ZIMNÉ PRÍPRAVNÉ OBDOBIE

27.11.2012 23:00

Zimné prípravné obdobie vo futbale – mýty a syndrómy
kondičnej prípravy

(Vypracovali: Mgr. Milan Ivanka, UEFA pro licencia, asistent trénera FK VION Zlaté
Moravce a Ondrej Singer, UEFA pro licencia, Institut für Trainingswissenschaften, Rakúsko)


Ignorácia techniky a inovácia rozvoja kondičných schopností hráčov nás priviedli k alternatívnemu prístupu v období tzv. zimného prípravného obdobia. Mnohí tréneri doposiaľ nemajú jasno v troch základných otázkach. Čo, ako a prečo trénovať v zimnom prípravnom období.

Tréneri – rutinéri, ortodoxne preberajú zaužívané, nemenné metódy a formy rozvoja kondície hráča, neuvedomujúc si zmeny ktoré v poslednom období futbal i celkovo športová veda priniesli. Náš pohľad je odlišný, nehovoríme že najideálnejší, no poskytuje alternatívu pre tréningovú prax. Vychádzame z premisy zaostávania našich hráčov hlavne v rýchlostne silových a technických parametroch v porovnaní s hráčmi vyspelýchzahraničných klubov.

Ak chceme postupne zmenšovať rozdiely musíme prispôsobovať našu futbalovú filozofiu i celkovú metodiku tej, ktorá prináša efektivitu do tréningového procesu, a teda je i úspešná v samotnej hre. Naša filozofia vychádza z tvrdenia že: „Obsah a ciele tréningu musia byť jednoznačne podriadené zápasu, zápas určuje metódy a formy pre kondičný tréning.“

Cieľom celého snaženia je zvýšenie herného výkonu hráčov vo futbale, nie príprava atlétov – maratóncov, šprintérov, či dokonca kulturistov. Najväčší nedostatok vidíme v tom, že náš profi futbal pod vplyvom kondičných trénerov, bývalí atléti, kulturisti,
fitnessisti či iní „isti“ stráca futbalovosť, kreativitu, tvorivosť a hlavne techniku. Logika faktu nás potom vedie k uzáverom že zmienení kondiční tréneri sú na míle vzdialení samotnej hre. Herná obmedzenosť, neskúsenosť a nízka miera futbalového prežitia týchto „odborníkov“
neželane infikovali rozvoj fyzických predpokladov hráčov vo futbale, z čoho potom vznikli relatívne progresívne prístupy do kondičného tréningu, no v konečnom dôsledku limitujúcehráčov v ich herných schopnostiach a zručnostiach.

U väčšiny kondičných trénerov konštatujeme odtrhnutie od hernej celistvosti a ignorovanie tréningov techniky v integrite
pohybových schopností hráčov.
Druhým nedostatkom je neochota futbalových odborníkov erudovane zasahovať do stereotypu kondičných a herných zložiek rozvoja hernej výkonnosti hráčov. Náš alternatívny prístup poukazuje na komplexnosť a jednotu herného tréningu,
tréningu techniky, tréningu kondície a samotného zápasu.
Ortodoxné ponímanie zimnej prípravy už dávno rozbili a rozmetali prístupy k tréningu vo futbalovo vyspelých krajinách, ako je Brazília, Anglicko, Taliansko, Španielsko, či v poslednom období i Nemecko, či Rakúsko. Vplyvom zmeny podmienok - umelé trávniky,
vyhrievané ihriská, haly a pod. môžeme i my postupne pristupovať k zmene ponímania zimného prípravného obdobia. V kontexte nastávajúceho zimného prípravného obdobia vidíme nové možnosti adaptácie hráčov na hernú kondíciu. Preto sme si dovolili podať
odlišný pohľad na efektivitu rozvoja kondičných a technických parametrov jednotlivých hráčov. Inak povedané, jedná sa o kondičnú podporu techniky a všetkých herných zručností jednotlivca. Funkčné, energetické, metabolické zmeny v organizme hráča futbalu podporujeme a vykonávame na báze zvyšovania adaptácie na futbalový zápas komplexnými metódami. Všetky cvičenia svojim obsahom a podobnosťou principiálne vychádzajú z reálneho herného podnetu. „Kondícia je podriadená hre !“


1
Mýty zimného prípravného obdobia.
A/ Stavba a členenie prípravného obdobia.

V našom pohľade padá zaužívaný model prípravného obdobia, kde je prípravné obdobie rozdelené na všeobecne rozvíjajúci a špeciálne rozvíjajúci mezocyklus. Naša príprava je odlišne členená, okrem prvých 2 – 3 tréningov (tzv. diagnostické a štartovacie TJ) celé prípravné obdobie je ponímané ako jeden intermitentný celok, preto hovoríme o intermitentnom prípravnom období. Intermitencia (prerývanie, striedanie) je charakteristické ako v tréningových jednotkách, tak i v celých mikrocykloch.

