približne mesiac pred tým, než Komisia predloží svoju správu o športe v Európe.
 
Futbal to nie je len hra. Dokáže ešte táto hra učiť hodnotám?
 
"Pre mňa je to hra a tiež veľká škola hodnôt. Veľa však závisí od toho, či pôjdeme príkladom my a tiež politickí zástupcovia."
 
Počas svojho pobytu v Bruseli si iste spomínate aj na tragické udalosti zo štadióna Heysel. Dnes ako prezident UEFA, s akými opatreniami rátane, aby ste podobným nehodám zabránili?
 
"Odvtedy sa nič podobné v Európe nestalo. V dnešnej dobe stavajú členské štáty, kluby a UEFA nové štadióny. Zlepšujú ich tak, aby poskytovali úplne novú bezpečnostnú úroveň. Z tohto dôvodu je veľmi nepravdepodobné, aby sa opäť stalo niečo podobné. Keď sa pretrhne hrádza, musíte ju postaviť nanovo...kým zachytáva vodu, všetko je v poriadku...!"
 
Parlament nedávno schválil správu o profesionálnom futbale v Európe. Súčasné rozdelenie príjmov z televíznych prenosov Ligy majstrov vychádza z veľkosti národných televíznych trhov konkrétnych klubov. Tento princíp favorizuje veľké krajiny a znižuje moc malých štátov. Správa vyzýva UEFA, aby aj naďalej skúmala ako vytvoriť mechanizmus, ktorý by priniesol väčšiu rovnováhu. Čo teda v tejto súvislosti robíte?
 
"V prvom rade by som chcel povedať, že plne zdieľam obavy Európskeho parlamentu. Avšak toto je hlavne španielsky problém a práve Španielsko ho musí vyriešiť. Pokiaľ ide o UEFA, na úrovni národnej asociácie nemôžeme urobiť nič, pokiaľ platí pravidlo subsidiarity."
 
Futbal je pre mnohých Európanov vášňou. Uvažovali ste niekedy nad vytvorením európskeho futbalového tímu?
 
"Na európskej úrovni sme už organizovali niekoľko priateľských stretnutí, ako napríklad zápas Manchester United proti európskej jedenástke (hráči pôsobiaci v rôznych európskych kluboch). Dúfam však, že sa nedožijeme vzniku európskeho družstva. Verím totiž v národné asociácie a v národný charakter klubov...Ak by totiž vznikol tím, ktorý by oficiálne reprezentoval Európu, Francúzsko, Taliansko alebo Anglicko by viac nehrali, čo si nedokážem ani predstaviť."
 

SLOVENSKÝ PROBLÉM

Kvalita futbalu na Slovensku hovorí, že trénerom by mohla byť aj ....

„V Rusku som nevyhral a ani neprehral,” povedal pre Sport-Express V. Weiss, potom čo mu predčasne ukončili zmluvu v Saturne.

Muži vyzerajú vždy tak hlúpo, keď ich pristihnú. A to, že bývajú prichytení vždy, o tom nikto nepochybuje.

Prichytenie prvé – Emanuele Zanini, reprezentačný tréner volejbalu. Rodák z talianskeho San Giovanni del Dosso.

„Zastávam filozofiu, že dosiahnuť veľké výsledky môžeš len vtedy, keď máš pokoru, pracuješ intenzívne každý deň v snahe zlepšiť sa“.

„Hráči musia cítiť hrdosť, keď reprezentujú svoju krajinu. Aby príkladne bojovali. Musí to byť pre nich automatické ako pre mňa, keď počujem taliansku hymnu a mám na rukách zimomriavky. Po výhre v Košiciach som mal prvýkrát zimomriavky aj pri slovenskej hymne. Spievali všetci hráči, čo ma veľmi potešilo.“ (SME 30.8.2011).

Z postu reprezentačného trénera odchádza, pretože ho potrebujú jeho dvaja synovia a manželka.

