V našom futbalovom klube pôsobí človek, ktorý celý svoj doterajší život doterajší zasvätil svetovému fenoménu, futbalu. Už do najútlejšieho detstva sa gény v jeho prípade nezapreli a vybral sa tak kráčať cestou spojenou jednoznačne s koženou, guľatou.
Vedúci mužstva dospelých - Ľubomír Kočík.
vľavo hore Ľubomír Kočík st., vpravo hore Ľubomír Kočík ml., vľavo dole Ivana Kočíková, vpravo dole Matúš Kočík
Ľubov otec pracoval ako zootechnik na poľnohospodárskom družstve v Dulovej Vsi. Prax vykonával aj na poľnohospodárskej škole v Giraltovciach, kde pôsobil aj ako aktívny futbalista. Ľubo mal veľa spolužiakov na základnej škole, ktorí pochádzali z Dulovej Vsi, preto jeho prvé krôčiky spojené s futbalom sa viažu k tejto obci. Častokrát išiel do Dulovej na tréning, alebo zápas aj peši cez pole. Prípadne sa zviezol traktorom, alebo nákladiakom, lebo na tomto smere ho už všetci poznali. Hral tam napríklad aj s otcom súčasných hráčov Dulovej Vsi, Petrovčíkom, alebo Bidovským.
Spomína sa na jednu príhodu, vtedy mu rodičia zakázali ísť na futbal kvôli zlým známkam v škole. On však vyskočil z okna a zápas odohral. Strelil aj dva góly a zabezpečil svojmu tímu víťazstvo 2:0. Doma potom schytal od mamky bitku, ale neplakal od bolesti ale od šťastia, že bol na zápase a rozhodol ho v prospech svojho dužstva. Už v žiackom veku ho často sledoval vtedajší predseda klubu na Solivare Gejza Mruz starší, ktorý sústavne o neho prejavoval záujem. Sedel na stoličke a hovoril: "Toho chlapca chcem, musím ho mať". No vtedajšie vedenie klubu v Dulovej bolo tvrdohlavé a preto k dohode napokon nedošlo. Musel preto jeden futbalový rok oželieť, aby sa neskôr mohol legálne na Solivar do družstva zaradiť. Ked sa to už konečne podarilo hrával v Solivare s partiou okolo hráčov ako sú, alebo boli Hrabovecký, Ržonca, Fialka a dotiahol to až do III. dorasteneckej ligy. "Rád spomínan na trénera Vojtecha Schlosera, ktorého si veľmi vážim. On mi dal z futbalovej abecedy najviac". Ku mužstvu dospelých v tých časoch prišiel aj Majster Európy vo futbale 1976, Pavol Biroš. ktorý predtým pôsobil v Slávii Praha.
Na základnej vojenskej službe sa Ľubo dostal do futbalového klubu vo Vojenskej telovýchovnej jednoty Bila (predmestie Teplíc). V súťažnej hieriarchii to bola vtedy III.česká futbalová liga. Celé dva roky základnej vojenskej služby odslúžil v Tepliciach, kde sa stretol s mnohými aktívnymi športovcami, ktorí tam tiež odkrúcali dvojročnú, alebo ročnú vojenčinu. V jednom z majstrovských zápasov však došlo k udalosti, ktorá navždy ovplyvnila jeho nasledujúci futbalový život...
-attila-