Základom všetkých činností je striedanie zaťaženia a odpočinku v intenciách hry a samotného 90 minútového zápasu. Pre rozvoj pohybových schopností hráčov slúžia metódy agility, kde je veľký dôraz kladený na koordinačné činnosti v závislosti na silovom rozvoji stredu tela „core“ a výbušnej sily dolných končatín. Intermitencia mikrocyklov je daná striedaním intenzívneho 8 -10 dňového mikrocyklu s 3 -5 dňovým uvoľňovacím (spevňujúcim) mikrocyklom s pyramídovým efektom zvyšovania výkonnosti. Posledný asi 7 dňový mikrocyklus pred prvým majstrovským zápasom je vylaďovací. V TJ skladajúcej sa z dvoch fáz je intermitencia striedania agility - kondičnej stránky, kondičný tréning (KT) s hernou –technickou stránkou tréningu, herný tréning (HT).


B/Mýtus rozvoja vytrvalosti.
Futbal špecifikujeme ako šport s krátkodobými intervalmi činnosti prebiehajúcimi vysokou intenzitou, vykonávaných opakovane ( 90 minút) väčšinou s režimom neúplného zotavenia. Na základe tohto poznania je vytrvalosť hráča futbalu úplne odlišná od aeróbnej vytrvalosti.
Podľa L. Dobrého musí byť účelom kondičného tréningu v športových hrách pripraviť družstvo na rýchlejší herný výkon počas celého zápasu. Tréning preto musí byť rýchly a nie pomalý. U našich trénerov väčšinou kondičný tréning znamená tréning pomalosti. Kondičný
tréning smerujeme k zlepšeniu úrovne futbalového výkonu hráča.

Aby sme to dosiahli,musíme jednotlivé cvičenia a ich opakovania kvalitne plánovať a dávkovať. Z tohto pohľadu sú pre nás nezmyselné a neefektívne metódy založené na súvislom rovnomernom dlhodobom
zaťažení. Tieto behy berieme do úvahy len v prípade regeneračných tréningov. Pre rozvoj vytrvalosti vo futbale používame intervalové metódy a hlavne krátko intervalové metódy, kde základom rozvoja aeróbnej kapacity sú krátke anaeróbné cvičenia lokomočného a herného
charakteru v trvaní až do 30s. Veľmi účinné pre rozvoj špeciálnej vytrvalosti sú malé hry, ktoré majú rovnaký fyziologický efekt ako niektoré behy, ale navyše nám prinášajú špeciálny futbalový obsah.


C/Mýtus rozvoja sily.
Rozvoj sily potrebnej pre futbal je po rozvoji koordinačných schopností druhounajdôležitejšou zložkou kondičnej prípravy v zimnom období. Ako už bolo spomenuté hlavným obsahom tréningu sily futbalistov je posilňovanie stredu - jadra tela „core“
a výbušná sila dolných končatín. Core tréning spevňuje stred tela (trup) z dôvodu, že v tejto časti tela sú iniciované všetky pohyby a nachádza sa tu ťažisko. Pevný trup, i keď sa to nezdá, sa podieľa na vysokej výkonnosti hráča. Pri core tréningu dochádza k posilňovaniu
hlbokého (tonického) svalového systému, teda svalov ktoré pri bežnom posilňovaní v posilňovni moc nezapájame. Core tréning využívajú kondiční tréneri futbalu v špecifickej podobe pre hru.

Pevný trup hrá veľkú úlohu i v prevencii zranení a vo futbale znamená i veľkú výhodu v osobných súbojoch. Dôležitú úlohu pri posilňovaní kladieme na zložitosť koordinovaných silových pohybov, časté zmeny smeru podobné herným aktivitám – tréning agility. Posilňovanie prebieha väčšinou s voľnou záťažou umožňujúcou pohyb ľubovoľným smerom. Žiadne hodiny strávené v posilňovni na špeciálnych posilňovacích strojoch. Naopak využívame stále originálnejšie sofistikovanejšie pomôcky, ktoré nás v rozvoji sily približujú k detailizácii pohybových vzorcov potrebných pre samotnú hru. (Myslíme tým dômyselné prekážky, stabilizačné a balančné pomôcky - napr. BOSU, rôzne therabandy, medicinbaly, overbaly, fit lopty, flowin a pod.).


D/ Mýtus všestrannosti.
Rozvoj všestrannosti v našom ponímaní a v našej futbalovej metodike je i na základe výsledkov našich, domácich hráčov kontraproduktívny. Nepoznáme žiadneho špičkového brazilského futbalistu, ktorý by od malička trénoval atletiku, plávanie, či basketbal, ale poznáme mnoho svetových hviezd, ktorí sa obrazne povedané, narodili s futbalovou loptou a tá sa im stala neoddeliteľnou súčasťou života. Od útleho detstva s ňou trávili nespočetné hodiny, čím rozvinuli svoje technické a herné majstrovstvo do dokonalosti.