Úspech sa na Slovensku nenosí a hlavne neodpúšťa.

Napriek tomu, že za minimálny vklad dostal slovenský volejbalový fanúšik maximálny zisk.

Sarkazmus tejto slovenskej životnej filozofie som našiel vo vyjadrení nick craven v debate o odchode Emanuele Zaniniho :

„Skončil, keď sa dozvedel, aký má Weiss plat na poste trénera futbalovej reprezentácie“.

Prichytenie druhé – Vladimír Weiss st., reprezentačný tréner futbalu. Rodák z Bratislavy. Slovák.

TREND sa pokúsil s V. Weissom o adekvátnosti jeho zmluvy po ostatnom vystúpení futbalových reprezentantov urobiť rozhovor. „Sme v Brazílii alebo Argentíne, aby sme o tom hovorili?“ zareagoval tréner a odporučil obrátiť sa na Slovenský futbalový zväz. Ten však údaje kvôli klauzule v zmluve poskytnúť nemôže. 13.10.2011 / Gabriel Beer , Trend /

 

Konečne je tajomstvo vyzradene. Po majstrovstvách sveta vo futbale, Weiss bol na utajenej misií u kmeňa Asmatov v Brazílii. Štúdium pralesnej futbalovej ligy mu vydalo nové „trénerské krédo“ :

„Aby mohol niekto vyhrať, musí niekto prehrať“ !

„A to nebude nikdy správne“.

 

Slovenský futbalový fanúšik zostal v šoku.

Konečne !

Konečne sa súperi nebudú ponižovať výhrami a prehrami.

Žiadne násilie na štadiónoch, žiadna prehnaná agresivita v zápase, žiadne infarkty fanúšikov.

Iba stávkové kancelárie stiahnu zo svojej ponuky zápasy vo futbale.

Historický odkaz trénera Weissa a nielen pre slovenského futbalového fanúšika :

„Prehry s Arménskom neboli potúpujúce. Bol to začiatok procesu neponižovania súpera“.

 

Z futbalu tak môže byť nádherná hra s názvom – Charitatívna hra – ktorej krédom je :

„Ak nedokážem pomôcť mužstvu a sebe, pomôžem iným“ !

 

Niektorí „pisálkovia“ sa tu pokúšali „prišiť“ Weissovi hru na príživníka. Hru, ktorej účelom je obrať občana o finančné prostriedky.

Jeden zo športových redaktorov mal tú odvahu, aby dokázal, že…“ národ nie je šokovaný a ani sa nebúri, napriek tomu, že väčšina nezarobí také prachy za celý život ako on za rok“.

Tréner futbalovej reprezentácie Vladimír Weiss opúšťal miestnosť pre tlačovky po zápase s Ruskom slovami: „Mám zmluvu na dva roky, ešte sa so mnou natrápiš ty k…“

Tu sa treba ešte pristaviť.

Redaktori sú provokatéri, ktorí nepochopili, že tréner Weiss má rozpracovaný koncept vrcholu v hre zvanej futbal. Koncept, ktorý vyžaduje, aby Laurincom podpísaná zmluva bola dodržaná.

Koncept s príznačným názvom „Meditatívna hra“. Je to futbal bez súpera, futbal, kde mužstvo hrá samé so sebou.

Meditatívna hra prináša najväčšie šance dosiahnuť…šťastie. Ani výhru ani prehru !

V slovenskom futbale majú hlavné veľké slovo „muži činu“.

Zatiaľ za maximálny vklad dostáva slovenský futbalový fanúšik minimálny zisk...

Vladimír Weiss pri koncepte Meditatívnej hry.

autor foto: SITA…uverejnené v denníku Pravda 15.10.2011

POČET REGISTROVANÝCH ŠPORTOVCOV ROK 1997

Vo väčšine športov na Slovensku ubúda registrovaných, najviac je stále futbalistov

BRATISLAVA (SITA) - Podľa najnovšej štatistiky, ktorú publikoval odborný časopis Športinform, je na Slovensku najviac registrovaných futbalistov (145 352), potom turistov (26 885) a rekreačných športovcov (21 467).

