Tímy zo stredného Slovenska už nelákajú
Slovenský futbal krváca. Elitné kluby výkonnostne, amatérske zase ekonomicky. Aj preto na včerajšej tlačovke Jozef Križalkovič, člen Rady SFZ a podpredseda VsFZ, predniesol niekoľko námetov na zlepšenie postavenia nášho najpopulárnejšieho športu a sprehľadnenie peňažných tokov. Ide o to, aby sme sa neškriabali za ľavým uchom pravou rukou, ale hľadali jednoduchšie a účelnejšie riešenia pri činnosti a scenári súťaží.
Jozef Križalkovič je za to, aby kluby ušetrili na výdavkoch.
Foto: elev
„Robím funkcionára v Lipanoch a viem, ako to chodí. Predtým boli pre fanúšikov z východu zaujímavé celky zo stredného Slovenska, ale teraz už béčko Banskej Bystrice alebo Martin nelákajú. Navyše ani za béčka nechodí účinkovať toľko corgoňligistov, ako sa deklarovalo, čo znižuje prestíž súťaže. Z toho dôvodu sme za to, aby sa v tejto podobe tretia liga zmenila a presunula sa do regiónov. Merania síl s nádychom derby by iste pritiahli väčšiu pozornosť, získali by nový náboj. Bolo by to oživenie diania na trávnikoch a v neposlednom rade získala by sa výrazná úspora pre rozpočet klubov,“ konštatoval tento činovník, ktorý vidí problémy nášho futbalu nielen zdola, ale i zhora.
Prezradil, že teraz kluby v III. lige majú ročný rozpočet 100– až 200-tisíc eur, pri odstránení republikového charakteru súťaže by sa táto suma mohla znížiť na polovicu.
„Pravdaže, záležalo by na samotných celkoch, aké ambície by mienili mať. Pokiaľ by dakto ašpiroval na postup do druhej ligy, finančne by sa musel podkuť viac než iní.“
Prirodzene, ak by reorganizácia prešla (rozhodnúť o nej musia delegáti na konferencii Slovenského futbalového zväzu) v budúcom roku, tak by zrejme klesla kvalita zápolení.
Nebolo by príliš zradné pre postupujúceho z regionálnej súťaže do II. ligy, že sa tam utopí?
„Ambiciózne celky by sa na tento skok museli nachystať kádrovo, kvalitnou súpiskou aj primeraným rozpočtom,“ poznamenal J. Križalkovič.
Naznačil, že za nové vetry v štruktúre súťaží horlia východniari i Stredoslováci, kým v Bratislave a na západnom Slovensku aj vzhľadom na nižší počet tímov sa ošívajú a vraj mienia vyrukovať s nejakým iným návrhom.
Súhlas k tejto zamýšľanej zmene nenaznačila ani Únia ligových klubov, jej odmietavé dôvody ale J. Križalkovič nevedel konkretizovať.
Spravodlivejšie platby
Leitmotívom navrhovaných zásahov sú peniaze, obrovské časové straty, vynaložené prostriedky na cestovné náklady, stravu, ubytovanie. Stojí za zmienku, že v ročníku 2010/2011 kluby z východu precestovali dovedna bezmála 40-tisíc kilometrov, zo západnej skupiny niečo menej ako 20-tisíc kilometrov.
Tŕňom v oku činovníkov z východu je tiež plošná sponzorská pomoc pre kluby. „Platíme splátku na rozhodcov po 1 850 eur štyri razy za sezónu, na zápas to vychádza približne 500 eur, čo nie je spravodlivé, keďže bratislavský klub precestuje 500 kilometrov a trebárs Trebišov šesťkrát toľko. Spravodlivejší je systém kilometrovného, keď sa suma peňazí vydelí všetkými kilometrami a potom vynásobí počtom kilometrov na každý tím.“
Jozef Križalkovič načrel aj do nezrovnalostí ohľadom zmluvy o spolupráci s regionálnymi zväzmi, ktorú podpísal ešte predošlý šéf SFZ František Laurinec, keď ročne malo putovať do hnutia 650-tisíc eur, pričom 350-tisíc eur malo ísť na mzdy 56 pracovníkov na príslušných zväzoch a zvyšok mal putovať do činnosti, čo sa ale nikdy nestalo.
„Pred časom futbalový zväz hospodáril so sumou dvadsaťšesť miliónov eur, ale do amatérskeho futbalu nešlo s výnimkou platenia pracovníkov v oblastiach a regiónoch nič. Navyše sa predali pozemky, majetok, a predsa po majstrovstvách sveta bol výsledok hospodárenia prekvapivo negatívny, predstavoval mínus 2,7 milióna eur,“ pripomenul smutnú perličku funkcionár J. Križalkovič.
