DEDINSKÝ FUTBAL IV

V osemdielnom seriáli "Zo života dedinského futbalu" vám postupne predstavíme typické radosti aj starosti, ktoré sprevádzajú futbal v nižších slovenských súťažiach.

Spôsobovali ich najmä známe futbalové tváre (túžiace po sláve a všeobecnej pozornosti), ďalej roľníci, pastieri, obyčajná náhoda a… opilci.

Alkohol pevne vládol dedinke v krásnom údolí. Jeho poddaným neprekážalo, že mal trasľavé ruky, fialový nos a že mu „smrdelo z huby“. Pravidelne sa rozvaľoval v početných krčmičkách a s pribúdajúcou tmou sa šíril do ulíc.

Keď Fír (pravý obranca) s Majom a Džonym (stredopoliari) pobehovali po kanáloch odvodňujúcich ulicu s demižónom, provokovali príslušníkov miestneho útvaru Policajného zboru a presviedčali zúfalo bežiaceho Vojtíka, že ho nikto neprenasleduje – vtedy už alkohol ovládol ulice a rehotal sa do tvárí sliepňajúcim pouličným lampám.

Pouličné osvetlenie starosta nechával svietiť celú noc. Bola to reakcia na strety poctivých občanov so živlami, ktoré ich ráčili prepadávať a viac či menej úctivo žiadať o nenávratnú finančnú dotáciu.

Čisto futbalové škandály sa diali hlavne v okolí ihriska, v podniku, v ktorom sa futbalisti stretávali po zápasoch a najväčšie z nich priamo na hracej ploche. Keď došlo k potupnej prehre tímu na domácom ihrisku (nič nezvyčajné), hráči boli zo strany divákov vecne a taktne upozornení na nedostatky v hre (Ako to hráš, *****!). Reakciou na taktné upozornenia bolo urazenie sa, respektíve stupňované urážanie taktne upozorňujúcich fanúšikov.

Futbalovým svetom otriasla napríklad záhadná strata siete. Išlo o sieť, ktorá bola nonstop natiahnutá na bránu – teda nielen počas zápasov. Slúžila hlavne na to, aby sa hráči príliš nenabehali za loptami, ktoré počas tréningu umiestnia do priestoru brány. Úbohí borci sa nabehali tak či tak, lebo vďaka ich talentu veľa lôpt do brány nesmerovalo.

Prečítajte si aj
	Zo života dedinského futbalu III. – Cestovanie

Prečítajte si všetky fejtóny z dedinského futbalové prostredia.

Zrazu teda cenná sieť zmizla. Dlho sa šírili zvesti, že ju ukradol miestny samozvaný rybár Jaro, aby vylovil z blízkej vodnej nádrže tú – ako sa vyjadril – „Loknesku, či ako sa to menuje“. Neskôr sa však zistilo, že dôvod bol omnoho menej prozaický: neprajníci zo susednej dediny ju využívali na odvoz sena z letných lúk.

Vedenie sa teda rozhodlo úbohým hráčom postaviť za bránou stĺpy s veľkou sieťou. Chceli, aby hráči na tréningoch viac trénovali, ako len skákali do potoka za loptou. Borci to zjavne pochopili inak, keďže uzatvárali stávky, kto častejšie sieť prekopne…

Priamo na hracej ploche, počas zápasu, pred zrakmi štyridsiatich šiestich (áno, bolo natrieskané) divákov. V takejto elektrizujúcej atmosfére sa stredopoliar Matej, známy provokatér, rozhodol ozvláštniť derby zápas so susednou dedinou. Keď už reprodukoval rozhodcovi svoje obľúbené nadávky a so záľubou si obzeral žltú kartu, ktorú mu arbiter venoval, skrsol mu v hlave šialený plán…

Obranca Ľubo, behavý to článok skvelej defenzívnej štvorky, mal pekný deň. Behalo sa mu stále dobre, infantilné fanúšičky mu zaľúbene mávali a kopačkami sa mu darilo trhať trávnik stále viac. Hrialo ho pri srdci, že šetrí prácu obecnej kosačke.

Zrazu sa k nemu priblížil Matej, jemne ho pridržal za dres (aby ho spomalil) a šikovne mu stiahol trenírky.

Po rokoch od tejto udalosti Ľubo tvrdil, že si pamätá len smiech všetkých ľudských tvorov okolo, hlbokú hanbu zalievajúcu jeho hrdinský organizmus a divokú pomstychtivú naháňačku s Matejom pomedzi hráčov aj fanúšikov. Matej tvrdil, že Ľubo má tie boxerky s medvedíkmi doteraz špinavé a že v inkriminovanom momente stihol ešte aj potknúť súperovho hráča…

Kliknite si na našu titulku, na ktorej nájdete rubriky Výrok dňa či Troll Karol Športináka