Ďalšie športové odvetvia sú už pod hranicou 10 tisíc, nasleduje ľadový hokej s 9770 aktívnymi členmi. Štastika je uzatvorená k 31. decembru 1997 a v porovnaní s rokom 1996 zaznamenala vo väčšine športov pokles členskej základne.

Výrazný nárast je len u telesne postihnutých športovcov (z 536 na 1403 registrovaných), menšie zvýšenia v malom futbale (zo 683 na 932), bedmintone (z 591 na 723) a v sálovom futbale (z 298 na 478).

Aj v počte registrovaných oddielov, odborov a klubov je na tom najlepšie futbal s 1971 klubmi (v roku 1996 1999) pred turistikou (676), rekreačným športom (414) a stolným tenisom (412).

V štatistike podľa krajov najviac registrovaných športovcov je v Prešovskom (44 034) pred Banskobystrickým (42 354) a Žilinským (41 404). Rovnaké je aj poradie v počte klubov a oddielov - v Prešovskom kraji ich je 543, v Žilinskom 481 a v Nitrianskom 417.

Dovedna je na Slovensku registrovaných 308 407 športovcov v 3252 kluboch a TJ (členov Asociácie telovýchovných jednôt a klubov SR).

TOP TEN (prvá desiatka) v jednotlivých štatistikách - počet registrovaných členov:

1. futbal 145 352 (148 441 v roku 1996), 2. turistika 26 885 (28 786), 3. rekreačný šport 21 467 (23 565), 4. ľadový hokej 9770 (10 618), 5. lyžovanie 8605 (9212), 6. hádzaná 8425 (8414), 7. volejbal 8043 (8129), 8. basketbal 7774 (8116), 9. stolný tenis 7678 (8037), 10. tenis 7426 (7594).

Počet oddielov, odborov a klubov: 1. futbal 1971 (1999), 2. turistika 676 (710), 3. rekreačný šport 414 (454), 4. stolný tenis 412 (440), 5. lyžovanie 228 (243) a volejbal 228 (235), 7. tenis 184 (182), 8. šach 171 (182), 9. atletika 123 (132), 10. basketbal 118 (121).

Počet členov TJ a klubov podľa krajov: 1. Prešovský 44 034 (45 546), 2. Banskobystrický 42 354 (42 476), 3. Žilinský 41 404 (40 831), 4. Košický 38 819 (40 092), 5. Nitriansky 38 430 (38 526), 6. Bratislavský 35 679 (36 763), 7. Trenčiansky 34 169 (36 913), 8. Trnavský 33 518 (35 629).



Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/2145613/vo-vacsine-sportov-na-slovensku-ubuda-registrovanych-najviac-je-stale-futbalistov.html#ixzz1hC6IahKg

 

upravil:-attila-

 

Alkohol, drogy a...

"Neumieraj ako ja," odkaz svetu George Best. A potom zomrie.
Alkohol, drogy a
Maradona sedí u Pelého doma, s nimi novinármi. "Že je Pelé najväčšou hráč v histórii? V histórii čoho? "Mách rukami Maradona a otáča sa na Pelého. "Pelé, ste najväčší mýtus. Veď ani nie ste najväčšiu hráč vo svojej vlastnej krajine. Boli ste lepší ako Zico, Garrincha, Rivelino, Ronaldo? Iba FIFA a všetci nadutú špinavcov to volajú. Len skutoční znalci vedia, že najlepšie som ja a to je všetko, na čom záleží. "

Kto je najlepší futbalista na svete? Ankety športových časopisov aj na internete sa to snaží rozlúsknuť už roky. Najčastejšími víťazmi bývajú Brazílčan Pelé (* 1940) a argentínska hviezda a futbalový "boh" Diego Maradona (* 1960). Kto ale zo senzačných hráčov patrí do skupiny najväčších a najznámejších "enfant terrible", už určiť ide.

