V jesennej časti hrajúci tréner OŠFK Šarišské Michaľany Petr Vybíral pôsobí v našom klube už piatu sezónu. Už od začiatku zimne prípravy ho však na poste hlavného trénera vystrieda bývalý tréner FK KENDICE Jozef Košút, no Petr Vybíral ostáva aj naďalej hráčom OŠFK Šarišské Michaľany a bude zároveň pôsobiť aj ako asistent hlavného trénera Jozefa Košúta.
Petr Vybíral zhodnotil jesenné účinkovanie nášho klubu v 1.triede ObFZ Prešov takto:
Našim cieľom pre jesennú časť sezóny bolo prezimovanie na vedúcej priečke v tabuľke s tou lepšou verziou, žeby sme mali ešte aj nejaký bodový náskok. Bohužiaľ to dopadlo tak ako to dopadlo, a to tak že nie sme ani prvý a nemáme ani náskok. Strácame päť bodov na vedúce Fričovce, čiže z tohoto pohľadu aj z pohľadu konečného cieľa hodnotím túto jeseň ako NEÚSPEŠNÚ.
Tento sezónny polčas sme si predstavovali inak a dôvody prečo tomu tak je... no je ich v podstate viac. Niektorí hráči boli "namlsaní" tým ako sa minulú jar všetko vyhrávalo. Cez letnú prestávku sme náš tím neposilnili tak ako sme si predstavovali, hráči ako Dic,Daňko,Tomaško,Vaško,Bystroň neboli adekvátne nahradení. Aj napriek tomu som bol presvedčený, že to celkovo pôjde a to mi to potvrdil aj ten prvý zápas v Pečovskej, kde sme zápas otočili a výkon aj bojovnosť vo mne evokovalala dojem, že všetko je na tej správnej a dobrej ceste. Potom sa však manšaft oslabil zraneniami, zranil sa Bystroň a vypadol nám z hry úplne (mal by mal pokračovať v kariére a naskočiť do zimnej prípravy), neskôr sa zranil Štofánik, Kočík... a aj ja som mal nejaké šrámy.
Ďalej som počas očakával, že noví hráči sa adaptujú do mužstva skôr a naskočia rýchlejšie, tak ako Hurný, ale napríklad ani Kočík nazapadol až tak ako by si aj on sám bol predstavoval. Problém bol aj s doplnením kádra hráčmi z nášho staršieho dorastu, lebo keď som išiel za trénerom dorastencov, s tým že potrebujem hráča , tak mi bolo povedené, že oni majú zajtra zápas a že toho hráča potrebuje a nechce aby sa prípadne zranil. Ďalší prípad ktorý som zažil bol, keď mi jeden z hráčov staršieho dorastu povedal, že o on už má v čase zápasu iný program. Takže keď som chcel dať šancu našim nádejným dorastencom, tak bola odmietnutá a na druhej strane mi bolo povedané, že dorastencom šancu nedávam, tak to som už veľmi nepochopil... O týždeň som už hráča dostal, tento hráč je príkladom a nemá problém nikdy prísť, no u ostatných oslovených nevidím absolútne žiadnu ochotu sa vôbec niekde posunúť. Ponúkal som všetkým starším dorastencom, ktorí už na budúcu sezónu v doraste končia, že môžu s nami bezproblémov kedykoľvek trénovať, o ich záujme svedčí, že trénovať chodila akurát ten jeden. Potom nám tu vyvstáva nepríjemná otázka, kto o tých zvyšných ôsmych prejaví ešte v nasledujúcej sezóne nejaký záujem. Je však tiež alarmujúce, že skutočne sa výkonnostne potrebnej úrovni prvej triedy z tých deviatich končiacich dorastencov priblížil iba ten jeden, takže je to minimálne veľmi smutné. Pretože pre ďalší vývoj by bolo potrebné dávať práve príležitosť týmto mladým, tak ako naskočili k seniorom Kozák, Ďurica. Síce Ďurica je často pracovne mimo ale som si istý, že ten by nám tiež určite pomohol a Kozák mal svoje výkony spočiatku nevyrovnané, dal však nejaké góly a čo je však u neho veľmi pozitívne nechá si poradiť.