Polemika
Peniaze dajte, ale sa nestarajte
Ak niekomu stúpite na otlak, je podráždený, alergický na každé slovo a uchyľuje sa i k invektívam, osočovaniu.
Tak to vyzerá aj v ostatných mesiacoch v riadiacich orgánoch slovenského futbalu, kde sa križujú či miešajú mnohé výpady a argumenty s kváziargumentmi.
Spúšťačom bola do veľkej miery aj situácia na uplynulej konferencii SFZ, kde prišiel Dušan Tittel o kreslo viceprezidenta a miesto vo výkonnom výbore a následne sa potom spustila lavína rôznych vyhlásení.
Únia ligových klubov následne zvolala tlačovku, na ktorej prezentovala svoje stanovisko k dianiu.
Vzájomné prestrelky sa nezaobišli ani bez emócií až urážok, čo bolo tiež jedným z podnetov k tomu, aby Jozef Križalkovič, člen Rady SFZ a podpredseda VsFZ, poodhrnul oponu fungovania ÚLK (riadi Corgoň ligu a II. ligu).
Obul sa do netransparentných zmlúv uzavretých medzi bývalým vedením zväzu a úniou a dosiaľ sa nevie, ktorý orgán schválil zmluvu o postúpení niektorých právomocí zväzu na úniu. Podľa neho táto organizácia zastrešujúca elitné kluby žije z peňazí zväzu.
„Pritom sa tvári autonómne a do jej činnosti sa nemá vraj nikto iný miešať. Lenže pokiaľ využíva prostriedky zväzu, musí skladať i účty. Zmluva má dosť právnych pochybení a nikdy nebola schválená kompetentným orgánom SFZ. Preto reagujem i na nepravdivé tvrdenia členov prezídia ÚLK zo začiatku októbra, ktoré sa týkali hradenia nákladov na činnosť únie klubmi.“
Do roku 2009 boli prostriedky, s ktorými hospodári ÚLK, príjmami SFZ – štartovné, pokuty, marketingové a televízne práva. Od roku 2009 idú na účet únie prostriedky zo štartovného, platby za TV práva a 50 percent z pokút, poplatkov. V sezóne 2010/2011 to bolo vyše 340-tisíc eur.
Podľa Križalkoviča nie je pravda, že fungovanie ÚLK si hradia kluby navyše, spomínaná čiastka ubúda z kasy SFZ.
„Z týchto prostriedkov by sa však mohla platiť príprava mládeže, alebo ďalšie nutné položky. Podľa mňa nie menej ako 260-tisíc eur bolo neefektívne využívaných na mzdy štyroch pracovníkov ÚLK, prenájmy priestorov, tri autá, telefóny, poradenstvo.“
Je zaujímavé, že jediným profesionálnym zamestnancom v štruktúre volených činovníkov SFZ, regionálnych a oblastných zväzov je práve prezident únie.
„V takejto podobe Únia ligových klubov nie je prínosom a Slovenský futbalový zväz môže bez dodatočných nákladov zabezpečovať riadenie oboch súťaží. Ak kluby chcú mať tento orgán, tak by bolo správnejšie, keby si jeho pôsobenie hradili z vlastného.“
Člen Rady SFZ a podpredseda VsFZ predostrel aj mnohé komplikované záležitosti spojené s nevýhodnými zmluvami z rokov 2009 a 2010, ktoré parafoval František Laurinec ako niekdajší prezident SFZ.
Slovenský futbal stále na ne dopláca finančnými stratami a podlžnosťami (ide o kontrakty medzi SFZ a spoločnosťou Šport progres s prepojením na UFA Sports, zmluva o odkúpení televíznych práv a pod.).
Vraj nikto sa nevie dopátrať podrobností, len náhodne sa zodpovední dostanú k potrebným informáciám. Nuž, mnohé veci vyjdú na povrch až s odstupom času, len je smutné, že sa o tom málo hovorí a málokto chce poznať presný obsah zmlúv, dodatkov, ustanovení.
Čo sa upieklo v Bratislave, za to znášajú dôsledky všetci. Mnohí zapálení nadšenci v hnutí si možno mysleli, že futbal je čistý v podaní zástupcov na vrcholnej funkcionárskej úrovni.
Postupne mnohí vytriezvievajú a ktovie, či sa vlastne niekedy dozvieme všetko zo zákulisia, kde nie vždy bolo všetko kóšer.
Štefan Kúšik
Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/6602262/timy-zo-stredneho-slovenska-uz-nelakaju.html#ixzz2CEtzfzmm