Všetko robil na plno
Kto: George Best
Štátna príslušnosť: Severné Írsko
Žil: 1946-2005
Kariéra: 1963-1984
Neresť: alkohol

Legendárny severoírsky útočník George Best (1946-2005) mal jednoduché motto: "Čokoľvek robím, robím poriadne!" Platilo to vo futbale, rovnako ako v osobnom živote.

Génius, čo prepil naozaj veľa peňazí
V roku 1963 už celý svet tancovať u skladieb britskej kapely Beatles, keď 17-ročný Best prvýkrát nakukne do prvého tímu Manchester United. V 20 rokoch exceluje vo štvrťfinále Pohára majstrov európskych krajín, keď dvoma gólmi zostrelí portugalský klub Benfica Lisabon. Anglicko nikdy pred tým nikoho podobného nezažila. "Bol nesmiernym prínosom, obohatil životy každého, kto ho videl hrať," vyhlásil jeho bývalý spoluhráč sir Bobby Charlton (* 1937). "Bol to génius a priateľ!" Dodal. Best sa ale kamarátil aj s fľašami. "Minul som naozaj veľa peňazí za chlast a rýchle autá. A zvyšok? Ten som taky rozhádzal, "zveril sa.

Koncentrované jazyk opilca v televízii.
Škandály, extravagantným životným štýlom a alkoholickou demoláciou osobnosti Besta nikto neprekoná. Legendárny krídlo United niekoľkokrát riadil úplne zlitý, mlátil manželku alebo priateľka a vyštartoval aj na policajtov. V novembri 1972 udrie servírku a zlomí jej nos. Do televíznej show BBC príde spä skoro do nemoty a neváha hovoriť dosť rovno. Aby ešte niečo zarobil, vydá sa hrať futbal do Hong Kongu alebo aj do Spojených štátov. Práve v Amerike, v roku 1981, okradne v bare ženu. Medzi rokmi 1982 až 1984 vystrieda sedem klubov, na nalajnovaný trávnik nastúpia ale len k 14 zápasom.

Neumieraj ako ja...
Nad správaním výnimočných ľudí ostatné sem tam privrie oko. K správanie George Besta sa ale ľudia doslova otáčali chrbtom a pozerali sa inam - s futbalovým darom od boha vám v Anglicku všeličo prejde. Všetko ale raz končí. Vianoce 1984 strávil Best vo väzení. Dôvodom je napadnutie policajta, za čo vyfásne tri mesiace. Stáva sa z neho troska. Transplantácia pečene je nevyhnutná. Nová pečeň ale vzužije Best k novým nezriadeným pitkám do rána. Od októbra 2005 bojuje skoro dva mesiace v nemocnici. Dobre vedel, že umiera. Preto cez noviny The News of World svetu odkázal: "neumieraj ako ja!" Na trávniku bol zvyknutý vyhrávať, ale 25. novembra 2005 sa musel skloniť pred silnejším súperom. Porazila pľúcna infekcia a zlyhanie životne dôležitých orgánov. Do rodného Belfaste sa s ním prišlo rozlúčiť 100 000 ľudí. Bolo mu 59 rokov.




Najlepších a najtalentovanejších

Kto: Diego Maradona
Štátna príslušnosť: Argentína
Narodený: 1960
Kariéra: 1976-1997
Neresť: kokaín

Len jediný človek na tejto planéte každý deň zažíva, aké je to byť bohom. Je ním Diego Armando Maradona, ktorému sa dodnes klania celá Argentína, rovnako tak aj talianska Neapol, za ktorú hral sedem rokov. Aj tí, ktorí mu nemôžu prísť na meno, musí uznať, že je jedným z najlepších futbalistov všetkých čias. "Kto ho videl hrať, musel ho milovať. Kto ho videl žiť, musel ho ľutovať! "Snáď neexistuje trefnější popis, než ktorý predniesol Pelé.

