Zo života dedinského futbalu III. – Cestovanie
Cez diery na vnútorných blatníkoch vidno, ako sa točia kolesá… Skrátka: všetko je tak, ako má byť.
V osemdielnom seriáli "Zo života dedinského futbalu" vám postupne predstavíme typické radosti aj starosti, ktoré sprevádzajú futbal v nižších slovenských súťažiach.
Nedeľa. Deň pracovného pokoja. Rodinky sa prechádzajú po parčíkoch, holuby nerušene špinia verejné priestranstvo.
Okolo známeho dedinského pohostinstva sa však niečo deje. Honosný podnik je totiž už roky miestom, kde sa futbalisti schádzajú pred odchodom do niektorej zo susedných dedín na zápas. Istý čas sa schádzali aj pred budovou Obecného úradu, ale nebolo to dlho. Ako totiž vtáčiky na jeseň neomylne vedia, ktorým smerom majú letieť do teplých krajov, tak aj hráči akosi vycítili, kde sa majú stretávať.
A práve zápasy mimo rodnej hrudy sú špecifické – hlavne čo sa týka účasti hráčov. Ak ide o silného súpera, musí najvýznamnejší činovník futbalu v obci, zvaný Rudolf, vyvinúť takmer nadľudské úsilie, aby sa zozbieral aspoň minimálny počet hráčov.
Aj dnes Rudolf stojí pri dverách starej Avie zakúpenej obcou a v kúdoloch dymu z deravého výfuku netrpezlivo čaká, kedy nastúpia posledné opory tímu. Štamgast a ľavý obranca Vojtík mešká – bez jeho obľúbeného pivka by ho do vozidla nedostali ani pod hrozbou trestu odňatia slobody, majetku a cti.
Vo vnútri Avie (ktorá si iste pamätá dĺžku Benešových fúzov, Gottwaldových vláskov a Husákovej plešiny) sa vyvíjajú zaujímavé aktivity. Jeden kút patrí kartárom: štvorica hlučne „mastí“ sedmu a víťazná dvojica z každej hry vždy príšerne zareve na oslavu svojho triumfu. To však neruší mladších hráčov. Tí sú zaujatí činnosťou Tomáša, ktorý cez malé okienko hádže ohryzky z jablka na nič netušiacich okoloidúcich.
Ďalší hráči sa rozprávajú o posledných pijanských excesoch, o ženách a o neuveriteľných príhodách, ktoré sa v ich pestrých životoch vyskytli: Rudolfovi prešla po nohe jeho v3s-ka plná dreva (Olejkára vraj prešla cez stred tela a on sa postavil a išiel ďalej); Ľuba kopol mladý býček – a tak odteraz chodí kydať hnoj vo futbalových chráničoch a býka sa vraj už nikdy nebude pokúšať podojiť.
| Prečítajte si aj | ||
|---|---|---|
 |
||
Nečakaná udalosť ruší obvyklé dianie v Avii: na jednej zo zákrut niekto uvidel, ako sa za nimi kotúľa rezervné koleso. Nepochybne patrí obecnej Avii a evidentne si to šofér Jaro nevšimol. Keďže je kabína a zadná skriňová časť oddelená, upovedomiť šoféra o strate tak cenného artiklu ako rezerva je značne obtiažne. Najprv sa skúša búchať na malé okienko, ktorým vidno do kabíny; potom sa zvoní elektrickým zvoncom (ktorý samozrejme nefunguje) a nakoniec sa máva z bočných okienok (ako kedysi na prvého mája) – kým Jaro nezastaví.
Keď sa problém vyrieši, v ceste sa pokračuje. Automobil plný futbalových nádejí aj starých skúsených takmerprofesionálov sa napája na ďiaľnicu. Všetci sa obávajú, aby auto dosiahlo aspoň minimálnu rýchlosť potrebnú pre jazdu na ďiaľnici – pri 80-tke už všetko hučí ako v stíhačke a zničené tlmiče spôsobujú pocit, že auto sa rúti po schodoch. Cez diery na vnútorných blatníkoch vidno, ako sa točia kolesá… Skrátka: všetko je tak, ako má byť.
Zostáva už len dodať, že v niektorých obciach musia hráči vystúpiť, alebo tŕpnuť, aby špičkový automobil dokázal zdolať strmý kopec. Zlatý klinec dňa má však na svedomí šofér Jaro, ktorý si ako cestu späť zvolí z nepochopiteľných dôvodov ťažko prejazdný horský priechod. Neskôr tvrdí, že chcel, aby hráčom vytriaslo a uvoľnilo svaly: ostatní však oponujú, že im vytriasol všetku chuť do futbalu a posledné zvyšky sebavedomia po prehratom zápase. Temperamentnejší borci sa zaprisahávajú, že z Jara vytrasú aj dušu, ak takýto výlet ešte niekedy zopakuje.