Rozhovor s p. Petrom Vybíralom, hrajúcim trénerom OŠFK Šarišské Michaľany

PREHĽAD FUTBALOVEJ KARIÉRY PETRA VYBÍRALA

Petr Vybíral začal svoju kariéru v žiackom výbere Baník Ratíškovice.

K jeho ďalšej futbalovej kariére uviedol: "V pätnástich rokoch som odišiel do vtedajšej TJ Gottwaldov. pozn. autora (t. č .Zlín), tam som pôsobil dva roky. Vrátil som sa do Ratíškovíc, kde som bol jednu sezónu a po nej som odišiel na základnú vojenskú službu do VTJ Tábor. Tábor to bol vlastne "Béčko" pražskej Dukly. Tam som pôsobil jeden a pol roka na vojne. Posledný pol rok som bol prevelený do Prahy. V Dukle Praha som absolvoval prvý ligový štart, bol to rok 1992, posledný ročník federálnej ligy. Hrali tam so mnou aj Jožko Kostelník, Miroslav Oršula, Marián Vasiľko... V Dukle som strávil dva sezóny, keď Dukla Praha vypadla z prvej ligy, vrátil som sa naspäť do Ratíškovic, pretože Ratíškovice medzitým postúpili do III. ligy.

V Ratíškoviciach som bol jeden a pol sezóny, medzitým som si odskočil na dva ligové zápasy do Slováckej Slávie Uherské Hradište, na hosťovanie. Z Ratíškovic som v roku 1996 odišiel do Olomouca, tam si ma vybral tréner Bruckner, no bola to trošku nešťastná zastávka, pretože som tam bola iba pol sezóny. Odtiaľ som odišiel do FC Tatran Poštorná.

V Bohemians Praha som bol iba na skúšku jeden zápas, ale bol to zápas proti Lazio Rím, ktorý prišiel vtedy aj Pavlom Nedvedom (bol som s ním aj na vojne v pražskej Dukle). Keď mi po roku skončilo hosťovanie v Poštornej, prešiel som do FC Vítkovice, tam som vydržal tri roky. Hrali sme druhú ligu, bohužiaľ sa nám nepodarilo postúpiť.

Z Olomouca som odišiel do SK České Budejovice, to bolo nie veľmi vydarené angažmá, mal som tam zlomenú kľúčnu kosť aj achilovku v sádre. Ešte som mal aj polročnú medzi zastávku v FK Fotbal Trinec.

Z Budejovíc som prišiel do Prešova spolu s trénerom Jirim Dejmalom, bol som tu jeden rok, no Tatran vypadol do druhej ligy a bola tu situácia taká, že mal som ponuku z Trenčína, ale bývalé vedenie Tatrana mi povedalo, že buď im odpustím nejaký dlh, ktorý voči mne klub mal, alebo ma inak nikde nepustia, ja som s tým nesúhlasil, tak ma nepustili do Trenčína a nenechali ma hrať ani za Prešov, čiže som rok vypadol z veľkého futbalu a tým pádom som skončil, následne som sa dostal na Solivar a momentálne trénujem a hrám v Šarišských Michaľanoch, kde žijem spoločne so svojou priateľkou.

Počas mojej futbalovej kariéry som zažil 2.miesto vo federálnej lige s Olomoucom, ale tam som toho veľ nenahral, bol som tiež v semifinále československého pohára v drese Vítkovic. Odohral som zopár ligových zápasov, poznal som hráčov, ktorých niekto videl iba v televízii, hral som ešte posledný ročník federálnej ligy, hral som na každom ligovom štadióne. Jediný ligový gól som dal Petrovi Koubovi pozn.(vicemajster Európy - Euro 96), keď som hral za Duklu Praha proti Sparte Praha. Mojim najväčším úspechom sú hlavne skúsenosti, ktoré som nazbieral a hlavne to, že som trénoval pod takými trénermi ako je Bruckner, Komňacký, Dejmal.

Zhodnotenie uplynulej sezóny 2010/11,

Z toho pohľadu, že sme chceli postúpiť, tak táto sezóna nebola úspešná. Každý dáva do pozornosti, že sme nepostúpili, kvôli jedinému zápasu v Žipove, ja s tým však nesúhlasím, rozhodujúca bola jeseň 2010, kde sme veľa stratili pozn.(bilancia 8-2-7), boli tam rôzne okolnosti, ktoré náš výkony ovplyvnili, tresty, zranenia, káder tiež nebol taký ako sme predstavovali, takže tá jeseň nás stála ten postup aj keď jar bola rozprávková. V najsilnejšej zostave sme sa stretli možno iba v dvoch troch zápasoch. Na jar prišiel Durkáč, Daňko, mužstvo sa skonsolidovalo, neboli vylúčenia, zranenia, prejavili sa skúsenosti aj Dica, Bystroňa a bolo to na našej hre vidieť.

Cieľ do novej sezóny,

Ten je jednoznačný, čiže postup, za tým postupom pôjdeme už od prvého zápasu a urobíme všetko preto aby sme skončili na prvom mieste a postúpili. Koncepcia je postavená tak, že by sme chceli postúpiť tento rok, postúpiť aj nasledujúci rok a postúpiť až do majstrovstiev regiónu, k tomu sa snažíme mužstvo aj budovať, prišli mladí hráči a nie na hosťovanie, ale prestup Kočík, Greš, Hurný, Straka - odchovanci Solivaru, z dorastu sa posunuli k seniorom Kozák, Ďurica, počas sezóny aj s brankárom Šidíkom a po dohovore s trénermi dorastu počítame s ďalšími dvomi dorastencami a chcel by som ich postupne zabudovávať do družstva.

Prišli, odišli, mužstvo,

Brankár Vaško pravdepodobne ukončil kariéru, Tomaško sa vrátil do Raslavíc, skončilo mu hosťovanie, skončil Jožko Daňko - Kendice aj Janko Dic. Prišli však mladí hráči , na ktorých budeme teraz stavať. Formácie máme vyrovnané, mužstvo budujeme tak, aby tí hráči nám sedeli aj charakterovo, ako aj futbalovým umom. Preto mužstvo skladáme tak, aby v ňom neboli rovnakí hráči,  ale typologicky odlišní a boli vhodní na ten futbal, ktorý chceme hrať, to znamená  futbal "útočný, kombinačný, na čo najmenej dotykov". Formácie sú vyrovnané, takže predpokladám , že bude väčšia konkurencia na jednotlivých postoch a pokiaľ bude tréningová účasť vyššia ako uplynulú sezónu ten posun dopredu bude veľmi citeľný.

Táto sezóna vzhľadom k tradícií futbalu v Šarišských Michaľanoch nám predurčuje jednoznačne postúpiť, napriek silnej konkurencii mužstiev ako Fričovce, Petrovany, Demjata... a v podstate všetkých, lebo každé mužstvo sa chce na "Michaľany" vytiahnuť, čo vyplýva nielen z kvality nášho kádra ale taktiež k našej pozíciám, ktoré sme v minulosti v tomto regióne zastávali.

Chcel by som ešte pri tomto hodnotení vyjadriť poďakovanie bývalému predsedovi futbalového klubu pánovi Petrovi Dugasovi, lebo bez neho by bol futbal v Šarišských Michaľanoch prakticky zanikol. Napriek tomu, že má v súčasnosti zamestnanie mimo republiky stále sa snaží nášmu klubu pomáhať a verím, že mu aj v budúcnosti pomáhať bude.