 

 

Najlepší som ja.
Práve oni dvaja sa v roku 2000 nezúčastnene stretnú v ankete FIFA o najlepšieho hráča storočia. U odborníkov vyhrá Pelé, u fanúšikov Maradona. Keď Maradona šokovanému Pelému vysvetľuje, že on je najlepší, Pelé len hlesne: "Diego, povedzte mi, čo ste si dnes zase vzal? Ste zlý vzor a príklad deťom. "Maradona už ako malý prekvapuje všetkým, čo robí futbal futbalom. Je o kilometre ďalej než jeho rovesníci. Preto už pred 16. narodeninami nakukne do prvej ligy. Netrvá dlho a dostane prezývku "božský Diego". Kvôli temperamentu ale nezostane u usporiadaného života. Mnoho rokov mu bude robiť spoločnosť "priateľ" kokaín.

Božia ruka božského Maradonu
Argentína s ním je na vrchole. V roku 1986 vyhrá majstrovstvá sveta. Práve tento šampionát urobí z Maradonu legendu. Počas jediného zápasu sa stane proklínaným a uctievaným zároveň. Vo štvrťfinále proti Anglicku dá gól rukou a dlhých 21 rokov odmieta priznať pravdu, hoci to vidí celý svet: "Ak úradovala ruka, tak jedine tá božie," trval na svojom. Božskú kvapne až v bizarné talkshow venezuelského prezidenta a priateľa Huga Cháveza (* 1954). Zato druhá bránka v zápase si vyslúži prívlastok gól storočia - 60metrovým sólom zaobíde šesť Angličanov a rozhodne.

Drogy, streľba aj daňové úniky
Hviezdna kariéra dostane vážne trhliny v apríli 1991. Kvôli nálezu kokaínu v tele je potrestaný 15měsíčním zákazom. V tom istom roku je podmienečne odsúdený za prechovávanie drog. V roku 1994 zraní päť ľudí, keď vzduchovkou strieľa na novinárov. Neskôr na povrch vyplávajú i daňové úniky z Talianska. V roku 1994 chystá veľký comeback. Drie do úmoru, aby bol Argentíne aj v 34 rokoch na majstrovstvách sveta v USA čo nejplatnější. Snahu snahu rázne utne nález ďalšieho doping. Definitívne končí v októbri 1997. Enormne priberie, niekoľkokrát sa takmer predávkuje kokaínom, dokonca párkrát skončí na "jipce". O štyri roky neskôr sa závislosti zbaví, ale nie výbušné povahy. V roku 2002 organizujú Japonsko a Kórea majstrovstvá sveta. Maradona žiada o vízum, nedostane ho kvôli drogovej minulosti. "Keď majú strach zo mňa, mali by mať strach iz Amiko. Tí na nich hodili atomovku! "Reaguje božský Diego.

Zbil manželku i fotografov
Kto: Paul Gascoigne
Štátna príslušnosť: Anglicko
Narodený: 1967
Kariéra: 1985-2004
Neresť: alkohol

Futbalovými zručnosťami sa síce Angličan Paul Gascoigne (* 1967) nemôže s Beste ani Maradonom rovnať, zato s trapasy už áno. 57nasobný reprezentant sa na vrchole kariéry skamaráti s alkoholom, ktorý ho sprevádza väčšinu života. Manželstvo s Sheryl Failesovou (* 1965) mu vydrží len dva roky. Sám prizná, že ju pravidelne mlátil. Bije i fotografov, nadáva trénerom.

Už nie som Paul "Gazza" Gascoigne
Na jeseň 2004 si Gazza, ako sa mu prezýva, uvedomí, že takto to už ďalej nejde. "Ak ma niekto osloví Gazzo, neodpoviem. Nechcem byť nezdvorilý, ale Gazza už je preč, "hovorí vtedy 37-ročný Gascoigne. Nové ja mu vydrží len chvíľu a potom sa všetko vráti do starých koľají, ktoré sú cítiť tvrdým alkoholom.

