DEDINSKÝ FUTBAL I

V osemdielnom seriáli "Zo života dedinského futbalu" vám postupne predstavíme typické radosti aj starosti, ktoré sprevádzajú futbal v nižších slovenských súťažiach.

Pred rokom ho miestni nadšenci zorali, následne zmobilizovali ťažkú techniku, pomocou ktorej zarovnávali terén. Isté percento občanov rázovitej horskej obce už začalo dúfať v zmenu pomerov k lepšiemu, ale výsledok bol viac-menej skľučujúci.

Vraj kedysi dávno, keď bol terén na novučičkom ihrisku rovný a panensky nedotknutý, skrsla miestnemu ťažkotonážnikovi Peťovi v hlave osudná myšlienka. Rozhodol sa začať trénovať s futbalistami, nadobudnúť lákavú postavu, presláviť sa v Lige majstrov a dobre sa oženiť. Čo sa s ním dialo ďalej, nevedno. Zlé jazyky však tvrdia, že práve po jeho interakcii s miestnym trávnikom vznikli na ihrisku priehlbiny, ktoré potom dlhé roky komplikovali domácim aj hosťujúcim borcom cestu k predvádzaniu nádhernej hry zvanej futbal.

Po spomínanej komplikovanej rekonštrukcii už bol aký-taký výhľad z jednej bránky do druhej. Krídelníkom sa lepšie behalo, stredopoliari nemizli vo veľkej jame v strede poľa a diváci nemuseli vyrovnávať zakrivenosť terénu zakrivenosťou zraku (ktorú dosiali známym liekom na všetko). Faktom je, že diváci manipulovali so zakrivenosťou svojich pohľadov tak či tak, ale to malo už skôr filozoficko-psychologické ako technické dôvody.

Prichádza mi na um ďalšie pozitívum. Obvykle sa hralo aj na horších terénoch. V jednej obci tam hore pod Kriváňom sa hralo jeden polčas proti smeru spádu miestneho potoka (ktorého spád bol skutočne nezanedbateľný), druhý polčas naopak. Po tej prvopolčasovej turistike hore kopcom bol však druhý polčas len akýmsi uvoľneným padaním či kotúľaním sa hráčov k súperovým obrancom. Tí ich zachytávali a tým to haslo.

V inej obci bolo zaujímavé to, že do kopca sa vybral iba jeden roh obdĺžnika, čo spôsobovalo neobvyklú zmenu dráhy lopty, v prípade prihrávky po zemi. Nadšenci v našej dedine teda boli právom hrdí, že sa rekonštrukciou ihriska odlepili z dna, ktoré predstavovali spomenuté prípady.

Áno, pozitíva si treba všimnúť. Vzhľadom na očakávania, vynaložené financie a sny a ideály všetkých zainteresovaných bol pocit sklamania po rekonštrukcii namieste. Nedostatky terénu neboli odstránené dostatočne.

Prvý to pocítil miestny pravý obranca zvaný Fír, ktorý sa v dobrej viere v kvalitu trávnika obetavo vrhol do strely súperovho útočníka. Namiesto ľahkého sklzu po novom trávniku však zoznámil svoje svalstvo s tuhou horskou horninou, ľudovo skalou. Kožné receptory reagovali rýchlo, bolesť sa šírila do éteru a ranu chladila len mláka vody, v ktorej miestny hrdina na pravej strane defenzívy skončil. Slúži mu ku cti, že táto udalosť ho znechutila len na pár týždňov a potom hájil farby miestnych hrdinov opäť.

Rekonštrukcia svoj účel nesplnila. Všetci si však tak či tak prišli na svoje. Diváci mali pri nevydarených prihrávkach dôvod šťavnato nadávať. Hráči šťavnato nadávali na kvalitu ihriska a na šťavnato nadávajúcich divákov. Diváci nadávkami uvoľňovali svoju zlosť z nevydarených manželstiev a životných nezdarov. Hráči nadávkami zakrývali svoju neschopnosť…

…Až kým sa miestni nadšenci nerozhodli ihrisko opäť zorať, zmobilizovať ťažkú techniku…