Preto aj ku koncu jesene už hralo skutočne bez urážky všetko čo na zápas prišlo a namiesto toho aby sme hrali to čo som chcel ja, čiže rýchly a agresívny futbal, tak sme prešli na futbal absolútne bez pohybu tkzv. profesorský. To všetko sa podpísalo pod túto sezónu, no na druhej strane napriek všetkými týmto problémom, ktoré sme mali, v podstate musíme byť spokojní aj s tým kde sa momentálne teraz nachádzame. Strata na čelo tabuľky v porovnaní s minulou jeseňou nie je až taká hrozivá, ale na druhej strane nemôžem povedať, že nasledujúca jar bude opäť taká vynikajúca ako v roku 2011, týmto by som sa preto neutešoval. Bude potrebné tento manšaft nutne posilniť, podľa mňa tím nebol ani veľmi dobre typologicky poskladaný, ale to už nebude otázka pre mňa... to je už úloha pre nového trénera.
Ďalšou vecou ktorú by som chcel do tohto svojho hodnotenia zahrnúť je to prístup hráčov k tejto súťaži a k tomu čo na ihrisku predvádzame.
V tomto kolektíve je iba niekoľko jednotlivcov, ktorí idú do každého zápasu s cieľom vyhrať, ostatní však si tam idú však skôr iba zahrať a zviesť sa na vlne tých ostatných. Okrem toho je každému zaiste jasné, že keď hráči nechodia pravidelne na tréning, tak následne nemôžu podávať také výkony aké by sme si predstavovali a od nich všetci ako vedenie, ale aj fanúšikovia klubu očakávali. Na tréningoch som tiež mal v pláne aj nácvik štandardiek, ale pri nízkej účasti hráčov na nich to však nebolo možné, preto sme pri ich zahrávaní často v zápasoch iba improvizovali.
Veľmi dôležitou a nepríjemnou skutočnosťou je aj to, že pokiaľ mi hráč pred majstrovským zápasom spí večer v krčme na stole a to nebolo len ojedinelým prípadom, ako som sa parkrát až po zápasoch dozvedel...tak je skutočne závažná otázka, či takýto hráč, alebo hráči...majú vôbec v tomto futbalovom klube vlastne čo robiť...chybou bolo, že káder bol už veľmi úzky a tak zrejme títo hráči mali svoju istotu, že aj napriek týmto výstrelkom na zápas nominovaní bezpodmienečne budú. To si však musí každý zrovnať v svojej hlave sám či chce hrať futbal, alebo nie...
Musím ešte zdôrazniť, že ak chceme postúpiť do vyšších súťaží, nie je možné aby sme odohrali celú sezónu iba s miestnymi odchovancami, takže aj michalianski hráči musia ukázať svojími výkonmi, že sú lepší ako tí hráči, ktorí nás prídu posilniť. Ja som v Šarišských Michaľanoch už piaty rok a niektorí hráči sú to so mnou už od začiatku, ale iba v niekoľkých prípadoch možem konštatovať, že sa našlo tých zopár ojedinelých jedincov ochotných sa niečo naučiť a pre celú vec sa aj príkladne obetovať. Na väčšine z nich však nevidím absolútne žiaden progres, vývoj a to je veľmi, veľmi smutné...
K tej typológii mužstva by som chcel ešte povedať, že v našom mužstve už bolo ku koncu jesene priveľa chodcov, ku ktorým priradzujem aj seba, bol tam nadbytok mozgov, režisérov hry a takéto mužstvo ako je naše potrebuje tak nanajvýš dvoch.