Chcem hovoriť s pápežom
V roku 2006 sa vo svojej knihe Gazza: Boje s démonmi, vyznáva, že prekonal liečbu bulímie, že bol niekoľkokrát v protialkoholickej liečebni, liečil sa z obsedantno-kompulzivního rokovania a bipolárnej poruchy. Má vraj zvláštne problémy, na ktoré zaberá len pitie. Problémov mal asi veľa, pretože Gazza bol na vrchole svojho alkoholizmu schopný vypiť za deň pokojne 50 plechoviek energetických drinkov! Okrem alkoholu má problémy aj s hazardom. Po úspešnej kariére stačí minúť a premrhať státisíce libier. Pred dvoma rokmi britskými médiami obletela správa, že namol opitý Gascoigne volal z mobilu do Vatikánu pápežovi Benediktovi XVI (* 1927) alebo zháňal vo Washingtone prezidenta USA Georgea Busha (* 1946). Skončil na linke v Pentagone, kde bývalého záložníka Newcastlu alebo Tottenhamu prekvapivo vypočuli. Kde vzal číslo, sa nezistilo.

Hviezda, ktorá padá
Kto: Adrian Mutu
Štátna príslušnosť: Rumunsko
Narodený: 1979
Kariéra: 1996-doteraz
Neresť: kokaín

Príbeh útočníka Adriana Mutua (* 1979), tretieho najlepšieho strelca v histórii rumunskej reprezentácie, kričí zúfalstvom nad promrhaným talentom. Mal všetko - kariéru, angažmán v londýnskej Chelsea, ale kokaín ho v roku 2004 zarazil k zemi.

Koks za 412 miliónov
Od tej doby sa to s ním ťahá ako žuvačka. A tak Mutuova hviezda už sedem rokov padá. Za to, že sa v roku 2004 príde na to, že šnupe "koks", dostane pokutu od anglickej futbalovej asociácie vo výške 20 000 libier (vtedy 900 000 korún), navrch zákaz činnosti na sedem mesiacov a kvôli porušeniu zmluvy po ňom chce Chelsea odškodné. Štyri roky sa prípad vlečie, ako FIFA rozhodne - Mutu musí londýnskemu klubu zaplatiť 17 miliónov libier (asi 410 miliónov korún)!

Smolný rok 2011
Od tej doby seká latinčinu. Rok 2011 všetko mení. Mutu je 10. januára po zápase s Bari pozitívne testovaný na zakázanú látku sibutramín, ktorá potláča chuť do jedla. Pár dní na to odíde bez vysvetlenia z tréningu. Fiorentina ho bez milosti posiela do Cesena. V auguste ide sa spoluhráčom z reprezentácie do baru, hoci za dva dni hrá Rumunsko zápas. Obaja sú doživotne vylúčení z národného tímu. "Je to škoda, ale pravidlá sú prísne," mrzí si tréner Victor Piţurcă (* 1956). A aby toho nebolo dosť, tak pred pár mesiacmi v jednom podniku Mutu napadol a zranil barmana.


Kung-fu Cantona
• Francúza Erica Cantone (* 1966) si futbalový svet pamätá ako chladnokrvného útočníka anglického Manchestru United, s ktorým vyhral štyri tituly.
• Fanúšikovia ho v roku 2001 dokonca zvolí najlepším hráčom storočia.
• Aj napriek tomu, že v roku 1995 zaútočil na tribúne na diváka, ktorý mu nadával. Rozbehol sa a štýlom kung-fu ho zasiahol.
• Dostal zákaz na tri štvrte roka, pokutu a 120 hodín verejných prác.

autor: Ján Zelenka

-attila-

 

Vyhľadávanie

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode

webmaster: Attila Mikloško - http://osfksarisskemichalany.webnode.sk/