Futbal, ako hra s náročnou štrukturálnou zložitosťou a vysokou anaeróbnou zaťaženosťou, je úzko závislý na hĺbke špecifickej adaptácie. Telesná všestrannosť v období motorického učenia zvyšuje síce základnú športovú inteligenciu a má výrazné zdravotné hľadisko, no pre budúce herné majstrovstvo špičkových futbalistov znamená veľmi málo. Telesná všestrannosť v našom poňatí nám rozbíja, ničí a limituje pre futbal tak potrebnú hĺbku a silu adaptačných procesov.
Skúsenosti a postrehy zo zahraničia nám ukazujú, že jednostranná a špecializovaná herná aktivita nespôsobuje žiadny adaptačný strop pre hráčov. Naopak, dlhodobé a relatívne jednostranné herné zameranie jednoduché herné cvičenia automatizuje, zložitejšie herné
zručnosti výrazne spevňuje, komplexnú hernú činnosť ekonomizuje, zlepšuje herné vnímanie a anticipáciu, a hlavne zlepšuje intra a extra muskulárnu koordináciu, ktorá je základom technického majstrovstva a následne i tvorivosti a variability hráča. Všestrannosť v našom
ponímaní chápeme ako rôznorodosť prostriedkov, metód a foriem zvyšujúcich herné majstrovstvo hráča futbalu. V širšom ponímaní telesná všestrannosť nám môže napomôcťv oblasti zdravia, zábavy, regenerácie či psycho-hygieny, no nikdy nám neprinesie benefity
v podobe tvorivých a technicky vyspelých hráčov futbalu. Poznáme veľa všestranných futbalistov, no bohužiaľ to nie sú „hráči“.


E/Mýtus individualizácie tréningového zaťaženia.
To, že v zimnom prípravnom období, obsahovo i intenzitou trénujú všetci hráči všetko rovnako, určite k rozvoju výkonnosti neprispieva. Preto tréneri musia prihliadať na individualizáciu kondičnej prípravy, ktorá potom umožňuje diferenciáciu prístupu k hráčom v tréningu. Kondičnú prípravu je nutné individualizovať a trénovať skupinovo s ohľadom na pohybové, herné, funkčné dispozície hráčov a z ohľadom na ich hráčske funkcie, čím výrazne ovplyvníme efektívnosť celého prípravného obdobia. Podmienkou diferenciácie tréningového procesu, hlavne v profesionálnych kluboch, je nutnosť odbornej diagnostiky, využívanie športtesterov, prítomnosť futbalových špecialistov a hlavne kvalitných fyzioterapeutov.
Správny kondičný tréning v súčasnosti je vysoko racionalizovaný, čo si vyžaduje kvalitných profesných odborníkov. Prítomnosť vzdelaných odborníkov v slovenských futbalových kluboch, by určite celkový tréningový proces zefektívnila. Prítomnosť takýchto špecialistov
v kluboch NHL, NBA, či špičkových futbalových líg je dnes už samozrejmosťou.


F/ Mýtus, že čím tvrdšia príprava tým lepšie výsledky.
Niektorí tréneri majú pocit, že pokiaľ hráči nejdú z tréningu úplne vyčerpaní a hlavne v prvých častiach prípravného obdobia nemajú tzv. „svalovicu“, tak taký tréning nemá opodstatnenie. Títo „odborníci“ potom často trpia frustráciami nad výkonmi svojich zverencov v súťažnom období. Nechápu, že cieľom tréningového procesu je stimulácia adaptačných procesov ľudského organizmu. Ak telo hráča preťažíme, dochádza k kontraproduktívnemu výsledku tréningu, čo má za následok limitovanie výkonnosti hráča.
Našou úlohou je zvyšovanie výkonnosti hráča, nie jeho fyzické a psychické degenerovanie.
Nezabúdajme že trénovanosť sa zvyšuje medzi tréningami, a preto pre efektívny rozvoj výkonnosti má veľký význam regenerácia a správna životospráva.
Záverom treba zdôrazniť, že neexistuje paušálny recept rozvoja hernej kondície v prípravnom období. Našou snahou bolo poukázať na trendy ktoré vychádzajú z moderných a logických požiadaviek zápasového zaťaženia. Ich snahou je optimalizácia zaťaženia
s ohľadom na súťažné stretnutia vo futbale.

Dávkovanie a mnohé iné ingrediencie do kondičného tréningu v zimnom prípravnom období sú u každého družstva odlišné, závisia totiž od výkonnostnej úrovne jednotlivých hráčov, od materiálnych a personálnych podmienok, od kvality regenerácie a pod. Alternatívny pohľad na prípravné obdobie však ponúka možnosť zamyslenia sa nad inováciou kondičného tréningu v závislosti na trénerskej anticipácii a intuícii. Každý tréner je osobnosťou s individuálnym citom pre futbalovú teóriu
i prax, čo prináša nespočetné množstvo prístupov v tak proklamovanej príprave počas dlhého bez súťažného obdobia. Hlavným kritériom však vždy ostane futbalová kvalita jednotlivých hráčov a ich aktuálna výkonnosť (úspešnosť) v majstrovských stretnutiach.

Každý chce vyhrávať, no cesty k víťazstvu sú niekedy nelogické, neopakovateľné a v mnohých smeroch veľmi odlišné.
 

Späť

Vyhľadávanie

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode

webmaster: Attila Mikloško - http://osfksarisskemichalany.webnode.sk/