V obrannej fáze sme robili dosť veľa chýb, ktoré nás stali body doma proti Nemcovciam v Ražňanoch, Hermanovciach. Tieto zápasy ma veľmi mrzia prišlo v nich k neočakávaným a zbytočným stratám dôležitých bodov. Nepremieňali sme naše vypracované veľké šance, pritom koľko šancí sme si vytvorili a nepremenili to je fakt na zamyslenie... a také zápasy ako proti Demjate, Toryse, Fričovciam tie mali byť bezpodmienečne rozhodnuté už v prvých polčasoch a tieto výsledky mohli byť všetky v náš prospech. Vyskytlo sa mnoho chýb v obrannej fáze, keď nás buď hráči súpera prečíslili, nedôsledne sme v šestnástke bránili, alebo došlo k zbytočnám štandardným situáciam či už pred ňou, alebo v nej a inkasovali sme úplne zbytočné góly, okrem toho náš brankár chytil minimálne jeden nájazd v každom zápase, čo je z pohľadu našej obrannej hry tiež na zamyslenie, každý má však právo aj na chyby... Nebyť však ich tak sme s tým planovaným niekoľkobodovým náskokom úplne na špici tabuľky. Ak nato ešte nadviažem, tak je síce pekné vyhrávať zápasy pomerom 8:0,5:0,3:0, ale také mužstvo ako sme my, ktoré chce postúpiť musí predovšetkým zvládať práve také merania síl, v ktorých sa zápas naopak rozhoduje iba jediným gólom a toto mi v našej hre veľmi chýbalo.
Prišli do mužstva noví hráči, ktorí však neboli ochotní vziať na seba zodpovednosť na ihrisku a pritom sú to už starší a skúsenejší futbalisti. Ich futbalová skúsenosť nerozhodovalo o tom, že sa naozaj v správnej chvíľke naštartujú a vyhrajú zápas, to mi tam veľmi chýbalo. To čo vedeli predtým na jar urobiť na ihrisku Dic a D aňko tak to tam teraz veru veľmi chýbalo. Medzi našich skúsených však počítam už všetkých hráčov, pretože som pri tomto mužstve už päť rokov a okrem Dušana Kozáka tam už všetci predtým boli.
Čo sa týka môjho ďalšieho pôsobenia pri mužstve dohodol som sa so sponzorom, ktorý mi povedal, že ma potrebuje viac na ihrisku, takže budem predĺženou rukou hlavného trénera na hracej ploche, samozrejme všetko bude jasné až po dohode s ním. Možno si budú niektorí hráči myslieť, že to budú mať jednoduchšie, keď odišiel Vybíral, no podľa mňa je absolútne jedno kto ich bude trénovať či Vybíral, Košút, alebo Trapattoni hráči si však musia uvedomiť, že všetko závisí hlavne od nich to čo vlastne na hracej ploche vyprodukujú a budú nám všetkým predvádzať. Veľké plus v príchode nového trénera vidím v tom, že prichádza ako osoba nezaujatá, ktorá keď príde uvidí čo bude ďalej riešiť, nebudú ho po zápase zastavovať fanúšikovia a hovoriť mu toho si tam mal dať a toho si tam dať nemal, takže nový tréner minimálne v tej prvej fáze bude všetko hodnotiť iba podľa toho čo uvidí na ihrisku.
Mám pripravenú predstavu o zimnej príprave, pretože v lete nebolo veľa času na tréning, hráči mali stále svoje pracovné povinnosti, ale chcel som už aj na jeseň trénovať aj tri krát do týždňa, no na tréning prišlo niekedy väčšinou pre pracovnú zaneprázdnenosť iba päť , šesť hráčov, takže si myslím, že je lepšie trénovať radšej dvakrát týždenne, ale už s dvanástimi hráčmi, takže novému trénerovi predám samozrejme všetky informácie, ktoré o našom mužstve mám. V týchto výkonnostných mužstvách si v podstate prídu chlapi po práci zahrať futbal, no my sme to tu chceli všetko robiť trošku inak a aj ja sám so zvyknutý to robiť trošku inak zo svojho pôsobenia počas mojej futbalovej kariéry v rôznych kluboch, preto je dôležité dať všetko na tú správnu mieru tak aby tu boli hlavne hráči, ktorých cieľom je posunúť futbal v Šarišských Michaľanoch jednoznačne hore a následne tým aj postúpiť do vyšších súťaží.
Nakoniec by som uviedol ešte jedno ďalšie pozítivum tohto prvého futbalového polroku a to je pre naše mužstvo aj to, že sme nemali za celú jeseň, žiadneho vylúčeného hráča. Boli tam však nejaké žlté karty, ale pri obmedzení komentovania diania na ihrisku ich mohlo byť aj o niekoľko menej, no tie emócie v zápasoch je niekedy naozaj len veľmi ťažko ovládnuť... no napriek tomu sa nám podarilo odohrať jesennú časť čo sa týka disciplíny hráčov na ihrisku v norme a bol som s ňou spokojný...